TVRDOŠÍN. Zrejme doteraz jediný archeologický výskum na opevnení nad Tvrdošínom prebehol ešte v roku 1957 pod vedením Alojza Habovštiaka. Vtedy odborníci sondážami zistili, že pod zemou sa nachádzajú zvyšky drevených trámov z konštrukcie opevnenia a murivo z pieskovcového lomového kameňa spájané hlinitou zeminou, v niektorých miestach vápennou maltou. Ďalší výskum na nálezisku archeológovia neplánujú.
História pod zemou
„Je škoda, že o tom skoro nikto nevie,“ povedala Anna Čelková z mestského úradu. „Uvažujeme, že by sme skúsili vypracovať aspoň malý projekt a získať peniaze na osadenie lavičiek a informačných tabúľ o nálezisku, aby sa o tejto pamiatke dozvedelo viac ľudí.“
Ešte v roku 2011 Pamiatkový úrad zaradil do zoznamu národných kultúrnych pamiatok opevnenie neďaleko tvrdošínskeho družstva. Okoloidúci nemá šancu zistiť, že pred ním, alebo pod jeho nohami je niečo vzácne. Na prvý pohľad totiž zarastené novoveké opevnenie vyzerá rovnako ako ostatné okolité kopčeky.
Podľa historických prameňov je však kopec v skutočnosti pozostatkom hradieb postavených v roku 1709, počas posledného protihabsburgského povstania Františka II. Rákocziho. Jeho celková rozloha je viac ako 3900 metrov štvorcových.
Zachovať súčasný stav
„Vzhľadom na neporušenosť náleziska je žiaduce jeho zachovanie a ochrana terénu v súčasnom stave,“ informoval archeológ Pamiatkového úradu Jaššo. „Prípadne je prípustný zisťovací archeologický výskum formou vhodne umiestnených sond za účelom podrobnejšieho preskúmania dispozície a konštrukcie opevnenia a presnejšieho časového zaradenia vzniku, doby trvania a jeho funkčného využívania, ako aj horizontu jeho zániku. Avšak to, či takýto archeologický výskum v budúcnosti bude, alebo nebude uskutočnený, neovplyvňuje súčasnú pamiatkovú ochranu náleziska ako súčasti pamiatkového fondu.“
Sviatok goralskej kultúry pod Pilskom a Babou horou Čítajte Podľa odborníka sa v takýchto prípadoch, kedy nie je nálezisko nejako ohrozované, uprednostňujú nedeštruktívne metódy skúmania. „V prípade potreby použitia deštruktívnych metód sa berie ohľad na to, aby fyzickú podstatu pamiatky narušili iba v minimálnej a pre výskum nevyhnutnej miere. Po skončení výskumu musia byť preskúmané plochy zabezpečené tak, aby nedochádzalo k ďalšej degradácii, napríklad poveternostnými vplyvmi.“
Problematické plchy
O tvrdošínskom opevnení sa zachovalo málo informácií. Zmienka o ňom sa však objavuje minimálne v dvoch dielach. Krátko o nej píše Anton Kavuljak podľa archívnych materiálov z odkazu utečeného kuruckého zajatca. „Z pevnosti ušiel desiateho júla 1709, stavba bola drevozemná, pričom mala byť rozľahlá a mohlo tam byť umiestnených až tisíc ľudí.“
Matej Bel z Očovej opísal pevnosť trochu obšírnejšie. „V nedávnom rákociovskom povstaní, keď Orava bola zovretá a ovládaná zdĺhavým obkľúčením, cisárski postavili na kopci susediacom s mestom pevnosť z dreva a pažite a obsadili ju silnou posádkou. Ale pretože sa hrad vzdal, potom bola pevnosť vyprázdnená a spustla.
Vravia, že roku 1709 v najkrutejšej zime, pokiaľ ľudská pamäť siaha, napadli pevnosť plchy v takom veľkom počte, že to posádkoví vojaci sotva mohli vydržať. Nemci veru priniesli dnu veľký počet mačiek, aby plchy usmrtili, ale tie vôbec neboli osožné, takže sa aj zdalo, že plchy sa vracajú aj v hojnejšom množstve, aj sú útočnejšie. Ľud, ktorý je náchylný na prorokovanie, vôbec neváhal tvrdiť, že to bol osobitý druh trestu za zlé zaobchádzanie s roľníkmi, keď stavali hradby. Prinútili ich totiž na poplatné roboty, aby sa nerozutekali.“
Posádka opustila pevnosť už dva roky po jej postavení, v roku 1711.
Leto na Orave fotoobjektívom. Pozrite sa, ako bolo Čítajte
