Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Bol to pre mňa osudný deň. Spomienky na August 1968

21. august 1968 ma zastihol v hlbokých lesoch švajčiarskych Álp, kde som ako študent Lesníckej fakulty vo Zvolene absolvoval trojmesačnú výmennú prax.

Okupácia Československa.(Zdroj: Ján Lorinz / SITA)

V noci z 20. na 21. augusta 1968 vpadli na územie Československa vojská Varšavskej zmluvy. Do tejto akcie s krycím názvom Operácia Dunaj sa zapojil Sovietsky zväz, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a NDR. Hlavným cieľom bolo potlačiť snahu o reformu socializmu v Československu.

Približne pol milióna vojakov, 6300 tankov, dvetisíc diel a osemsto lietadiel počas niekoľkých hodín obsadili všetky významné miesta krajiny. Invázia vojsk Varšavskej zmluvy si vyžiadala životy 108 Čechov a Slovákov. Hoci ohrozenie socializmu po roku 1968 v Československu pominulo, časť sovietskych vojenských jednotiek tu zostala až do roku 1991. Invázia okupačných vojsk zmenila mnohým ľuďom život. Aj Vladovi Butorovi.

August 1968

Hneď po príchode na pracovisko mi oznámili vysielačkou, aby som sa rýchlo vrátil do hotela. Mal som ísť naspäť do Zürichu na Lesnícky výskumný ústav. Nechápal som prečo. Dával som si to do súvislosti s mojou žiadosťou o predĺženie praxe ešte o jeden mesiac, aby som mohol pomáhať pri projekte lanoviek.

Pri východe z lesa ma už čakal kolega z ústavu. Už nebol taký zhovorčivý ako po iné dni. Celou cestou mlčal. Rádio nehralo, asi bolo pokazené, a tak som celou cestou pozoroval krajinu, ktorou sme prechádzali a porovnával som ju so Slovenskom.
Po troch hodinách sme prišli na výskumný ústav. Riaditeľ ma milo privítal, hneď si vypýtal môj pas, vraj kvôli predĺženiu pobytu, a zaviedol ma do zasadačky. Tešil som sa, že sa teda moja predpoveď splnila.

V zasadačke na stole bol televízor, rádio a množstvo denníkov. Môj kolega mi povedal, že sa v Československu stalo niečo, čo nikto neočakával.
Zrazu som videl zábery z Prahy, streľbu, oheň, demonštrácie, tanky. Zmrzol som, nevedel som sa ani len pohnúť, slzy mi tiekli po tvári, klesol som na stoličku. Mlčky som sledoval televíziu, počúval rádio z Bratislavy a stále som sa v duchu pýtal, prečo sa to stalo. Panebože, prečo?
Moja nenávisť voči Rusom a komunistom, ktorí toto všetko spáchali sa pri skandovaní „Dubček, Sloboda, Dubček Sloboda” stupňovala.

Myslel som na otca, mamu a sestru. Kde sú? Na Slovensku? Už vo Francúzsku, kde sa chystali na dovolenku?
Moje emócie sa nedajú ani len opísať. Zúfalstvo a neistota, ale aj záblesky nádeje a optimizmu. Čo bude? Nikto mi vtedy nevedel odpovedať.

Po chvíli prišiel do zasadačky riaditeľ ústavu a môj buduci Profesor na ETH Zürich pán Kurt, objal ma ako svojho syna a povedal: „Ich Weiss, es ist schwer für Sie, aber Sie werden sehen, alles wird in Ordnung” a pozval ma k nemu domov na obed. Dodnes mi znejú v hlave jeho slová: „Váš pas dostanete naspäť, až keď ja dostanem správu od vášho otca. Viete, v živote som zažil už mnoho hrdinov a nechcem byť zodpovedný za niečo, čo by ste bez uváženia v tejto chvíli mohol spraviť.“
Z ústavu ma odviezli do Zürichu na rýchlo zriadené informačné stredisko. Tu som som sa stretol so študentami z Bratislavy a spoločne sme stáli pred veľkými svetelnými správami, ktoré celý deň boli venované len informáciám o situácii v Prahe a Bratislave.
V uliciach boli veľké demonštrácie, ruská cestovná kancelária a banka boli pomaľované a obhádzané vajcami. Ľudia skandovali: „ Okupanti! Vrahovia! Breznev= Hitler!“
Zlosť ľudí bola obrovská, ruskí zamestnanci mali strach v očiach, ich autá boli zničené. Ale polícia nezasahovala a ja som mal dojem, že aj oni by sa najradšej podieľali na tomto proteste. A stále sa dookola ozývalo „Dubček, Sloboda, Dubček, Sloboda“.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ako Oravci spomínajú na august 1968

Dlho do noci som sa prechádzal po Zürichu a moje myšlienky patrili Slovensku a ľuďom, s ktorými som súcitil a ktorí si určite, tak ako my, kládli tú istú otázku: „Čo bude? Čo nás čaká?“
Večer som dostal od našich telegram „Sme vo Francúzsku, v Lurdách, čakaj na nás“. Ovanul ma pocit šťastia, že sú vonku, v bezpečí. Moje duševné napätie trochu poľavilo a zaspával som s myšlienkami na rodný Dolný Kubín. Pýtal som sa sám seba, kedy sa tam vrátim?

