Piatok, 3. december, 2021 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Drevenice rozprávajú príbehy ľudí, ktorí v nich žili

Výročia vždy so sebou nesú spomienky, emócie, príbehy. O to viac, ak ide o jubileum, ktoré spája hneď niekoľko ľudí. Drevená dedinka spod Brestovej si tento rok pripomína päťdesiat rokov od svojho vzniku. A za touto päťdesiatkou sa ukrývajú osudy ľudí, ktorí spomínajú na život v skanzene s nostalgiou a so slzami v očiach.

Postaviť celý skanzen bola náročná práca. Postaviť celý skanzen bola náročná práca. (Zdroj: Reprofoto z výstavy)

ZUBEREC. „Pre mňa toto múzeum predstavuje nielen krásu, ktorá časom zovšednela, ale hlavne úctu a obdiv k ľuďom, ktorí ho vytvorili. Znamená každodenné starosti s jeho prevádzkou, nedoriešené otázky súvisiace s plnením základných funkcií, aj existenčné problémy spojené s bývaním a životom na samote. Napriek tomu si svoj život bez rokov strávených v skanzene neviem predstaviť.“ Takto si pred rokmi zaspomínal na svoje 25-ročné pôsobenie v úlohe správcu oravského skanzenu Karol Matkuliak.

A ďalšia bývalá správkyňa, Mária Daňová, dopĺňa: „V zajatí nádhery dreva a okolitej prírody cítiš ten domov, odkiaľ si, cítiš korene svojich predkov, ich šikovnosť, um, zručnosť a najmä teplo domova a lásku. Je to viac ako múzeum, je to naša živá minulosť.“

Skryť Vypnúť reklamu

V srdciach tých, ktorí boli, alebo stále sú, akýmkoľvek spôsobom prepojení s Múzeom oravskej dediny, zanechalo toto jedinečne miesto učupené medzi horami nezmazateľnú stopy.

Ako sa zrodil veľký plán

Písal sa 24. september 1967. Na poľane Brestová, mierne svahovitej vtedy zelenej lúke skupinka nadšencov poklepávala neveľký kameň. Práve ten sa stal symbolom a základom pre dnes celoslovensky známe Múzeum oravskej dediny. Iniciátorom myšlienky bol vtedajší riaditeľ Krajského pamiatkového strediska Stanislav Dúbravec.

„Pochádzal z dedinky zatopenej Liptovskou Marou,“ hovorí Juraj Langer, autor etnografickej a urbanistickej štúdie oravského dreveného skanzenu. „Pod vodou zmizlo všetko, čo v nej kedysi bolo. Asi preto mu dlho vŕtalo v hlave, ako zachrániť vzácne pamiatky pred zničením. A najlepším riešením bolo ich premiestnenie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Riaditeľ sa vtedy dostal k práci, ktorú pripravil Juraj Langer. Hoci bol Čech, už pri nástupe do zamestnania v Oravskom múzeu ho oravská architektúra zaujala natoľko, že sa jej začal podrobne venovať.

Skúmal dreveničky, ich stavbu, zariadenie, ľudí, ktorí v nej bývali. A výsledkom bola jedinečná štúdia, v ktorej bolo všetko potrebné k zriadeniu múzea. Už na jej prvej prezentácii sa ho vtedajší predstavitelia pýtali, čo treba urobiť najskôr, ako postupovať, či sú ľudia, ktorí to budú robiť. „Povedal som len, že v prvom rade potrebujeme vane na konzerváciu dreva a dve veľké montážne haly. Tým sa všetko začalo.“

Ťažké lúčenie

Stavbyvedúcim sa v roku 1970 stal Ondrej Šiška zo Zuberca. Jeho prvoradou úlohou bolo všetko koordinovať tak, aby sa dodržiavali určené termíny. Po zoznámení sa so štúdiou, keďže projekt ešte nebol hotový, začali s prevážaním dreveníc.

