LIESEK. „Je to spomienka, spoveď syna otcovi. Cesta k samotnému dielu nebola jednoduchá. Mnohí sa ma pýtali, prečo práve ja chcem robiť dokument, či to nebude také patetické, samá chvála o ňom. Zápasil som s rôznymi názormi, no nevzdal som sa. Zostal som to otcovi dlžný, bola to moja povinnosť. Veď keby som ho neurobil, doteraz by podobné dielo neexistovalo,“ hovorí Marek Ťapák o dokumentárnom filme Martin Ťapák.
O tom, že sa snažil byť objektívny, čo nebolo vždy jednoduché, svedčia vo filme zachytené svetlé, ale i menej svetlé obdobia života umelca s oravskými koreňmi.
Národný umelec

Marek Ťapák plánoval sfilmovať otcove dielo ešte za jeho života, no nestihol. Keď zomieral, uvedomil si, že je načase niečo urobiť.
„Fascinovalo ma, z akých ťažkých podmienok otec pochádzal a čo všetko dokázal,“ rozpráva Marek. „Siedmi žili v jednom mlyne, ktorí mali len v nájme. Ako pätnásťročný sa vybral do sveta skúsiť konzervatórium a sám sa vypracoval na umelca, režiséra, ktorý nám tu po sebe nechal množstvo filmov, inscenácií, krátkometrážnych filmov, ktoré vypovedajú o živote, histórii, o našom národe, o obyčajných ľuďoch. Myslím, že táto stopa po ňom je neprehliadnuteľná a nezmazateľná.“
Marek mal na začiatku veľa neprajníkov. Mnohí neverili, že by dokument o otcovi urobil objektívne. Predpokladali, že ukáže iba pozitíva z Martinovho života. Napokon, nebolo by to nič nepochopiteľné, keďže uznávaný režisér zanechal za sebou filmy, ktoré aj po polstoročí miluje a uznáva celé Slovensko. „Argumentoval som však tým, že mám snáď dostatok skúseností, aby som vedel, že životné rozhodnutia a kompromisy nie sú vždy ľahké. Preto som sa venoval aj zlým časom. Predsa každý, kto niečo robí, robí aj chyby.“
Zlé obdobie
Martin Ťapák bol podľa Mareka hrdým Liesečanom a hoci sa tu zdržal krátko, v jeho srdci zanechala domovina obrovskú pečať. Na Orave boli jeho korene, bolo to miesto, kde prežil detstvo. Všetko, čo tu prežil, napokon neraz pretavoval aj do svojej tvorby.
V dokumente je časť venovaná obdobiu, ktoré známeho Oravčana dostalo do úzadia filmového sveta. Boli to časy, keď vstúpil do Komunistickej strany. „Netočilo sa to jednoducho, samozrejme, veď išlo o môjho otca. Keď sa púšťal do Zrelej mladosti, odhováral som ho, aby to nerobil, išlo celkom o inú tému, akým sa dovtedy venoval. No nedal si povedať, bol tvrdohlavý. Musel niesť dôsledky a my s ním. V živote to tak býva.“

Po revolúcii už bola tvorba Martina Ťapáka veľmi striedma. Posledný film, Ako divé husy, natočil v roku 1996. Kritika ho pre udalosti z 80. rokov odsunula na vedľajšiu koľaj. Ani on sa už do filmového diania príliš nezapájal.
„Mne neprináleží hodnotiť, čo je významnejšie. Iba obyčajný človek môže zhodnotiť, či bol otec národný umelec. Čo v televízii vysielajú cez sviatky, aké filmy idú roky dookola a sú stále obľúbené, divácky úspešné, pozerateľné. Práve toto je jeden z atribútov kvality filmov.“
Boj s démonom
Premietanie filmu v rodisku Martina Ťapáka, v Liesku, aj s osobnou účasťou autora, zabezpečila obec v spolupráci s Róbertom Vavrekom, vedúcim Folklórneho súboru Skorušina, ktorý je Marekov dlhoročný priateľ. „Som šťastný, že sa nás tu toľko zišlo,“ povedal Róbert pred premietaním. „A verím, že ak nás pán Ťapák zhora vidí, tak je tiež rád.“
Práve v Róbertovej kolibe v Brezovici bola v auguste premiéra dokumentu. Druhýkrát si ho skupinka divákov pozrela v Terchovej a tretí raz v režisérovom rodisku.

„Chcel som zmapovať kľúčové body v otcovom živote,“ povedal Marek. „Na dokreslenie som použil ilustráciu boja s démonom, ktorý zvádza každý jeden z nás. V prvom prípade išlo o ťažký odchod z domu. V druhom o časy, keď ho vyhodili zo SĽUKu. A napokon obdobie, keď prišiel o post generálneho riaditeľa Slovenského filmu v Bratislave. Paralelne na druhej koľaji išla jeho tvorba a rodina. Mama mala určite veľký podiel na tom, ako vyzeral jeho život. Myslím, že keby mal inú ženu, nebolo by to také ružové. Veľmi ho podporovala. Dúfam, že sa film bude páčiť, že bude zrozumiteľný aj pre mladších.“
V sobotu 14. októbra dokument prvýkrát odvysiela Slovenská televízia na druhom programe v hlavnom večernom vysielacom čase. Reprízovať by ho mali počas vianočných sviatkov. Martin Ťapák by sa 13. októbra dožil 91 rokov. Zomrel 1. februára 2015.