Sobota, 18. november, 2017 | Meniny má Eugen
Pridajte si svoje mesto

Skanzen venoval zemanom dom. Ktorý rod bol prvým zemianskym rodom na Orave?

Chceme dať na všeobecnú známosť obsahom prítomného listu, že Hocimír žiadal, aby sme mu dali do užívania nejakú čiastku zeme dvoch popluží, volanú Revišné, ktorá sa nachádza na Orave, aby sa pripomenula smrť jeho syna. Listinou v tomto znení daroval kráľ Ľudovít IV. v roku 1272 majetok zakladateľovi najstaršej oravskej zemianskej rodiny, Revickým.

Zemianska kúria z Vyšného Kubína. Je to kópia, originál stojí na pôvodnom mieste.(Zdroj: Naďa Kališová)

ZUBEREC. Osem hektárov pôdy, jedna alebo dve kravy, zopár býkov, kôň – to nemohlo chýbať ani u jedného gazdu. Chudobnejší si políčka obrábali sami, žili v drevených domčekoch, bohatší mali paholkov, v domácnosti a s údržbou kaštieľov im pomáhali slúžky.

Život oravskej strednej šľachty – zemanov – približuje nová expozícia v novootvorenom objekte v priestoroch Múzea oravskej dediny.

Problematická drevomorka

Murovaná biela stavba za zvonicou neďaleko vstupnej brány stojí v skanzene pod Brestovou roky. Jej dvere sa však podarilo otvoriť až teraz, počas 42. Podroháčskych folklórnych slávností.

„Dlho sme zápasili s drevomorkou, hubou, ktorá napáchala na budove veľké škody,“ povedala Miroslava Ševčíková Šumská, riaditeľka odboru kultúry Žilinského samosprávneho kraja. „Jej odstránenie nie je krátkodobý proces. O to sme šťastnejší, že sa ju podarilo zlikvidovať a kúriu môžeme konečne sprístupniť návštevníkom.“

Zemiansky dom, v ktorom je dnes expozícia Oravské zemianstvo, je kópiou reálnej kúrie. Originál stále stojí vo Vyšnom Kubíne, patrí potomkom zemianskeho rodu, manželom Meškovcom a pomaly dožíva na svojom pôvodnom mieste.

Chýbajúca strieľňa

„Originál stojí na Hôrke, na vŕšku,“ spomína Juraj Langer, jeden zo zakladateľov Múzea oravskej dediny, ktorý objavil aj túto kúriu.

„Vyšný Kubín bol kedysi rozdelený na katolíkov a evanjelikov, rozdeľoval ich potok. V 17. a 18. storočí medzi sebou často bojovali. Zrejme preto má pôvodná kúria jednu časť murovanú a v stene je strieľňa. Nebola však namierená von z dediny, na nepriateľov, ale dovnútra, do stredu dediny, práve na katolíkov na druhej strane za potokom.“

Kópia v zubereckom skanzene strieľňu nemá. Prečo, Juraj Langer netuší. „Asi ju treba len dorobiť,“ dodal s úsmevom.

Práve kúria Meškovcov bola prvým objektom, ku ktorému smerovali kroky zakladateľa skanzenu pred polstoročím. V susednej kúrii od pani Meškovej niečo pre Oravské múzeum nakúpil. Omnoho viac ho však zaujala stavba na kopci, s hrubými múrmi a strieľňou. „To bol môj prvý dotyk so zemianstvom na Orave.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Titul Dedina roka je na Orave. Trocha viac o tom

O rodoch a ich živote

Oravské zemianstvo sa začalo rozmáhať najmä začiatkom 13. storočia. Spočiatku dostávali ľudia od kráľa donácie na dolnej Orave. Keď sa polia dole minuli, pridával aj ďalšie, nachádzajúce sa severnejšie. „Expozícia je zmenšená časť pohľadu na život, profesiu zemanov, na ich architektúru,“ hovorí etnografka Oravského múzea Elena Beňušová, ktorá pri otvorení expozície priblížila históriu zemianstva na Orave. „Susedná, drevená kúria, ktorá je sprístupnená roky a je v nej latinská škola, zachytáva život chudobnejších zemanov. Táto patrila bohatším, je honosnejšia, lepšie zariadená.“

