Článok pokračuje pod video reklamou
TRSTENÁ. Aby dostal život alkoholika nanovo zmysel, treba vraj urobiť dva základné kroky. Priznať si, že proti alkoholu je bezmocný a ten úplne ovláda jeho život. Druhým krôčikom je nadobudnutie presvedčenia, že len sila väčšia ako jednotlivec môže človeka priviesť späť k rozumu.
Už v 30. rokoch minulého storočia sformulovali ideu hnutia Anonymných alkoholikov dvaja Američania – chirurg Robert Holbrook Smith a jeho priateľ Bill Wilson. Išlo o kluby abstinujúcich alkoholikov, ktorí pomáhali iným alkoholikom vrátiť sa do života neriadeného drogou. Pointa? Keď sa ľudia s rovnakými osudmi rozprávajú, vedia si pomôcť, vedia, že nie sú sami a že sa majú na koho spoľahnúť.
Smith si pred každou operáciou musel dať pivo, inak sa mu triasli ruky. Aby sa neopil úplne, dohliadal na neho Bill Wilsom, ktorému sa už predtým podarilo závislosti zbaviť. Hnutie založené na pomoci navzájom sa rýchlo rozšírilo do celého sveta. Do roku 1950, kedy Smith zomrel na rakovinu, osobne pomohol piatim tisíckam alkoholikov.
Poďme však na Slovensko. Jedným z desiatok klubov alkoholikov na Slovensku je aj A-klub Trstená. V priestoroch Klubu dôchodcov na ulici Malý rad sa stretávajú každý druhý utorok v mesiaci o 16.00 h. Nájdete ich aj cez webstránku a-klub-trstena.sk.
Už to zvládnem. Ale, ba...
„Kým som si nedal dva-tri poháriky, nevedel som sa už ani podpísať, tak sa mi triasli ruky,“ spomína Peter. Bez patričnej dávky alkoholu v krvi ani nesadol za volant. Obdobie, v ktorom ho droga opantala úplne, trvalo zhruba tri roky. Samozrejme pil aj predtým, o pohárik v jeho zamestnaní nikdy nebola núdza.
„Bol som na dne, bolo mi jedno, čo sa so mnou robí. Opicu som naprával alkoholom. Denná dávka? Liter až liter a pol tvrdého.“
Skončil v nemocnici. Po dvoch týždňoch detoxikácie veril, že bude v poriadku, že ostatné prekoná sám. Nepiť vydržal rok. „Potom som sa tešil, že som to zvládol. Dal som si jeden, druhý, tretí a - o dva týždne som bol tam, kde predtým.“
Prečítajte si tiež: Domov sa vrátiť nemohli a tak jazdili po Sibíri. Medzi legionármi boli aj Oravci
Po opätovnom preliečení nepil Peter ďalšie dva roky. Opäť si vravel, že už bude v poriadku. „Jasné, že som nebol.“
V takom stave už človek nemá v hlave nič, len to, ako sa napiť. „Práca, rodina a všetky niekdajšie koníčky boli až na konci. A tie rána. Keď som sa v noci zobudil, musel som sa napiť. Inak triaška neprestala.“
Jedného dňa ho chytili policajti a zobrali mu doklady. V robote si jeho správanie najprv nevšímali, potom tolerovali, až nakoniec dostal od šéfa hodinovú výpoveď.
Dnes je členom trstenského A-klubu, nepije takmer dvadsať rokov.
Chcem žiť, či zomrieť
V nemocnici alkoholika nevyliečia. Lekári a personál pomôžu prekonať abstinenčné príznaky, ale to je málo. Rozhodnúť sa absolvovať celé liečenie sa človek musí sám. Čo pomohlo Petrovi?