Skryť Vypnúť reklamu

„Najskôr sme ich demontovali, naložili, previezli sem, uskladnili v hale, kde sme ich konzervovali a postupne jeden za druhým stavali na ich súčasné miesta,“ spomína stavbár. „Niektoré domy boli prázdne, keď sme po ne prišli. V niektorých však stále žili ľudia. Ťažko sa lúčili so svojím majetkom. Aj plakali. Neraz sme museli odísť a vrátiť sa o dva až tri dni, aby sa mohli v pokoji presťahovať. A boli aj prípady, keď ľudia s prevozom nesúhlasili. Vtedy sme robili repliky stavieb.“

Prečítajte si tiež: Skanzen venoval zemanom dom. Ktorý rod bol prvým zemianskym rodom na Orave? Čítajte 

Každé jedno brvno muselo byť starostlivo označené, aby tesári vedeli, ktoré kam patrí. Ondrej Šiška hovorí, že stavanie chalúpok pripomínalo dnešné lego. Každá časť musela presne zapadnúť do druhej. Ak boli niektoré prvky poškodené, vyrábali za ne náhrady. Prvým objektom v skanzene bol dom zo Zákamenného, krčma na poľane. Originál zhorel v roku 1990. Na jeho mieste dnes stojí kópia.

Nebola to daromná robota

Na výstavbe skanzenu pracovali tesári, murári, inštalatéri, vodári, elektrikári a ďalší remeselníci. Technologické postupy museli byť zachované ako voľakedy, nemohli ich nahradiť novými a modernými. „Omietky boli hlinené,“ hovorí Ondrej Šiška. „Používali sme na ne piesok a rákos, ako kedysi. Býčiu krv sme už síce vylúčili, no väčšina vecí bola tradičná.“

Takmer od úplného začiatku až do skončenia výstavby pracoval pod Roháčmi dnes už 90-ročný tesár František Lajčin. „Začiatky boli ťažké, stavba sa rozbiehala pomaly, pracovné podmienky neboli dobré,“ zaspomínal si. „No boli sme radi, že máme robotu doma a nemusíme chodiť do sveta. Robili sme poctivo, aj keď sme si neuvedomovali, aké hodnoty vytvárame. Ba, chvíľami sa nám zdala naša robota daromná, veď načo komu budú staré domy. Raz som hovoril turistom, že to, čo robíme, nemá žiadnu hodnotu. Zadivili sa a povedali, aby sme len pokračovali.“

Až neskôr, po dokončení prvej časti múzea a prvých prívaloch návštevníkov, si stavbári začali uvedomovať, že ich robota naozaj nebola zbytočná.

Chápaví a hrdí ľudia

Múzeum by nebolo tým, čím dnes je, keby dreveničky zostali prázdne. Nesvedčili by totiž o niekdajšom živote v nich. O ich zariaďovanie sa pri vzniku dediny starala etnografka Zdena Čaplovičová. „Nainštalovali sme tam zhruba 2500 exponátov, ktoré dokumentovali poľnohospodárstvo, pastierstvo, ale aj domácu výrobu a remeslá,“ povedala pri jednom z predošlých výročí skanzenu. „Nikdy nezabudnem na jednoduchých, ale chápavých ľudí, ktorí nám vychádzali v ústrety a ochotne, často bezplatne darovali žiadané predmety, s radosťou, že ich veci budú v múzeu a môžu sa prísť na ne kedykoľvek pozrieť.“

V jej šľapajach po rokoch išla Elena Beňušová. Pri jej nástupe do práce v Oravskom múzeu v roku 1981 už síce väčšina objektov bola zariadená, mladá etnografka sa však zaúčala pri skúsenejšej kolegyni.

