NÁMESTOVO. Počasie bolo v prvú septembrovú sobotu veľmi chladné. Na mnohých miestach Oravy husto pršalo. Ani to však neodradilo organizátorku už tradičného športového maratónu od toho, aby pred tribúnou na námestovskom nábreží rozložila päťdesiatpäť spinnerov, jedenásť trampolíniek a čakala, kto sa na ne postaví. Zaplnené boli všetky.
Tento rok účastníci bicyklovali a skákali na pomoc Maximovi z Námestova. Na štartovnom vyzbierala organizátorka 900 eur, spolu so sponzorskými darmi má už 2500.
Aby zaplatili učiteľa
Alena Novaková kedysi učila na špeciálnej škole v Námestove. Roky sa starala o postihnuté detičky s rôznymi mentálnymi či telesnými poruchami. Hoci sa neskôr zamestnala v klasickej škole, k chorým deťom má stále blízko.
Prvýkrát sa rozhodla verejne pomôcť malej Lucke, ktorú všetci volajú Lulu, pred štyrmi rokmi. „Oslovila ma jej mamina, dievčatko bolo vtedy na tom veľmi zle,“ spomína Alena. „Mala nastúpiť do školy, no pre vysoké štádium choroby nemohla. Vtedy mi napadlo, že zorganizujem zbierku a z vyzbieraných peňazí bude môcť škola zaplatiť učiteľa, ktorý bude chodiť k Lule domov.“
Kedysi bola táto záhrada pýchou školy. Potom ju pokrylo blato. A teraz? Čítajte Zámer sa podaril. Dievčatko zostalo doma dva roky. Nielen že sa naučilo všetko, čo malá prváčka potrebuje vedieť, polepšilo sa jej aj zdravotne. Dnes chodí do školy a dokonca je jej triednou práve organizátorka maratónu.
Návrat do rodiska
Rok nato robila spinningový maratón pre Evku z Vavrečky, vlani pre Magdalénku z Mútneho. Okrem toho v jej fitku zorganizovala už niekoľko vianočných, novoročných a veľkonočných minimaratónov pre ďalšie choré deti z Mútneho či Sedliackej Dubovej.
Tento rok si povedala, že chce výťažok darovať opäť nejakému dieťaťu z jej rodného Námestova. Tip na Maxima dostala z predošlého zamestnania. Aj keď nad ním premýšľala už predtým.
„Nebola som si však istá, či rodina takúto pomoc potrebuje, či terapie chlapcovi pomáhajú,“ hovorí. „Potom som si však na neho spomenula. Rodičia s ním boli na prvom maratóne. Sedel v kočiari, takmer sa nehýbal, keď ho aj z neho vybrali, nemohol sa postaviť na nožičky. Teraz sa už dokáže chvíľku udržať na vlastných nohách, keď ho otec pridržiava. Vidieť na ňom veľký pokrok, očividne mu terapie v rehabilitačných centrách pomáhajú.“
Drahé rehabilitácie
Maxim má osem rokov. Narodil sa ako ťažko nezrelý novorodenec s postihom končatín, najmä dolných. Má poškodený zrak, prechádzajúci až do slepoty, nie je však zrejmé, koľko chlapček vidí. Ďalšou diagnózou je pľúcne ochorenie vyžadujúce si dlhodobú liečbu, epilepsia, mentálna retardácia s ťažkým poškodením mozgu a výrazným spomaleným rečovým vývojom. Dosť na niekoľko ľudí, nieto na jedného malého chlapca.
Ako povedala Alena Novaková a potvrdili jej to aj rodičia, Maximovi veľmi pomáhajú rehabilitácie. Len keby neboli také drahé. Dvojtýždňový pobyt v jednom z najlepších centier na Slovensku stojí zhruba štyritisíc eur. V zahraničí je to o niečo lacnejšie. Práve na jednu takúto kúru chcela športovkyňa a učiteľka v jednom vyzbierať peniaze od účastníkov maratónu, ale aj od sponzorov. Niektorých oslovuje ona, mnohí sa jej ozývajú sami, že by chceli prispieť.
Doteraz vyzbieraná suma 2500 eur sa teda v najbližších týždňoch zrejme ešte zvýši.
Dobrosrdečnosť rodičov
Hovoriť o takýchto závažných ochoreniach svojho dieťaťa nikdy nie je pre rodičov jednoduché. Alena Novaková sa u tých, ktorých osloví, stretáva s veľkou vďakou. „Vtedy vidím, že to skutočne robím pre ľudí, ktorí pomoc zvonku potrebujú,“ rozpráva.
Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte A neraz ju ľudia šokujú tým, akí sú dobrosrdeční a ako aj napriek svojmu trápeniu myslia na iných. „Vlani sa mi napríklad stala taká vec, že keď sme boli odovzdávať výťažok z maratónu, mama sa ma opýtala, či by vadilo, keby dali časť peňazí inej rodine s postihnutým dievčatkom. Že oni sa už nejako vytrápia, ale tá druhá rodina potrebuje aspoň malú pomoc. Zostala som stáť v nemom úžase. Naučila som sa, že rodičia, ktorým osud neprial, sa na svet pozerajú inak, s veľkou pokorou.“
Do tohtoročného spinning maratónu sa zapojilo viac ako 70 športovcov.
Hoci sa organizátorka bála, či vôbec stihnú niečo odcvičiť, keďže sa stále zdalo, že už začne pršať, počasie vydržalo. Lejak sa spustil až po tom, keď do áut naložili posledné stroje.
