TVRDOŠÍN. Nebasklon je pôvabné slovo, teraz aj názov výstavy. Podľa slovníka je to zastaranou slovenčinou označená viditeľná hranica, na ktorej sa obloha zdanlivo stretá so zemou. V podstate ide o obyčajný horizont. Lenže na obrazoch Jana Svobody nie je nič obyčajné ani predvídateľné. Myšlienky, nálady a postrehy, ktoré sú v jeho dielach, nás pokojne a pomaly vedú až za horizonty našej všednosti.
Jan Svoboda (*1957) objavil v sebe hlbší záujem o výtvarné umenie v časoch vysokoškolského štúdia stavbáriny. Až do roku 1990 pracoval ako stavebný projektant. Potom odišiel do slobodného povolania. Spočiatku sa živil vyrezávaním drevených betlehemov, postupne ale prevládli obrazy, a to trvá dodnes.
Okrem maľovania obrazov sa nejaký čas venoval aj výrobe originálneho nábytku a bytových doplnkov. Dnes je jeho hlavným zameraním maľba (olej či akryl na plátne) a socha.
Motívmi jeho obrazov boli dlho figúry, predmety a symboly ponímané v skratke, archetypálne a s humorom – „akoby to namaľovalo malé decko“.
Výtvarný prejav Jana Svobodu sa však rokmi vyvíja, pozvoľne mení a posúva od doslovnosti k elegantnej a obsažnej skratke. Dnes v jeho tvorbe dominujú horizonty, farebné plochy najnovšie doplnené o výrazné „čmáranice“. Tým, že sa jeho tvorba mení, môže sa zdať, že tak ako zmizli postavy a objekty, tak zmizol aj obsah. Nezmizol, len sa podstatne zmenil.
„Baví ma prenášať do obrazu svoje dobré pocity,“ hovorí Svoboda. „Keď mi nie je dobre, na plátno sa ani nepozriem. Dbám na to, aby už príprava obrazu bola robená s dobrým pocitom. Pocit je strašne dôležitý. Myslím, že ľudia vlastne nechcú obrazy, ale hľadajú pocity, príjemné pocity, ktoré z nich majú a ktoré pri nich prežívajú.“
Výstava v Art galérii Schürger v Tvrdošíne potrvá do 17. septembra, galéria je otvorená denne od 10.00 do 18.00 h.
Autor: Viera Žáková