„Predsa sú však tri objekty, na ktorých zariadení som sa podieľala ja s kolegami,“ hovorí Elena Beňušová. „Je to plátennícka kúria zo Štefanova, vyhňa z Habovky a keramická pec v hrnčiarskej dielni. Veľa som sa naučila z rozprávania pani Zdenky. Ako chodila za ľuďmi, zháňala predmety, ako si všetko značila – kde bola pec, stôl, lavica, čo bolo na peci, kde bola polica, čo stálo na nej. Ľudia toho nemali veľa, dôležitá bola účelnosť.“

Dedinka ju uchvátila

V skanzene sa vystriedalo viacero správcov. Zrejme najdlhšie, až 25 rokov, ho viedol Karol Matkuliak. Sedem rokov strávila vo vedení Mária Daňová, ktorá sa do podhorského prostredia privydala z mesta. „Dedinka ma uchvátila,“ hovorí Marica. „Prežila som tam najkrajšie roky svojho života. Zažila som aj natáčanie Tisícročnej včely. A to vám veru nebolo ľahké obdobie. Filmári nemali taký vzťah k zbierkovým predmetom. Celý čas sme sledovali, aby niečo nepoškodili.“ Zo skanzenu odišla pracovať do fabriky v Nižnej. Nechcela, museli sa však s manželom dohodnúť, kto bude cez víkendy doma. „Dlho som sa týmto smerom nemohla ani pozrieť. Tak mi srdce zvieralo, že som odtiaľto musela odísť.“

Malý sprievodca

Časť detstva a ostatných takmer dvadsať rokov prežil v múzeu aj súčasný správca Richard Janoštín. Ako údržbár tam roky pracoval jeho otec. Už vtedy sa malý Riško motal pomedzi drevenice, počúval sprievodkyne, sám sa dokonca stal malým sprievodcom. „Pri zuberskej kolibe som rozprával o salašníctve v Zuberci, taký som bol hrdý,“ spomína súčasný správca. Po rokoch, už ako ženatý muž žijúci v Prahe so svojou manželkou Markétou, nie náhodou neterou Juraja Langera, dostali mladí manželia od vedenia obce ponuku pracovať v oravskom skanzene.

Richard ponuku prijal, presťahoval sa naspäť na rodnú Oravu, po roku za ním prišla aj manželka. Múzeum už bolo kompletné, keď ho preberal. Mnoho objektov však bolo treba začať renovovať. „Najmä strechy boli v zlom stave, každý rok sme sa snažili vymeniť šindle aspoň na jednej,“ hovorí správca. „Opravovali sme gánky, vstupy do pivníc, pivnice. Nehovoriac o technických stavbách, najmä tých, ktorými preteká voda. Tie treba rekonštruovať takmer každých päť rokov.“

Za pôsobenia Richarda Janoštína sa z „mŕtveho“ múzea stalo múzeum živé. Spočiatku sa totiž návštevníci k vystaveným exponátom nedostali. A ak aj áno, všade boli tabuľky s nápisom Zákaz dotýkania sa. Dnes sú drevenice, kde si turisti môžu vyskúšať tkanie, plstenie, môžu sa dotknúť starodávneho glóbusu, pier, kalamárov, nadýchaných perín, starodávnych skríň, sadnúť si na mohutnú drevenú stoličku za dreveným stolom.

Prečítajte si tiež: Múzeum oravskej dediny predstavilo kultúru goralov Čítajte 

„Vytvorili sme si pomocný zbierkový fond, popri zbierkach Oravského múzea. Väčšinu predmetov nám darovali ľudia. Pôvodné expozície sú veľmi kvalitné. Týmito našimi ich len trochu dopĺňame, dotvárame a sprístupňujeme návštevníkom, aby sa s nimi mohli zoznámiť, dotknúť sa ich. Nie je to na škodu vecí, ľudí veľmi lákajú.“ Preto sú dnes v mnohých dreveniciach remeselníci, preto Richard a jeho rodina žije v skanzene, aby návštevníci zažili v drevenej dedine reálny niekdajší život.

