TRSTENÁ. Gazda zbožie dokosil, naložil na voz, zapaluzil a dole briežkom zahamoval. Zložil do stodoly a môže začať mlátiť.
V duchu dožiniek a dožinkových slávností sa niesol uplynulý pondelok na Základnej škole P. O. Hviezdoslava v Trstenej. Žiaci s učiteľmi ďakovali za úrodu v podobe jedinečných výstupov cezhraničného projektu Naše dominanty ako ich (ne)poznáme.
Najskôr výlety, potom práca
Topánky, CD-čko a hlina. Tri symboly spájajúce sa s projektom, ktorý Trstenčania robili s Poliakmi. A práve tieto tri symboly zdobili aj dožinkové vence na minulotýždňovom festivale, ktorý bol vyvrcholením spoločných slovensko-poľských aktivít. Učitelia so žiakmi priblížili, čo sa ukrýva za symbolmi.

„Topánky sú znakom spoznávania atrakcií prírodného a kultúrneho dedičstva v pohraničí,“ odznelo v slávnostnom príhovore.
„Počas jednodňových exkurzií sa žiaci oboznámili s významnými lokalitami na slovenskej aj poľskej Orave. Vďaka tomu v druhej časti projektu vytvorili audiovizuálne a fotografické záznamy. Preto CD-čko.
A tretí znak – hlina – nás privádza k parku miniatúr modelov navštívených pamiatok vyrobených z hliny a betónu. Propaguje nielen pohraničný región, ale aj spoluprácu rôznych inštitúcií na oboch stranách hranice.“
Na potechu duše
Pri novom altánku v školskej záhrade je šestnásť betónových miniatúr. Nájdete medzi nimi tvrdošínsky gotický Kostol všetkých svätých, drevenice z Podbiela, Brestovskú jaskyňu, ale aj hrad z poľskej Niedzice, vyobrazenie splavu plťou po Dunajci či kostol v Chabowke.

Počas letných prázdnin na nich v keramikárskej dielni Ľubomíra Hoľmu pracovali učiteľky aj žiaci. „Keramické modely sme potom zalievali do foriem a robili z nich betónové odliatky,“ spomínajú žiaci. „Tento projekt nám dal veľa. Videli a spoznali sme mnoho nového, máme nových kamarátov, naučili sme sa pracovať s hlinou a novou 3D technológiou.“
Jedinečný park miniatúr požehnal trstenský správca farnosti Jaroslav Chovanec. „Všetky veci, ktoré sú stvorené, nám slúžia na potechu duše. Mnoho ľudí má rôzne dary, jedným z nich je vytvárať hmotné diela, dávať im zmysel a krásu, aby sme sa nimi mohli potešiť a zároveň si uvedomiť, že Boh nás obdarúva týmito darmi. A preto mu ďakujme, že môžeme vytvárať aj takéto projekty spoločného dedičstva na oboch hraniciach Oravy.“
Povedali o projekte
Učiteľka Renáta Janoviaková – Pracovať s hlinou v hrnčiarskej dielni bolo úžasné. Človek tam mohol v spoločnosti detí aj kolegov zažiť tvorivú atmosféru. Nemuseli sme sa obávať neúspechu, pretože nás skvelo usmerňoval majster hrnčiar. Hoci to nebolo jednoduché, čas strávený pri tvorbe miniatúr bol krásny.
Učiteľka Andrea Sulovcová – Môže sa zdať, že práca na miniatúrach si vyžaduje profesionála, opak je však pravdou. Viac než technické znalosti a remeselné zručnosti si vyžaduje trpezlivosť a čas. Práca s hlinou pomáha odreagovať sa. Bola som obklopená šikovnými žiakmi, ktorým s pribúdajúcimi miniatúrami rástlo sebavedomie a pocit z dobre vykonanej práce. Chuť tvoriť ich neopustila. Ľahko prekonávali prekážky, vzájomne si pomáhali, občas si pomaľovali tváre hlinou. Svojou detskou radosťou a smiechom podporovali aj nás učiteľov.
Žiačka Sára Zoššáková - Bolo to super. Z hliny sa dá ľahko modelovať, ale pokiaľ bola ešte mokrá, steny sa rozpadávali a vtedy nám museli pomáhať pani učiteľky alebo majster. Občas sme museli niektoré časti miniatúr viackrát prerábať, zväčšovať či zmenšovať.
Žiačka Michelle Pániková - Prácu s hlinou zvládne každý, komu sa len trochu chce niečo vytvoriť. V Trstenej už oddávna ľudia pracovali s hlinou a my sme v tejto tradícii pokračovali. Na seba aj na výsledky našej práce sme hrdí.