DOLNÝ KUBÍN. „Od začiatku som bol pri tom,“ povedal 74-ročný Albín Brienik z Dolného Kubína, ktorý spolu so stovkami dobrovoľníkov v deväťdesiatych rokoch stavali nový kostol Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec. „Robil som murárčinu a všetko čo prišlo. Zadarmo. Nikto nerátal odrobené hodiny a dni. Keď som mal voľno, išiel som pomôcť.“
Bez brigádnikov by to nešlo
Bezprostredný podnet na výstavbu kostola Povýšenia sv. Kríža na sídlisku Brezovec dal Alfonz Letanovský, bývalý správca farnosti a okresný dekan. Pohotovo zareagoval na situáciu po nežnej revolúcii, keď nastalo uvoľnenie pomerov aj v cirkevnej oblasti.
Pár mesiacov po páde komunizmu zavítal do Bratislavy pápež Ján Pavol II. Na letisku vo Vajnoroch ho vítali desiatky tisíc veriacich. Pred odchodom zo Slovenska posvätil základné kamene nových kostolov. Bol medzi nim aj základný kameň kostola v Dolnom Kubíne.
Minulý týždeň si veriaci na Námestí biskupa Jána Vojtaššáka pripomenuli 20. výročie jeho vysviacky. Organizátori pre nich pripravili zaujímavý program, občerstvenie duchovné aj materiálne.
Po svätej omši v kostole sa vrátili na námestie pred ním, aby si pri historických fotografiách z tej doby zaspomínali na fyzicky náročné, ale príjemné chvíle pri prácach na stavbe.
Albín Brienik sa stretol s ďalšími brigádnikmi. Prišla aj 77-ročná Bernardína Kompanová. „Ženy najviac varili, hlavne guľáš, ale občas sme robili aj ľahšiu prácu na stavbe. Chodili sme sem s radosťou a s radosťou sme aj pracovali. Nebolo nás treba naháňať a dozerať na nás. Všetci prišli preto, lebo chceli robiť a čo najskôr prísť na prvú omšu.“
Dnes 60-ročný Vojtech Važan mal na starosti organizovanie brigádnikov z Brezovca a papierovú prácu. „Ale keď bolo treba, tak som aj fúrikoval.“
Na sídliskách sa vytvorili skupiny, ktoré pracovali podľa naplánovaného rozvrhu. Keď niekto nemohol prísť, našiel si náhradný termín. „Každý robil tú profesiu, v ktorej sa vyznal. No vítaní boli aj ľudia, ktorí so stavbárčinou nič nemali. Pomáhali robotníci, poľnohospodári, úradníci, učitelia, zdravotníci. Robotu sme našli každému. A pozrite sa, čo sme spoločne dokázali.“
Veľkolepé dielo slúži ľuďom
Kostol začali stavať v júni 1992. Stavba bola náročná čo do veľkosti, zložitosti, ale aj z hľadiska obtiažnosti terénu.
Veriaci z mesta i okolitých dedín väčšinu prác zvládli dobrovoľnými brigádami. Celkom odpracovali 320-tisíc hodín. Stavbu postavili za 22 424 614 korún. Dielo posvätil spišský diecézny biskup František Tondra 13. septembra 1997.

„História hovorí o tom, že za týmto veľkolepým dielom bolo pár nadšencov, na čele ktorých stál vtedajší dekan Alfonz Letanovský a Ján Grega,“ povedal súčasný dekan Ľubomír Pekarčík. „Keď kostol stavali, mnohí sa pýtali, načo, pre koho? Dívali sa z okien a nechceli prísť pomôcť. Tvrdili, že bude prázdny a mysleli si, že to je nezmysel. Teraz vidíme, aký je plný. Stal sa centrom nielen tohto sídliska, ale celého mesta. Je to dominantná stavba a možno nič krajšie z modernej architektúry tu nenájdeme. Má významný podiel na kultúrnom a duchovnom rozvoji mesta.“
Opäť pomáhali dobrovoľníci
Kultúrny program počas osláv zabezpečilo množstvo dobrovoľníkov. Spojená cirkevná škola Andreja Radlinského pripravila tvorivé dielne pre deti, zahrala gospelová kapela gymnazistov. Pridala sa folklórna skupina Orava. Žiaci Základnej školy Petra Škrabáka prispeli občerstvením v podobe pagáčikov a koláčov.
Mestské kultúrne stredisko zariadilo výstavu historických fotografií, ktorých autormi sú Leoš Marko a Ján Grega. Doplnili ich súčasné fotky z dielne Kamila Škvarku.
Všetci spoločne prispeli k úspešnej oslave podobne, ako pred dvadsiatimi rokmi svojou nezištnou prácou stovky brigádnikov.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Základný kameň pre dolnokubínsky kostol Povýšenia sv. Kríža posvätil Svätý otec Ján Pavol II. už 22. apríla 1990 v Bratislave. Výstavba sa začala v júni 1992, vysvätil ho spišský diecézny biskup František Tondra 13. septembra 1997. Brigádnici na jeho výstavbe zadarmo odpracovali 320-tisíc hodín. Stavba stála takmer 22,5 milióna korún.
Chrám má pôdorys osemuholníka o opísanej kružnici 36 metrov. Veža s krížom dosahuje výšku 37,5 metra. Sú v nej umiestnené tri zvony. Prvé nadzemné podlažie pozostáva z hlavnej lode kostola so svätyňou, priľahlou kaplnkou zasvätenou Fatimskej Panne Márii. Z lode kostola sa môžeme dostať troma schodišťami na rozsiahly chór.Autorom súsošia hlavného oltára, krížovej cesty a ďalších sôch je akademický sochár Peter Švaral.
Kapacita kostola je päťsto miest na sedenie, tisíc na státie vrátane chóru. Kostol je viacúčelový. Okrem svojho eminentného poslania sa tu konajú aj iné nábožensko-kultúrne podujatia. Stojí na Námestí Jána Vojtaššáka, ktorý má na ňom sochu v nadživotnej veľkosti. Autorom je akademický sochár Peter Švaral.