„Sedeli sme v nemocnici pri televízore. Zrazu jeden spolupacient vykríkol: Aha, myška, pozri, ako uteká. A tam je druhá. Zdravotná sestra vedela, o čo ide. Zobrala ho na izbu, a nás s ním. Dostal hrozné kŕče. Len tak-tak prežil. Hrozný pohľad. To ma veľmi vystrašilo. Takto by som nechcel skončiť, hovorím si. Navyše, v okruhu známych v priebehu tých rokov zomrelo na alkohol pár ľudí. Takže iná možnosť nebola – buď prestanem piť, alebo zomriem.“
Čo je dnes iné? „V noci môžem spávať, ráno vstanem v pohode. Predtým som chodil do prírody, konečne som sa tam vrátil. Doma porobím všetko. Je to úplne iný život.“
Dôležité je rozprávať sa
Členovia A-klubu Trstená hovoria, že ľuďom, ktorí sa chcú zo závislosti dostať, najviac pomôže, keď sa rozprávajú s ostatnými pacientmi. Lekári povedia, čo vás čaká, čo sa v organizme deje, čo sa môže stať. Vedia pomôcť s detoxikáciou. „Podľa stavu, v akom alkoholik je, sa dajú absťáky zlikvidovať do mesiaca. Ale rozhodnutie nepiť do konca života musí človek urobiť sám,“ hovorí Jozef, ktorý je tiež abstinujúcim alkoholikom a spolu kolegom Jánom je ochotný kedykoľvek pomôcť.
V trstenskom klube abstinujúcich alkoholikov má otvorené dvere hocikto. „Každý sme iný, každý má iný príbeh, ale každý má nádej.“
Nedávno sa klubistom ozval jeden mladý muž. „Našiel nás na internete, zavolal, že by potreboval detoxikáciu, vraj si potom poradí sám. Ale on bol problematický, neplatil si ani zdravotné poistenie a tak ho nemocnica nemohla hospitalizovať dlhšie. Je s nami v kontakte. Hovorí, že vďaka nám sa drží. Skladá pesničky, spieva. Už rok a pol. Voláme ho umelec.“
Trstenský A-klub funguje ako občianske združenie. Navštevujú ho muži aj ženy vo veku od 30 do 70 rokov. Existuje z vlastných príspevkov, na väčšie akcie im prispejú sponzori.
Snažia sa pomáhať aj pacientom odliečeným v nemocnici. Keďže sú bez terapeuta, sú vďační za blízku spoluprácu a účinnú pomoc psychiatrickému oddeleniu Hornooravskej nemocnice v Trstenej. Už takmer štvrťstoročie sa stretávajú s poľským klubom Rodzina z Nového Targu. Ich stretnutia sú vždy nabité zážitkovým programom a dobrou náladou.
Čoho sa báť netreba
U závislých ľudí sa v tele zmenia procesy tak, že bez drogy nemôžu fungovať. Organizmus totiž neustále produkuje látky, ktoré spaľujú drogu.
A keď závislý preruší príjem drogy, tie látky zrazu nemajú čo ničiť, a púšťajú sa do iných, pre telo potrebných látok. Nastávajú abstinenčné príznaky, ktoré môžu skončiť delíriom, niekedy až smrťou.
Prečítajte si tiež: Poliaci obsadili hranice s modlitbou ruženca. Oravci sa pridali
„Tu vedia lekári veľmi pomôcť, s ich pomocou je detoxikácia oveľa ľahšia, v ťažkých prípadoch jediná možnosť,“ hovorí Jozef. „Ale zbaviť sa závislosti je ťažšie. Aj tu sú obrovskou pomocou psychologické i psychiatrické rady lekára, lieky predpísané odborníkom a socioterapeutické kluby vedené terapeutom.“
Keď závislý odchádza z odbornej liečebne, nie je vyliečený, len je pripravený abstinovať. Vtedy im vedia podať pomocnú ruku A-kluby fungujúce buď pod odborným vedením terapeutov alebo na princípe idey hnutia Anonymných alkoholikov.
„Človek sa bojí, ako bude existovať, keď prestane piť, ako ho prijme spoločnosť, ako bude na svadbách, stretnutiach, návštevách,“ hovorí Jozef. „Ale prečo si takéto starosti robiť dopredu? Samozrejme, alkohol je všade, je to spoločensky tolerovaná droga. Budú vás nielen ponúkať, ale aj nútiť piť. Ale postupne začne okolie rešpektovať vaše zásady. Vy budete hrdí na seba, že ste porazili svojho najväčšieho nepriateľa – závislosť.“
