NÁMESTOVO. Ranné kávy sa vytratili. Samo musí najskôr nakŕmiť koňa, zahrať si futbal s reprezentáciou. Z pohodlia postele. Imaginárne zviera, imaginárni futbalisti. Matka sa zhovára s osemročným synom Mirkom v energy bodoch, ako v tej hre, ktorej názov ani nevie vysloviť. Laco premáha chuť na samovraždu tým, že zoberie do ruky mobil alebo laptop, strčí do uší slúchadlá, zapne obľúbenú hru a už ho nič iné naokolo netrápi. Len aby išiel net, lebo ak vypadne, chlapci budú mať nielen po zábave, ale aj dobrej nálade.
Zvláštne povinnosti
Samuel Bogár, niekdajší závislák na drogách, alkohole, hazardných hrách, chodí po školách a študentom rozpráva o svojom živote. Upozorňuje ich aj na to, aký zlý vplyv môžu na nich mať súčasné technologické novinky.
Dnes je pre zaneprázdnených rodičov najjednoduchšie strčiť dieťaťu do ruky mobil, keďže nemajú čas hrať sa s ním. Samuel si však na vlastnej koži vyskúšal, čo so vzťahmi urobia obyčajné počítačové hry a aplikácie.
Každé ráno bolo v jeho domácnosti rovnaké. On sa zobudil skôr, uvaril kávu, išiel zobudiť manželku, spolu si vypili kávu, porozprávali sa a išli pracovať.
Keď si jeho žena pred pár rokmi kúpila tablet, nainštaloval si do neho dve hry. V jednej hral futbal, v druhej sa mal starať o vlastného koňa. Roky zaužívané spoločné rána pri káve sa zmenili. „Len čo som otvoril oči, zobral som do rúk tablet a pozeral, čo robí manažér klubu, či chlapci náhodou netrénujú, a ak hrali, zahral som si s nimi,“ spomína Samuel. „Potom som už aj chcel vstať z postele, že idem konečne variť tú kávu, no zrazu na displej vyskočil kôň. Musel som ho nakŕmiť, vyčistiť.“
Pokazené vzťahy
Jedného rána sa na Samuela so slzami v očiach obrátila manželka s otázkou, či už spolu nepijú raňajšiu kávu. Samuel si už dnes uvedomuje, že normálna reakcia by bola zamyslieť sa, odložiť tablet a odísť do kuchyne. „No namiesto toho som sa na ňu osopil, či je normálna, že mám predsa hladného koňa, o ktorého sa musím postarať.“
Nasledujúce dva týždne boli v ich manželstve kritické. Zvažoval, že by sa mali rozviesť, pretože jeho žena nedokázala pochopiť, aké má povinnosti voči „svojmu“ zvieraťu. Hry napokon vymazal, no ešte dva týždne žene vyčítal, že ona svojou necitlivosťou zabila jeho koňa.
„Chvalabohu, prekonali sme to, ale až s odstupom času si uvedomujem, čo mohli obyčajné hry napáchať a ako som sa pre ne zmenil. Závislosť na hrách je absolútne taká istá ako na drogách. Možno nezničí človeka rovnako, ale celkom zničí vzťahy s jeho blízkymi.“
Myšlienky na samovraždu
Laco mal dvadsať rokov, keď navštívil psychologičku Jarmilu Tomkovú. Ich sedenia trvali rok a pol. Problémy mal v škole, v rodine bola situácia ešte horšia. „Mal ťažké detstvo,“ hovorí odborníčka. „Otec pil, po niekoľkých rokoch sa presťahovali k babičke do Maďarska, ktorá pila tiež. Nemal kamarátov. Situáciu zvládal ťažko. Dlho bol na dne. Myslel dokonca aj na samovraždu.“
Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť Čítajte Vtedy Laco siahol po internete a na ňom hľadal online hry. To bol spôsob jeho úteku pred realitou. „Keď mal na ušiach slúchadlá, nepočul krik z vedľajšej izby. Nemal iné záujmy, nedokončil ani školu, ktorú začal. Nevedel, ako sa od všetkého odpútať. Len v hraní videl zmysel.“
Po čase našiel v sebe silu odísť z domu. Opustil rodinu, vystúpil zo začarovaného kruhu, začal zarábať, cvičiť, našiel iný zmysel života. Odmietol aj hry. „Táto terapia nebola typickým príkladom závislosti,“ spomína lekárka. „Išlo skôr o príklad ľudskej húževnatosti, k prekročeniu tieňa rodinnej histórie, je to príbeh od bezmocnosti k dosiahnutiu vlastnej slobody.“
Po jednom leveli ďalší
Laco vyhľadal odbornú pomoc až po tom, ako sa mu podarilo vymaniť spod nadvlády hier a vplyvu rodiny. Nie každý však dokáže telefón, tablet či laptop pustiť z rúk sám, bez pomoci druhých.
„Je dôležité o tom hovoriť a snažiť sa hľadať riešenia, môže byť z toho veľký problém,“ radí Jarmila Tomková.
„Z pozície rodiča je náročné vyhodnotiť, kedy dieťa je závislé na internete a kedy ešte nie, keďže tento fenomén nie je zatiaľ dostatočne preskúmaný. Dôležité je zamerať sa na spoznanie javu. Stopnúť dieťa v strede hry je samozrejme riziko pre rodiča, dieťa sa určite nahnevá, lebo ju chce dokončiť. Väčšina hier je však vyvinutá tak, aby nikdy nekončili, po jednom leveli príde ďalší a ďalší.“
A práve dĺžka vysedávania pri hrách je dobrým ukazovateľom a ukazovateľom hranice medzi klasickým užívateľom a závislákom.
