Prídu, odvolajú sa na zákon a vy platíte. Je to v poriadku?

TVRDOŠÍN. Kto môže kontrolovať meracie prístroje v predajniach, komu to podnikateľ musí dovoliť a zaplatiť, a koho môže poslať preč?

Jeden za druhým

Podľa zákona musí predajca predávať zákazníkovi výrobky v správnom množstve a musí mu umožniť množstvo si aj prekontrolovať. Takže napríklad Gabika má na každom výrobku zo zlata číslo so skratkou kovu, z ktorého je vyrobený, aj s gramážou. Pri pokladni však musí mať informatívnu váhu, aby si prsteň či retiazku zákazník mohol dal prevážiť, ak informáciám na štítku neverí.

Pred pár mesiacmi prišiel do jej predajne technik, vraj skontrolovať váhu. Položil na ňu závažia, skonštatoval, že je v poriadku a vystavil bloček na 26 eur. Nálepku o kontrole však od neho nedostala. „Povedal, že tú mi prinesie druhá spoločnosť. Skoro som skolabovala, no zaplatila som, veď mi to káže zákon.“

Po niekoľkých dňoch dostala Gabiku správu. Od neziskovej organizácie Slovenská legálna metrológia. Že ich zamestnanec príde skontrolovať váhu. Zlatníčku to stálo ďalších 34 eur. V priebehu dvoch mesiacov tak za funkčný prístroj zaplatila 60 eur. „To snáď ani nie je normálne. Každý len príde, vyhráža sa zákonmi a my sa môžeme aj zblázniť. Keď mi príde kontrola a zistí, že váha je zlá, nech mi dajú aj päťstoeurovú pokutu. Vtedy zavolám technika a dám ju opraviť. Ale servis, keď ho nepotrebujem? Veď toto je legálne výpalníctvo.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte 

Montážny list na meter

S overovaním meradiel je to podobné aj v kvetinárstvach. Tam síce predavačka váhu nepotrebuje, poruke však musí mať drevený meter. Aj v prvom aj v druhom prípade je predajca zo zákona povinný dať si tieto meracie prístroje prekontrolovať. Pri váhe by to až také nepochopiteľné nebolo. Môže sa rozladiť, predsa len, je v nej elektronika. „No povedzte mi, čo sa môže zmeniť na drevenom metri,“ čuduje sa Marianna. „Kúpili sme ho ciachovaný, v poriadnej predajni.“

Hoci je váha v zlatníctve len informatívna, musí byť funkčná a ukazovať presné hodnoty. (zdroj: Naďa Kališová)

Kvetinárka v čase, keď mal prísť servisný technik kontrolovať meter, v predajni nebola. Poverila kamarátku. „Pýtala som sa ho, čo je na ňom zlé,“ hovorí Gabika. „Vraj to je v zákone a musí sa to takto robiť. Vytiahol dokonca montážny list. Neverila som vlastným očiam, čakala som, čo tam ide písať. Rozčúlene som sa ho opýtala, či chce za to, že na metri odlepí a nalepí novú nálepku, 26 eur. Radšej sa otočil a odišiel.“

Vraj môže napučať

V zlatníctve sme sa stretli s pracovníkom Slovenskej legálnej metrológie. Sám uznal, že pravidelné kontrolovanie dreveného metra nie je celkom logické. Na svoju obhajobu uviedol, že drevo môže meniť svoje vlastnosti pod vplyvom vlhka či sucha.

„Je to prírodný materiál, môže sa zosušiť, alebo navlhnutím napučať,“ vysvetľoval . „Tým sa môže skrátiť.“ Sám s tým však veľmi stotožnený nebol. Ale podnikatelia sú povinní rešpektovať zákon. A podľa neho musia byť každoročne kontrolované aj tieto meradlá. Zaujímavosťou tiež je, že kontrolami musia prechádzať len drevené metre. Povinnosti nepodliehajú napríklad metre navinuté v pásme či krajčírske.

Zo zákona len dve

Overovanie zákonom určených meradiel môže robiť len na to určená organizácia, ktorou je Slovenská legálna metrológia, n. o., alebo Slovenský metrologický ústav.

Podľa zákona o metrológii následné overenie meradiel urobí organizácia alebo ústav len na základe písomnej objednávky, ktorú dostane od používateľa váhy či iného meradla.

„To znamená, že podnikateľ zaplatí za overenie váh určenej organizácii alebo ústavu, u ktorého si overenie objednal, ktorý mu o tom dal doklad a označil určené meradlo overovacou značkou,“ uviedol Milan Mikula, riaditeľ Kancelárie predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo. „Takto platne overené meradlo, počas doby jeho platnosti, nie je možné opätovne overiť. Takže sa nemôže stať, aby podnikateľ zaplatil dvom rôznym subjektom za ten istý úkon.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Leto na Orave fotoobjektívom. Pozrite sa, ako bolo Čítajte 

Milan Mikula upozorňuje, že nikto okrem určených osôb a organizácií nemôže žiadať od predajcu peniaze za akože kontrolu. „Podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je oprava určených meradiel, musí byť na registrovaný úradom,“ hovorí. „Predmetom tejto činnosti je oprava určeného meradla a jeho nastavenie tak, aby vyhovovalo ustanoveným požiadavkám na technické a metrologické charakteristiky, ktoré sa na dané určené meradlo vzťahujú. V žiadnom prípade táto osoba nemôže overovať určené meradlo, nakoľko na to nie je v zmysle zákona oprávnená. Išlo by o nekalé obchodné praktiky týkajúce sa neoprávneného výkonu overovania určených meradiel, na ktoré môže ktokoľvek úrad upozorniť a my budeme vo veci konať.“

Posielajú správy

„Používateľ meradla nie je povinný umožniť jeho prekontrolovanie servisným organizáciám,“ hovorí Tomáš Peták, riaditeľ Odboru metrológie Slovenskej legálnej metrológie. „Tieto organizácie majú robiť opravy alebo montáže určených meradiel.“

Slovenská legálna metrológia sa však dlhodobo stretáva s podnetmi od podnikateľov na zdvojené kontroly jej zamestnancami aj servisnými technikmi.

„Podnety sú najmä o tom, že servisné organizácie fakturujú podnikateľom okrem servisu a opravy meradiel aj poplatky za prekontrolovanie meradiel, prípravu meradiel, za sprostredkovanie overenia alebo samotné overenie meradiel, čo je v rozpore s platnou legislatívou.“

Ak podnikateľ nevie, kto mu má váhu či meter skontrolovať, môže sa obrátiť priamo na slovenskú metrológiu. Jej pracovníci mu vysvetlia aj ďalšie zákonné povinnosti. Okrem toho pred koncom platnosti overenia posielajú podnikateľom SMS-ky s touto informáciou a podrobnostiach metrologickej kontroly.