DOLNÝ KUBÍN. „Maslo nemáme a nemôžeme ho nikde zohnať,“ povedal Peter Šeliga, výrobca a predajca syrových výrobkov v Hruštíne. „Výrobcovia tvrdia, že ho nemajú, a nevedia, kedy nám ho dodajú. A záujem ľudí v posledných dňoch prudko narástol napriek tomu, že zdraželo.“
Politika Bruselu
Podľa Petra Šeligu je jedným z dôvodov nedostatku masla vyššia ceny mlieka. Pred rokom ho nakupoval po 32 centov za liter, dnes stojí takmer 40 centov. „To sa musí prejaviť na cene výrobkov.“
Zvýšený dopyt po masle potvrdil aj Igor Fábry, riaditeľ spoločnosti Orava Milk, ktorá prevádzkuje mliekareň v Leštinách. „Nedokážeme pokryť zvýšené požiadavky odberateľov, musíme im krátiť objednávky.“
Milan Mišánik, predseda Zväzu poľnohospodárskych družstiev, tvrdí, že je to výsledok politiky Bruselu voči chovateľom hovädzieho dobytka. „Slovensko sa stalo závislé na dovoze mliečnych výrobkov, ale opatrenia sa dotkli celej Únie.“

Zárodok súčasnej situácie vznikol v čase zavedenie embarga voči Rusku, ktoré bolo významným odberateľom mliečnych výrobkov. Ešte predtým Brusel zrušil kvóty pre farmárov, ktoré obmedzovali chov hovädzieho dobytka a produkciu mlieka v Európskej únii. Trh bol zrazu presýtený mliekom a mliečnymi výrobkami, sklady aj obchody praskali vo švíkoch, čo sa prejavilo na nízkej cene. V tej dobe zaniklo desať percent slovenských výrobcov, ktorí neodolali tlaku lacnej konkurencie zo zahraničia.
Brusel následne vyčlenil pred rokom pol miliardy eur na pomoc mliečnemu sektoru. Na dobrovoľné obmedzenie výroby mlieka dal 140 miliónov eur. Do programu sa zapojilo takmer 50-tisíc farmárov. Produkcia mlieka v Únii kvôli tomu klesla o 861-tisíc ton. V Holandsku sa počet kráv na bitúnkoch zvýšil až o 40 percent.
Ďalšie faktory
Po období preferovania margarínov sa počas zlepšenia hospodárskej situácie ľudia vrátili od lacnejších náhrad masla ku tradičnému živočíšnemu tuku. Na produkciu masla a smotany vplýva aj leto. Mlieko obsahuje menej tuku, z ktorého sa obidve potraviny vyrábajú.
„Slovensko je veľmi malým producentom, aby mohlo diktovať ceny na svetových trhoch,“ povedal Vladimír Mišánik. Tie určujú veľkí hráči na svetovom trhu. Podľa štatistík obchod s maslom rástol neustále päť rokov. Tento rok nastal pokles. Dôvodom je aj obmedzenie exportu svetového dodávateľa Nového Zélandu o deväť percent.

Na vyššej cene masla sa určite podpísali aj spracovatelia mlieka. Viac sa zamerali na syry, ktoré sú pre nich rentabilnejšie ako maslo. Export syra z Európskej únie vzrástol o sedem percent. K tomu sa pridalo 24-percentné zvýšenie exportu smotany.
Výsledkom súčtu týchto faktorov je súčasná situácia, ktorú sa nepodarí rýchlo stabilizovať.
„Cyklus doplnenia stáda trvá u hovädzieho dobytka päť rokov,“ povedal Vladimír Mišánik. „A Slovensko nemá ani hmotné rezervy masla, ktoré mávala armáda a štát. V prípade takýchto situácií ich presunuli na náš trh.“
Do Vianoc za tri eurá
Nedostatok masla neustále posúva jeho cenu nahor. Rast bude trvať dovtedy, pokiaľ ho spotrebitelia budú akceptovať. Podľa niektorých obchodníkov by sa na Vianoce mohlo štvrť kilogramu predávať za tri eurá, čo je oproti minulému roku nárast o viac ako 50 percent. Ceny začnú klesať vtedy, keď ľudia obmedzia spotrebu predraženého masla a svetový trh dokáže pokryť záujem konzumentov.
„Toto je možno jedna z posledných šanci na ponaučenie,“ povedal Vladimír Mišánik. „Mali by sme začať hovoriť do európskej poľnohospodárskej politiky. Musíme byť nielen zdraví a múdri, ale aj sýti.“