ROHÁČE. Pred piatimi rokmi sa tatranským lesníkom darilo chrániť aspoň lesy v oblasti Roháčov. Dnes je už aj ich stav alarmujúci. Lykožrútom napadnuté stromy pribúdajú každým dňom. V oravskej časti je v súčasnosti podkôrnikovou kalamitou napadnutých 20-tisíc metrov kubických stromov. Mnohé z nich sú v štvrtom a piatom, najvyššom stupni ochrany. Ministerstvo životného prostredia nepripúšťa, že by sa v zónach, kde sa nesmie ťažiť, začalo ťažiť.
Nemôžu zasiahnuť všade
Niekde les zničila vetrová kalamita, inde sa o to čoraz aktívnejšie stará podkôrnikový hmyz. Lykožrút sa množí obrovskou rýchlosťou. Návštevník to vidí na čoraz hnedších lesoch. Kým kedysi to bol problém najmä Vysokých Tatier, dnes rozrastajúce sa hnedé plochy v porastoch pribúdajú aj na Orave. Vyhľadávané Roháče už dávno nie sú tým, čím bývali.
„V minulosti v tejto časti Tatier neboli takmer žiadne bezzásahové zóny, čiže bolo možné aktívne pristupovať k ochrane lesa plošne takmer na celom území s výnimkou Kotlového žľabu a Osobitej,“ povedal Peter Líška, riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku.
Zóny, v ktorých nie je možný zásah, vznikli pred tromi rokmi na podnet Štátnej ochrany prírody.
Lykožrút si lieta v začarovanom kruhu a smrekové lesy schnú Čítajte Polámané a vyvrátené stromy zostávajú vo vysokohorskom prostredí a sú podľa slov Petra Líšku semeniskom a potravinovou základňou pre rozmnožovanie lykožrúta. „Ďalšie státisíce kubíkov vetrovej kalamity ostali ležať aj za hrebeňom v liptovskej časti Tatier, odkiaľ sa chrobák dostal vzdušnými prúdmi až na Oravu. Začalo sa to šíriť ako oheň a výsledkom je, že ďalej už nedokážeme garantovať donedávna zelenú Oravu.“
Staré porasty padajú
Oravská časť národného parku je rozdelená na tri časti. Ochranný obvod Zverovka, Oravice a Habovka. Kalamita zasiahla celú lokalitu.
„Situácia je katastrofálna, lebo prežívame jeden z ďalších suchých rokov,“ hovorí Ján Šuvada, vedúci ochranného obvodu Habovka. „Za krátky čas nám spadlo množstvo zrážok, ktoré les nestihol zachytiť, ani teploty nenahrávali nám, ale chrobákovi. Vyzerá to tak, že rovnako ako vlani dokážu vývoj dokončiť až štyri generácie lykožrúta, pričom doteraz to boli maximálne dve. Myslím, že boj s chrobákom sme už prehrali,“ povedal.
Vysychanie neobchádza ani Roháčsku dolinu a stoosemdesiat až dvestoročné porasty. „Kondične lepšie sú na tom päťdesiat- až šesťdesiatročné porasty, no bol by veľký problém, keby sa chrobáky dostali aj do nich,“ hovorí vedúci obvodu Zverovka Juraj Majerčák.
Vlaňajšie mrazy lykožrúta nevyhubili. Hoci lesníci dúfali, že im príroda pomôže. A podobné túžby majú aj pred nadchádzajúcou zimou. Suché stromy pritom pribúdajú nielen na štátnych pozemkoch, ale aj na súkromných.
Koniec smrekom?
Lesníci si netrúfajú byť prorokmi. Netušia, ako bude Orava vyzerať o päť rokov. „To, čo teraz prežívame, sa zažíva raz za profesijný život, preto je veľmi problematické povedať nejaký odhad na základe skúsenosti,“ hovorí Juraj Majerčák.
Niekde už les nahradili holiny, niekde dochádza k prirodzenému zmladeniu. „Pomáha nám príroda. Kde to ide, tak nám zostávajúci les, s ktorým citlivo robíme, dá predtým, ako odumrie, ešte semeno. Horšie je to na veľkých plochách zasiahnutých kalamitou, kde musíme umelo vnášať sadenice. Snažíme sa to robiť viac v prospech listnáčov, lebo sa zdá, že smrek to má na Orave spočítané,“ povedal Ján Šuvada.
Nielen stromy, ale aj zvieratá
Ťažiť v najvyšších stupňoch ochrany sa dá len na základe výnimky vydanej ministerstvom životného prostredia. Bez nej sa z týchto miest drevo vyvážať nemôže. Je jedno, v akom stave je, či ešte stojí, alebo už leží.
„Žiadali sme v minulosti výnimku, no ochrana prírody nám na veľkých lesných územiach nevyhovela,“ uviedla Martina Petranová. „Tým došlo na území Tatranského národného parku k vytvoreniu bezzásahových zón, ktoré sú dnes skvelou základňou pre rozmnoženie lykožrúta do nebývalých rozmerov.“
Štátne lesy zmenu zákona o ochrane prírody iniciovať nemôžu. Jej tvorcom je ministerstvo životného prostredia. Hovorca Tomáš Ferenčák sa vyjadril, že rezort sa konštruktívnej diskusii nebráni. Upozornil však, že pri bezzásahových územiach ide o ochranu cenného biotopu z hľadiska ochrany prírody.
„V tejto lokalite žijú vzácne druhy živočíchov,“ povedal. „Okrem šeliem ako rys alebo vlk napríklad aj hlucháň či orol skalný. Ťažba dreva na území s najvyšším stupňom ochrany, ktoré predstavuje ich útočište, by mohlo mať fatálne dopady na ich ďalší osud v tejto lokalite.“
Upozornenia v teréne
Oravská časť národného parku je zaradená do viacerých stupňov ochrany. Najvyššie sú bezzásahové. „Na miestach, kde je to možné, Štátne lesy TANAP-u podkôrnikovú kalamitu bezodkladne spracovávajú,“ informovala hovorkyňa Martina Petranová. „V treťom stupni ochrany prírody nie sú na odstraňovanie následkov kalamity síce potrebné výnimky, avšak zákonom a odbornými stanoviskami kompetentných orgánov ochrany prírody sú určené presné postupy, ktoré musia Štátne lesy pri spracúvaní kalamity dodržiavať.“
Lesníci vyzývajú turistov, aby v záujme vlastnej bezpečnosti rešpektovali upozornenia vyznačené v teréne. Sú totiž oblasti, kde spracovanie kalamity prebieha aj počas turistickej sezóny.
