NÁMESTOVO, NIŽNÁ. Problémy s ľuďmi prihlásenými na trvalý pobyt majú mnohé slovenské obce a mestá. Menšie aj väčšie. Neobchádzajú ani Oravu.
Samosprávy dostávajú od štátu podielové dane podľa počtu obyvateľov, teda tých, ktorí na ich území trvalo žijú. Neprihlásení ľudia tam však akoby ani neboli. Aj keď využívajú všetky služby, ktoré im daná obec ponúka.
Nevedia o nich
Koľko ľudí bez trvalého pobytu majú na svojom území obce či mestá, je ťažké určiť. Zamestnanci obecných či mestských úradov by museli chodiť z domu do domu, z bytu do bytu, ak by ich chceli spočítať. To, samozrejme, nerobí nikto.
Odhlásiť z trvalého pobytu môžu samosprávy občana len v prípade, že dostanú prihlášku z iného obecného či mestského úradu. To znamená, že človek sa prihlásil inde a oni ho môžu z evidencie vyradiť. Toto však mnohí ľudia nerobia.
„Nevieme ich prinútiť, aby si zmenili trvalý pobyt k nám,“ hovorí prednosta námestovskej radnice Milan Rentka. „Často sa o takýchto „neobyvateľoch“ dozvedáme celkom náhodou.“
Podobný problém majú aj v Nižnej. Hoci sa obec snaží robiť všetko pre to, aby sa noví obyvatelia nahlasovali, nie vždy sa jej to darí.
Mnohí ľudia nepracujú, no zo štatistík úradov vypadli Čítajte „Oficiálne máme 4020 obyvateľov, neoficiálne netuším, ale určite viac,“ hovorí starosta Jaroslav Rosina. „Občas natrafím na ľudí, ktorí tu žijú, ale nemajú trvalý pobyt. Paradoxne, neraz cez sťažnosti, ktoré nám adresujú. Keď zisťujem, prečo sa na stav našej cesty sťažuje napríklad Zuberčan, zisťujem, že on u nás roky býva.“
Rôzne dôvody
Problémy pritom nie sú len s ľuďmi, ktorí sú v podnájmoch. Niektorí si v meste či dedine kúpia byt alebo rodinný dom, no trvalý pobyt nechávajú na pôvodnom bydlisku. „Pre nás je to nevýhoda, pretože využíva služby, ktoré mu poskytuje mesto, no my z neho nič nemáme,“ hovorí Milan Rentka.
Podľa Jaroslava Rosinu má každý človek iný dôvod na to, aby si pobyt neprehlásil. Pochopiteľné to však z pohľadu samospráv nie je. „Je to voči nám bezohľadné,“ hovorí. „V podstate im poskytujeme všetky služby, ktoré dostáva aj oficiálny občan, no na nich nedostávame od štátu žiadne peniaze.“
Vo všeobecnosti ide podľa Jána Banovčana, predsedu Združenia miest a obcí Horná Orava, o problém obcí v blízkosti veľkých miest. Ľudia sa z metropol sťahujú do pokojnejších okolitých dedín. Aby však nestratili výhody mesta, spojené napríklad s parkovaním či cestovnými nákladmi, trvalý pobyt si nechávajú nahlásený v nich.
A niektorým sa jednoducho nechce meniť všetky doklady pre zmenu adresy. „Tieto obce majú viac zaťažené cesty, viac odpadu a žiadne príjmy,“ hovorí Ján Banovčan.
Zlé sčítanie obyvateľstva
Okrem týchto výpadkov na podielových daniach samosprávy pociťujú ďalšie pre nesprávne počty obyvateľov. Výnos dane z príjmu fyzických osôb sa totiž počíta podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2011 a ročných zmien. Pre nie príliš zvládnuté sčítavanie sú však v mnohých prípadoch prvotné počty nesprávne.
Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte „Množstvo obcí a miest stráca nemalé zdroje pre tieto nesprávne údaje. Združenie miest a obcí Slovenska dlhodobo vyvíja aktivity na verifikáciu údajov, no stále to kdesi viazne.“
Problémom sú aj údaje o ľuďoch žijúcich v zahraničí. Úprava by sa možno dala podľa Jána Banovčana dosiahnuť aj bez zmien zákonov, stačila by zmena vykonávacích predpisov. „Na to by sa však museli stretnúť a debatovať kompetentní ľudia.“