V kúrii návštevník vidí množstvo vecí zo zbierok Oravského múzea, dozvie sa o oravských zemianskych rodoch, o tom, ako žili, aj o významných oravských osobnostiach, o ktorých málokto vie, že patrili do šľachtického stavu. Objavujú sa tam mená ako Hviezdoslav, Čaplovič, Bernolák či Medzihradský.

„Chceme, aby ľudia vedeli, kto zemania boli,“ vysvetľuje Beňušová. „Obdobie socializmu ich posunulo do úzadia, nemali možnosť vzdelávania. Dnes znovu ožívajú. Rod Medveckých má napríklad od roku 2002 spoločný občiansky erb rodu Medveckých zapísaný v Heraldickom registri SR. Žijú minulosť v súbehu s prítomnosťou, spomínajú na dávnu slávu svojich predkov. Podľa ich vzoru sa aktivizujú aj Trstenskí, Meškovci, Čaplovičovci, niektorí viac, iní menej.“

Nielen za vojenské zásluhy

Revickí boli prvým oficiálnym zemianskym rodom na Orave. Kráľ povýšil zakladateľa rodu do šľachtického stavu na znak úcty k jeho synovi, ktorý za neho bojoval a padol vo vojne. „Syna to už síce Hocimírovi nevrátilo, no aspoň takto si panovník uctil obetu jeho syna. Aj toto svedčí o tom, že z obyčajných roľníkov sa šľachtici nikdy nestali zadarmo, donáciu a titul získali iba za zásluhy.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov

Zemania sa vyznačovali nielen donačnou listinou, ale aj pestrofarebnými erbmi s obrázkami charakterizujúcimi ten-ktorý rod a jeho zrod. Nie každý erb sa heraldikom a historikom podarí rozlúsknuť natoľko, aby vedeli s istotou povedať, čo sa za obrázkom ukrýva. Každý však zaujme farebnosťou a zaujímavými maľbami. „Meškovci majú napríklad v erbe muža s jablkom v ruke,“ hovorí Elena Beňušová. „Neviem, čo to znamená, je to heraldická záležitosť. Možno v knihe o tomto rode je vysvetlenie. Erb Matejčíkovcov približuje vysekávanie cesty v Kraľovanoch. Kedysi tam nebolo nič len mohutné skaly. Predok Matejčíkovcov sa cez ne presekal a urobil prvú cestu. Od Márie Terézie za tento počin dostal 500 zlatých a šľachtický titul. Muž s čakanom a kladivom je charakteristický pre tento rod.“

Zničilo ich znárodnenie

Zástupcovia nižšej šľachty žili ako roľníci. Chudobnejší si sami obrábali polia. Ktorí mali majetku viac, najímali si poddaných, až do zrušenia poddanstva v roku 1848.

Priemerný zeman mal osem hektárov poľa, viac kusov hovädzieho dobytka, dve kravy, niekoľko býkov, koní. Čím viac zvierat, tým väčšie služobníctvo. Niektorí zemania okolo zvierat a poľa nerobili vôbec. Mali na to ľudí.

„Pán Kubínyi bol notárom na Oravskom hrade, o celé gazdovstvo sa mu starali paholci a slúžky. Bohatí mali sídla aj inde, až v Maďarsku, kam často cestovali. Dali zarobiť chudobnejším ľuďom z dediny, ktorí im obrábali polia.“

Úplný koniec bol pre zemanov rok 1948, kedy po znárodnení prišli o majetok, pôdu, z ktorej storočia žili. „Mnohí to znášali veľmi ťažko,“ hovorí Elena Beňušová. „Zrejme preto trvalo desaťročia, kým sa objavili aspoň aké-také snahy o znovuzrodenie zašlej slávy niekdajších zemianskych rodov.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope

.


