ZUBEREC. Osem hektárov pôdy, jedna alebo dve kravy, zopár býkov, kôň – to nemohlo chýbať ani u jedného gazdu. Chudobnejší si políčka obrábali sami, žili v drevených domčekoch, bohatší mali paholkov, v domácnosti a s údržbou kaštieľov im pomáhali slúžky.
Život oravskej strednej šľachty – zemanov – približuje nová expozícia v novootvorenom objekte v priestoroch Múzea oravskej dediny.
Problematická drevomorka
Murovaná biela stavba za zvonicou neďaleko vstupnej brány stojí v skanzene pod Brestovou roky. Jej dvere sa však podarilo otvoriť až teraz, počas 42. Podroháčskych folklórnych slávností.
„Dlho sme zápasili s drevomorkou, hubou, ktorá napáchala na budove veľké škody,“ povedala Miroslava Ševčíková Šumská, riaditeľka odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja. „Jej odstránenie nie je krátkodobý proces. O to sme šťastnejší, že sa ju podarilo zlikvidovať a kúriu môžeme konečne sprístupniť návštevníkom.“
Zemiansky dom, v ktorom je dnes expozícia Oravské zemianstvo, je kópiou reálnej kúrie. Originál stále stojí vo Vyšnom Kubíne, patrí potomkom zemianskeho rodu, manželom Meškovcom a pomaly dožíva na svojom pôvodnom mieste.
Chýbajúca strieľňa
„Originál stojí na Hôrke, na vŕšku,“ spomína Juraj Langer, jeden zo zakladateľov Múzea oravskej dediny, ktorý objavil aj túto kúriu.
„Vyšný Kubín bol kedysi rozdelený na katolíkov a evanjelikov, rozdeľoval ich potok. V 17. a 18. storočí medzi sebou často bojovali. Zrejme preto má pôvodná kúria jednu časť murovanú a v stene je strieľňa. Nebola však namierená von z dediny, na nepriateľov, ale dovnútra, do stredu dediny, práve na katolíkov na druhej strane za potokom.“
Kópia v zubereckom skanzene strieľňu nemá. Prečo, Juraj Langer netuší. „Asi ju treba len dorobiť,“ dodal s úsmevom.
Práve kúria Meškovcov bola prvým objektom, ku ktorému smerovali kroky zakladateľa skanzenu pred polstoročím. V susednej kúrii od pani Meškovej niečo pre Oravské múzeum nakúpil. Omnoho viac ho však zaujala stavba na kopci, s hrubými múrmi a strieľňou. „To bol môj prvý dotyk so zemianstvom na Orave.“
Titul Dedina roka je na Orave. Trocha viac o tom Čítajte O rodoch a ich živote
Oravské zemianstvo sa začalo rozmáhať najmä začiatkom 13. storočia. Spočiatku dostávali ľudia od kráľa donácie na dolnej Orave. Keď sa polia dole minuli, pridával aj ďalšie, nachádzajúce sa severnejšie. „Expozícia je zmenšená časť pohľadu na život, profesiu zemanov, na ich architektúru,“ hovorí etnografka Oravského múzea Elena Beňušová, ktorá pri otvorení expozície priblížila históriu zemianstva na Orave. „Susedná, drevená kúria, ktorá je sprístupnená roky a je v nej latinská škola, zachytáva život chudobnejších zemanov. Táto patrila bohatším, je honosnejšia, lepšie zariadená.“
V kúrii návštevník vidí množstvo vecí zo zbierok Oravského múzea, dozvie sa o oravských zemianskych rodoch, o tom, ako žili, aj o významných oravských osobnostiach, o ktorých málokto vie, že patrili do šľachtického stavu. Objavujú sa tam mená ako Hviezdoslav, Čaplovič, Bernolák či Medzihradský.
„Chceme, aby ľudia vedeli, kto zemania boli,“ vysvetľuje Beňušová. „Obdobie socializmu ich posunulo do úzadia, nemali možnosť vzdelávania. Dnes znovu ožívajú. Rod Medveckých má napríklad od roku 2002 spoločný občiansky erb rodu Medveckých zapísaný v Heraldickom registri SR. Žijú minulosť v súbehu s prítomnosťou, spomínajú na dávnu slávu svojich predkov. Podľa ich vzoru sa aktivizujú aj Trstenskí, Meškovci, Čaplovičovci, niektorí viac, iní menej.“
Nielen za vojenské zásluhy
Revickí boli prvým oficiálnym zemianskym rodom na Orave. Kráľ povýšil zakladateľa rodu do šľachtického stavu na znak úcty k jeho synovi, ktorý za neho bojoval a padol vo vojne. „Syna to už síce Hocimírovi nevrátilo, no aspoň takto si panovník uctil obetu jeho syna. Aj toto svedčí o tom, že z obyčajných roľníkov sa šľachtici nikdy nestali zadarmo, donáciu a titul získali iba za zásluhy.“
Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov Čítajte Zemania sa vyznačovali nielen donačnou listinou, ale aj pestrofarebnými erbmi s obrázkami charakterizujúcimi ten-ktorý rod a jeho zrod. Nie každý erb sa heraldikom a historikom podarí rozlúsknuť natoľko, aby vedeli s istotou povedať, čo sa za obrázkom ukrýva. Každý však zaujme farebnosťou a zaujímavými maľbami. „Meškovci majú napríklad v erbe muža s jablkom v ruke,“ hovorí Elena Beňušová. „Neviem, čo to znamená, je to heraldická záležitosť. Možno v knihe o tomto rode je vysvetlenie. Erb Matejčíkovcov približuje vysekávanie cesty v Kraľovanoch. Kedysi tam nebolo nič len mohutné skaly. Predok Matejčíkovcov sa cez ne presekal a urobil prvú cestu. Od Márie Terézie za tento počin dostal 500 zlatých a šľachtický titul. Muž s čakanom a kladivom je charakteristický pre tento rod.“
Zničilo ich znárodnenie
Zástupcovia nižšej šľachty žili ako roľníci. Chudobnejší si sami obrábali polia. Ktorí mali majetku viac, najímali si poddaných, až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Priemerný zeman mal osem hektárov poľa, viac kusov hovädzieho dobytka, dve kravy, niekoľko býkov, koní. Čím viac zvierat, tým väčšie služobníctvo. Niektorí zemania okolo zvierat a poľa nerobili vôbec. Mali na to ľudí.
„Pán Kubínyi bol notárom na Oravskom hrade, o celé gazdovstvo sa mu starali paholci a slúžky. Bohatí mali sídla aj inde, až v Maďarsku, kam často cestovali. Dali zarobiť chudobnejším ľuďom z dediny, ktorí im obrábali polia.“
Úplný koniec bol pre zemanov rok 1948, kedy po znárodnení prišli o majetok, pôdu, z ktorej storočia žili. „Mnohí to znášali veľmi ťažko,“ hovorí Elena Beňušová. „Zrejme preto trvalo desaťročia, kým sa objavili aspoň aké-také snahy o znovuzrodenie zašlej slávy niekdajších zemianskych rodov.“
Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte
.