Hoci problematika v súčasnosti ešte nie je komplexne preskúmaná, odborníci už dnes môžu povedať, že na Slovensku máme zhruba dve percentá diagnostikovaných závislých na online hrách. Medzinárodné štatistiky hovoria od dvoch až do desiatich percent.
Energy body
Rodičia osemročného Mirka sa rozvádzali. Malý žil s mamou, bol agresívny, neraz si s ním nevedela dať rady. Až priveľa času trávil na internete a bojoval so svojimi imaginárnymi priateľmi na druhej strane siete. Na hranie hier mal talent. To však bolo všetko. Zanedbával školu, v reálnom živote sa správal tak, ako postavičky z jeho internetových hier. Mama nevedela, čo má robiť, na koho sa obrátiť, aké vyšetrenia s ním podstúpiť.
„Hrou manipuloval s rodičmi,“ hovorí psychologička. „Chlapcovým hraním sa zväčšovala blokácia v ich vzájomnej komunikácii. Po niekoľkých sedeniach sa však paradoxne práve hra a jej jazyk stali nástrojom na opätovné nadviazanie rozhovorov. Najskôr pre mňa, potom aj pre jeho mamu.“
Mirko nehovoril inak ako v energy bodoch. Ak sa s ním chcela lekárka rozprávať, musela sa prestaviť na jeho jazyk. Ich rozhovory boli teda o strácaní životov, o tom, za čo všetko chce byť ocenený, čo mu dáva posilnenie, za čo má on energy body, za čo by ich dal mame, čo jej berie energy body. „Nadviazanie na tento jazyk, ktorý mamu hneval, napokon viedlo k tomu, že si so synom napokon opäť našli cestu k sebe.“
Internet už nespája ľudí
Internet pôvodne vznikol ako médium, ktorého hlavným účelom bolo ľudí spájať. Po rokoch užívanie sme však dospeli do štádia presne opačného – ľudí od seba izoluje.
Takmer každý je nútený denne používať internet. Je už neodmysliteľnou súčasťou takmer každej práce. Keď sa však pred rokmi začala zo žartu používať veta, že je niekto závislý na internete, dnes sa stala krutou realitou.
Problém je to najmä v Ázii, kde sú zriadené veľké nemocnice na liečenie takýchto závislých. „Diagnóza online závislosti zatiaľ oficiálne neexistuje a zrejme ani tak skoro nebude, presne ju vyšpecifikovať je komplikované,“ hovorí Juraj Holdoš z Katedry psychológie Katolíckej univerzity Ružomberok. „Odborníci sa zhodujú, že súvisí s inými závislosťami a je snahou o riešenie iných problémov.“
Internet by mal prioritne vzdelávať a informovať. Dnes si ním ľudia, najmä mladí, divným spôsobom zlepšujú náladu a vypĺňajú voľný čas. „Je stredobodom bežného dňa. Mnohí stredoškolskí učitelia sa zhodujú, že študenti si stále kontrolujú mobily, nemôžu im ich zobrať, pretože bez nich sú nervózni, nesústredení. Keď má človek zlú náladu, ide na facebook, youtube, nie za informáciami, ale pre zlepšenie nálady.“
Aha, ako vítajú Zuberčania návštevníkov festivalu Čítajte Postupne sa zvyšuje tolerancia, človek je na internete stále viac času, ak nie je online, je nervózny, prichádza smútok, zúfalstvo, frustrácia. Postupne to prerastá až do závislosti. Možno si užívateľ uvedomuje, že to preháňa, že by už sociálne siete mal vypnúť a učiť sa, alebo ísť vonku, no nemôže. Mladí často ponocujú nad mobilmi. Zhoršujú sa vzťahy v rodine, s kamarátmi, izolujú sa, bez internetu sa už nedokážu ani pohnúť. A vtedy si treba uvedomiť, že dotyční majú problém.
Závislosť od internetu ako-takého podľa Juraja Holdoša neexistuje. Ide o závislosti na jednotlivých aplikáciách. V rebríčkoch vedie pornografia, online hry a gambling, internetové nakupovanie a nadmerné surfovanie a sťahovanie súborov. „Pornografia je na internete veľmi ľahko dostupná,“ hovorí pedagóg. „Medzi nadmernými užívateľmi prevládajú muži a chlapci. Pri virtuálnych zoznamkách zase dominujú ženy a dievčatá. Ľudí v poslednom období veľmi priťahujú. Vznikajú silné siete virtuálnych vzťahov.“
Z prieskumov
Na Slovensku prebehli v ostatných rokoch viaceré výskumy zamerané na závislosti ľudí od používania internetu. V prvom bolo 1900 respondentov, od 14 do 69 rokov, priemerný vek 23 rokov. Medzi oslovenými boli najmä mladí ľudia, stredoškoláci a vysokoškoláci.
Z výsledkov vyplynulo, že dve percentá z nich sú závislí, zväčša neliečení, ktorí by potrebovali odbornú pomoc. Nadmerných užívateľov bolo až 13 percent. Vtedy ešte síce o závislosť nejde, no užívanie internetu už môže spôsobovať veľké problémy.
Z prieskumov tiež vyplýva, že aktívny čas strávený na internete je počas pracovných dní päť hodín denne, cez víkend 4,77. „Najmä u študentov, je teda otázne, kedy sa učia, alebo robia iné aktivity,“ hovorí Juraj Holdoš.
V ostatnom období sa začína rozmáhať aj závislosť od sociálnych sietí. Závisí najmä od veku, prevláda u žien. Závislých je 0,6 percenta z oslovených, nadmerných užívateľov 9,7 percenta..