  1. Mazda skončila v priekope, posádka v nemocnici 1 506
  2. Vražda na okraji mestečka. Súdny príbeh 1 006
  3. Deti, ktoré sa nenarodili vlani, sa už nenarodia 767
  4. Rýchly vodič neubrzdil, spôsobil hromadnú haváriu Foto 509
  5. Dlhé roky sa jazdilo inak. Teraz upravili križovatku pod hradom 366
  6. Okolo cyklochodníka ľudia gazdujú. Cyklistom sa to nie vždy páči 297
  7. Sestry z Hruštína sa kvalifikovali do Paríža 219
  8. Florbalistka z Tvrdošína si zahrá už na štvrtom svetovom šampionáte 139
  9. O zastávkach v dedine. Hrdzavú vymenili 135
  10. Pozrite, čo všetko sa zmení v trstenskej pôrodnici 109

Najčítanejšie správy

Orava

Mazda skončila v priekope, posádka v nemocnici

Rýchla jazda dvoch mladíkov netrvala dlho, skončila dopravnou nehodou.

Vražda na okraji mestečka. Súdny príbeh

Mladík sa k brutálnemu činu priznal, no zvalil vinu aj na kamaráta. Ten tvrdil, že je nevinný.

Deti, ktoré sa nenarodili vlani, sa už nenarodia

Odborníci hľadali odpoveď na otázku, v čom sa ukrýva tajomstvo vysokej pôrodnosti na Orave. Zhodli sa, že za tým bude asi viera v Boha a tradičné hodnoty.

Rýchly vodič neubrzdil, spôsobil hromadnú haváriu

Kamión chcel odbočiť cez plnú čiaru, vodič Hyundaiu Tucson zareagoval neskoro. Doplatili na to tri stojace autá pred ním a posádky v nich.

Dlhé roky sa jazdilo inak. Teraz upravili križovatku pod hradom

Pri prejazde Oravským Podzámkom dávajte väčší pozor. Na križovatke zmenili prednosť v jazde.

Blízke regióny

Žilinského lekára a jeho pacientov odsúdili za korupciu

Celkom osem skutkov korupcie priznal 54-ročný chirurg Ján R. zo Žiliny.

Bývalú ekonómku odsúdili, škola od nej zrejme veľa peňazí nedostane

Za obzvlášť závažný zločin sprenevery odsúdili 61-ročnú bývalú účtovníčku Základnej školy Dolinský Potok v Kysuckom Novom Meste na nepodmienečný trest odňatia slobody šesť rokov a osem mesiacov.

Kamionista dostal šmyk a potom sa rútil mimo cestu

Škodu vo výške 19-tisíc eur si vyžiadala dopravná nehoda vo Vysokej nad Kysucou. Havaroval tam kamión.

Schátrané domy v Palúdzke zvalili, nahradia ich obchody

Posledné chátrajúce domy v Palúdzke už zvalili, na ich mieste vyrastie nové nákupné centrum.

Na stanici hrá z rozhlasu óda na pálenku alebo erotická pieseň

Pri čakaní na vlak si možno cestujúci na stanici ani neuvedomia, že každé hlásenie predchádza zvučka, ktorá vôbec nie je náhodná.

Všetky správy

Život s Teslou X nie je jednoduchý. Majiteľ chodí do servisu každý mesiac

Fanúšik otvorene porozprával o všetkých problémoch s autom, v servise bol už 25-krát.

Na hymnu Nežnej revolúcie chce Ivo Hoffman zabudnúť. Napísal jej opačnú verziu

Už desať rokov nehral na gitare, spoločnosť ho sklamala.

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

Viedol slávny klub. Známy český tréner v rulete prehral hodnotu väčšej fabriky

Nebyť trpezlivej manželky Zuzany, možno by skončil na ulici ako bezdomovec.

Čecha v zámorí nazývajú idiotom, volajú po dvadsaťzápasovom treste

Radko Gudas dostal za nešetrný faul trest na päť minút a do konca zápasu.

Kam vyraziť