Celých 21 rokov som mal zakázané ísť na Slovensko. Boli sme odsúdení, majetok štát skonfiškoval. Celá naša rodina žila pod obrovským tlakom, ktorý na nás vyvíjali len za to, že sme opustili republiku. Rodičia nemohli ísť pochovať ani svojich rodičov či súrodencov. Asi si to vie málo ľudí predstaviť. A nie to ešte prežiť!
Švajčiarsko nám dalo nový domov, umožnilo nám štúdium, mohli sme realizovať naše plány, zariadiť si život podľa svojich predstáv.
Stali sme sa občanmi Švajčiarska a podľa môjho názoru sa všetci emigranti z roku 1968 integrovali do tejto spoločnosti úspešne.
Mnohí sme sa aktívne angažovali v slovenských spolkoch, kde našou úlohou bolo objektívne informovať švajčiarsku verejnosť o situácii v Československu. Každý veril a dúfal, že sa tento neľudský režim raz skončí.

November 1989

Nežná revolúcia ma zastihla v Kanade, a to bol pocit, ktorý sa nedá ani opísať. Budeme môcť ísť domov! Budeme môcť ísť domov! Pýtal som sa sám seba Kde som doma? Som Švajčiar a Kanaďan? Čo bude na Slovensku? Vrátia nám naše občianstvo? Nezodpovedané otázky sa mi rojili hlavou.
Nakoniec, po dva a pol roku, som sa opäť konečne po prvý raz dostal na Slovensko.
V ruke som stískal môj nový pas – slovenský pas a bol som naň pyšný.
Vidieť po 23 rokoch rodnú Oravu, stretnúť priateľov – to je pocit, ktorý môže prežiť len emigrant, ktorý tým všetkým prešiel.

August 2017

Aj dnes po 49 rokov ma chytá zlosť a zúfalstvo nad premárnenými možnosťami, ktoré Slovensko malo. Mohlo sa dostať ďalej a nie padnúť do situácie, v ktorej sa dnes nachádza.

VLADO BUTORA, Wettswil , Švajčiarsko

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Ako Oravci spomínajú na august 1968


  1. Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec 3 341
  2. Rozdiel medzi januárom vlani a teraz je až 46 stupňov Celzia 530
  3. V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka 289
  4. Do čoho kopli, to skončilo gólom Foto 262
  5. Martin Ťapák o rodisku na Orave: Mne sa veľmi dobre žilo na tej dedine 247
  6. Pietne miesto zmení vzhľad. Čo pribudne? 149
  7. Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku 145
  8. Mlčiaca väčšina je horšia ako hlasná menšina 132
  9. Halové ligy v Rabči a Kňažej už poznajú víťazov 127
  10. Majster: Jano, ty ako keby si sa už s podkovou a kladivom narodil 123

Najčítanejšie správy

Orava

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Rozdiel medzi januárom vlani a teraz je až 46 stupňov Celzia

Pre rokom prišla na Slovensko arktická zima, pričom v Oravskej Lesnej namerali 8. januára až 37-stupňový mráz. Tento rok teplomer ukázal na Troch kráľov plus deväť stupňov Celzia.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Do čoho kopli, to skončilo gólom

Námestovskí futbalisti naskočili na kolotoč prípravných zápasov.

Martin Ťapák o rodisku na Orave: Mne sa veľmi dobre žilo na tej dedine

Tu som priadol prvé sny. A tu sa vraciam ako lastovičky do svojho hviezda. A čím je človek starší, ďalej od mladosti, tým to puto je mocnejšie, strmšie. Tým sa častejšie a častejšie vraciam do svojho rodiska, ktoré milujem, vyznávam a ukrajujem si z neho ako z veľkého dobrotivého pecňa chleba.

Blízke regióny

Spolupracoval aj s Cameronom. Kysučan Sancho žiari v Hollywoode!

Detstvo prežil na Kysuciach. Martin však svoje sny napĺňa až v ďalekom Los Angeles po boku hollywoodskych celebrít.

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Varovanie SHMÚ: Pre emisie z vykurovania oddnes v Martine dýchame viac smogu

​​​​​​​Precitlivenosť na zhoršené ovzdušie sa od dnešného dňa môže v Marine a okolí prejaviť najmä u starých ľudí, alergikov, astmatikov či malých detí a tehotných žien. Varovanie na zvýšené množstvo smogu platí do odvolania. Dôvodom sú emisie z vykurovania.

Parkoval na cudzom mieste, pokutu však nedostal

Obyvateľ sídliska Kyčerka volal mestskú políciu, tá však vinníkovi pokutu nedala. Dôvodom bolo nesprávne označenie vyhradeného parkovacieho miesta.

Všetky správy

Trebišov, mesto syfilisu. Už osem rokov sa mu nedarí nad chorobou zvíťaziť

Syfilis šíria nezriedka detské prostitútky, ktoré majú len osem rokov. Za sexuálne služby si pýtajú iba päť eur.

Urazili ste môjho priateľa, pán premiér

Viem, nemenovali ste ho. Ale označili ste ho jeho náboženským vyznaním. A to je nesmierne citlivá vec.

Valach: So stratou manželky sa nevyrovnáte. Treba sa s tým naučiť žiť

Hokej je jediné, čo viem. Musím ním uživiť svoje deti, tvrdí slovenský hokejista.

Vlhová spravila chybu, v obrovskom slalome o pódium nebojovala

Víťazkou obrovského slalomu sa stala Nemka Viktoria Rebensburgová.

Ďalší úder pre Rusov. Prišli takmer o všetky hviezdy a znovu hovoria o bojkote

Medzinárodný olympijský výbor vydal zoznam ruských športovcov, ktorí môžu štartovať v Pjongčangu. Chýbajú na ňom mnohé medailové nádeje.