TVRDOŠÍN. Pôvodne nazývaný mestský dom stavali od roku 1872 do roku 1875. Stojí na základoch z 18. storočia. Plány pripravili Holesch a Knape z Banskej Bystrice. Stavbyvedúceho robil Podbielčan Jakub Meisl. Stavba stála 46,3-tisíc zlatých.
Minimum informácií
Nájsť podrobnejšie informácie k architektúre budovy, k jej jednotlivých prvkom, či k histórii mestského domu nie je jednoduché. Hoci má viac ako 140 rokov, v knihách sú skôr zmienky o tvrdošínskych kostolíkoch, ktoré sú ešte staršie.

Nás zaujímala najmä železná ohrádka navrchu priečelia budovy. Tú si všimne zrejme každý, no málokomu napadne, prečo tam vlastne je. „Možno bola symbolom ochrany mesta pred požiarmi,“ počuli sme, aj keď domy pred požiarmi mali chrániť železné kohúty umiestnené na streche.
Výsady od panovníka
Skutočnú symboliku priblížila Anna Čelková z oddelenia školstva, kultúry a mládeže na mestskom úrade. „Roh budovy je postavený v gotickom štýle, vo fasáde je vsadený erb mesta Tvrdošín a nad ním koruna. Celkom navrchu je železná záhradka pripomínajúca kráľovskú korunu, ktorá symbolizuje, že ide o kráľovské mesto.“

Roh budovy zdobia aj dve pieskovcové sochy. Na jednej je panovník Ľudovít I., ktorý mestu udelil kráľovské výsady, na druhej sv. Florián, patrón hasičov. Výsady získal Tvrdošín v roku 1369.

Obyvatelia kráľovského mesta si mohli voliť richtára, 12-člennú radu a farára, usporadúvať jarmoky, mohli obchodovať aj v zahraničí, boli oslobodení od mýta po celom Uhorsku, nemuseli robiť poddanské práce a kráľovské mesto malo zároveň výsadu mať na svojom území nemocnicu.
Aj vďaka tomu mohli Tvrdošínčania rúbať pralesy v okolí mesta, voziť soľ z poľskej Wieliczky, plaviť sa po Váhu do zahraničia, či obchodovať s plátnom a súknom.
