ORAVSKÝ BIELY POTOK. V obci na začiatku Studenej doliny sa s trojmesačným predstihom zvianočnievalo. Piati kamenári z Poľska a siedmi zo Slovenska vŕtali, brúsili a tepali do kameňa, aby vytvorili jednotlivé postavy pre jedinečný kamenný betlehem.
„Dávnejšie sme uvažovali, že budeme musieť zadať tému plenéra,“ hovorí starosta Ján Kaššák. „Chceli sme, aby umelci vytvorili niečo ucelené, čo bude vhodné do dediny a zároveň bude súvisieť s naším prostredím. Tak sme napokon vybrali betlehem. Drevených je hodne, kamenných minimum, ak vôbec.“
Tohtoročnému dvanástemu ročníku Návratov k bielopotockému kameňu prialo počasie. Celý týždeň svietilo slnko. Horšie to však bolo niekoľko dní pred jeho začiatkom. Organizátori stihli v jednom z miestnych lomov vyťažiť kameň na sochy. Nestihli ho však odtiaľ previezť do záhrady k obecnému úradu, kde sa akcia každoročne koná.

„Most k lomu je poškodený, no dá sa k nemu prejsť cez brod. Po vytrvalých dažďoch však hladina Studeného potoka stúpla z päťdesiatich centimetrov na meter osemdesiat, nijako sme sa tam nemohli dostať.“
Technika napokon do lomu prešla až v pondelok, v prvý deň plenéra. Kamenári mali poldňový náhradný program, no aj napriek neskorému začiatku mnohí už vo štvrtok popoludní dorábali na sochách posledné úpravy.