Výnimočné dielo

Ľudia akýmkoľvek spôsobom prepojení s podroháčskym múzeom sa po dreveničkách pozerajú zasnívaným pohľadom. Nostalgicky a so slzami v očiach rozprávajú o tom, čo bolo, o tom, čo vidia. „Keď sa dnes, po päťdesiatich rokoch prechádzam skanzenom, nevidím len drevenú dedinu,“ povedal „otec“ skanzenu Juraj Langer. „Ja v tých domoch, v tých izbách stále vidím reálnych ľudí, ktorí tam kedysi žili. Som šťastný, že sa nám spoločnými silami podarilo vybudovať takéto dielo.“

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz
  2. Tento rok turizmu neprial
  3. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť
  4. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  5. Opäť sme na dobrej vlne
  6. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  7. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  8. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  9. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  10. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  1. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  3. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  4. Opäť sme na dobrej vlne
  5. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  6. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  7. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Ako vychovávať deti aby boli odolnejšie
  10. Tento rok turizmu neprial
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 16 703
  2. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 10 933
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 8 056
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 784
  5. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 6 473
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 801
  7. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 4 740
  8. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 4 383
  9. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 3 824
  10. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 2 865

Blogy SME

  1. ASEKOL SK: Končí sa doba plastová. Do čoho vám zajtra zabalia jedlo?
  2. Štefan Vidlár: Darmožráč
  3. Rudolfa Vallová: Je ľahko kritizovať každú vládu
  4. Věra Tepličková: Kapitán je späť. Rozdal úlohy, funkcie a je pripravený
  5. Vlasta Žampová: Čo ma /nás zaujíma???
  6. Radovan Kazda: Všetko je inak. Na Madagaskare nehladujú pre zmenu klímy
  7. Aleš Tvrdý: Cestovné poistenie počas pandémie
  8. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 14 400
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 5 341
  3. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 836
  4. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 798
  5. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 736
  6. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 586
  7. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 201
  8. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 184
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Mária Remeňová zastrieľala v stoji čisto a v rytme.

Po druhej streľbe bola rodáčka z Hruštína najlepšia zo Sloveniek.


5 h
Starosta Nižnej Jaroslav Rosina

So starostom Nižnej, jednej z najväčších obcí Oravy, o živote počas covidu.


6 h
Ilustračné foto.

Policajti mladého muža poznajú, jeho správanie riešili niekoľkokrát. Obvinili ho z útoku na verejného činiteľa.


23 h
Jozef Luscoň

Na Slovensku bol jedným z najstarších gajdošov, v Oravskej Polhore posledným z pôvodnej generácie známych gajdošských rodov.


2. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Policajti mladého muža poznajú, jeho správanie riešili niekoľkokrát. Obvinili ho z útoku na verejného činiteľa.


23 h

Odporúčajú ľuďom, aby sa pohybovali v skupinkách.


2. dec

Nehoda sa zaobišla bez zranení. Univerzitná nemocnica v Martine bola nútená presťahovať oddelenia Gynekologicko-pôrodníckej kliniky do náhradných priestorov.


a 1 ďalší 2. dec

Dlhoročná folkloristka, speváčka, členka folklórnych skupín a propagátorka ľudovej kultúry a zvykov našich predkov Martina Žabčíková zomrela 29. novembra vo veku 37 rokov.


2. dec

Blogy SME

  1. ASEKOL SK: Končí sa doba plastová. Do čoho vám zajtra zabalia jedlo?
  2. Štefan Vidlár: Darmožráč
  3. Rudolfa Vallová: Je ľahko kritizovať každú vládu
  4. Věra Tepličková: Kapitán je späť. Rozdal úlohy, funkcie a je pripravený
  5. Vlasta Žampová: Čo ma /nás zaujíma???
  6. Radovan Kazda: Všetko je inak. Na Madagaskare nehladujú pre zmenu klímy
  7. Aleš Tvrdý: Cestovné poistenie počas pandémie
  8. Mišo Šesták: V duši sedliaka žije pohanský duch
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 14 400
  2. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 5 341
  3. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 4 836
  4. Jozef Drahovský: Zákon o bočnom odstupe medzi vozidlom a cyklistom dopadol ako na Slovensku 4 798
  5. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 736
  6. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 586
  7. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 201
  8. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 184
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu