TRSTENÁ. Desaťročná Aywy sa poobzerá okolo seba, dvakrát zašteká a rozbehne sa do schátranej budovy. O pár sekúnd sa nám stráca z očí, nepočuť už ani ozveny jej labiek. „Niekedy má na krku roľničky, aby som vedela, kadiaľ sa pohybuje,“ hovorí Kateřina Jančaříková. „Teraz nemá, ale ja viem, že neloví, ale hľadá. Vráti sa, ak nikoho nenájde, alebo začne štekať.“ Vtom sa z útrob niekdajšej fabriky ozve psí štekot.
Pes musí zvládnuť aj takéto situácie. (zdroj: BARBORA HUDÁČOVÁ)V Trstenej sa stretli kynológovia zo Slovenska, Čiech a Poľska, aby si spoločne precvičili vyhľadávanie osôb.
Jednoduché, ale kvalitné
Medzinárodné sústredenie prebiehalo celý týždeň. Prvýkrát ho pripravili členovia Služobnej kynológie Dobrovoľného hasičského zboru Trstená. Kynológovia z radov dobrovoľných i profesionálnych hasičov, ale aj policajtov, trénovali so svojimi štvornohými miláčikmi v ruinách, zlaňovali zubereckú lezeckú skalu, zlepšovali poslušnosť a ovládateľnosť psov, trénovali aj na špeciálnom trenažéri na trstenskom kopci Bubeník.
Oheň hasili striekačkami starými pol storočia. Ako to dopadlo? Čítajte „Sú tu jednoduchšie terény, ale je to fajn, treba cvičiť aj na takých,“ povedal počas prestávky Pavel Viták, vedúci oddelenia pracoviska Integrovaného záchranného systému a služieb českého Libereckého kraja. „Úkryty na trenažéri sú síce blízko seba, ale aspoň mám psa stále na očiach, ľahšie ho motivujem, aj keď prekážky prechádza viackrát. Pri cvičení na veľkých plochách je pes unavený, stráca motiváciu a vtedy môžem robiť čokoľvek, nebude hľadať. Tu ho hľadanie bavilo.“
Zlé vonkajšie vplyvy
Počas našej návštevy Pavlov pes oddychoval v koterci. Jeho majiteľ s úsmevom poznamenal, že už skončili. Bolo krátko popoludní. „Pri výcviku treba dávať pozor, aby sa neunavil,“ vysvetľuje. „Potom je už pre neho hľadanie demotivujúce. Keďže vidím, ako polihuje, dám mu na dnes pokoj, netlačím na neho, mohol by som ho ľahko pokaziť. Lepšie je nechať ho oddýchnuť, aby sa opäť tešil na svoju prácu. Samozrejme, výdrž každého psa je individuálna. Každý sa chová inak, má iné potreby, nálady.“
Pavel Sudzina, veliteľ družstva záchrannej kynológie dobrovoľných hasičov z českej dediny Zbuch, nám pri prehliadke terénu, kde bude o chvíľu hľadať jeden zo záchranárskych psov ukrytých figurantov, vysvetľuje, čo zviera pri hľadaní ruší. „Rôzne vonkajšie vplyvy. V prvom rade pachy ľudí okolo. Najlepšie je, keď pes chytí pachovú stopu, pustiť ho prvého, až potom sa za ním môže vybrať kynológ. Aby sa nespájali pachy viacerých osôb. Hľadanie ovplyvňuje aj vietor. Ak fúka od figuranta k psovi, dokáže ho zacítiť aj na sto metrov. Ak však fúka opačne, môže prejsť meter okolo hľadanej osoby a nemusí ju zacítiť.“
Cvičisko ako realita
Organizátori medzinárodného sústredenia vyberali miesta na tréning podľa toho, aby aspoň čiastočne pripomínali zavaleninu po zemetrasení či inej prírodnej katastrofe. Práve tam sú záchranárske psy nenahraditeľnou pomôckou. Neraz sa len s ich pomocou podarí v sutinách nájsť ľudí. „Cvičné úkryty simulujú skutočné podmienky,“ hovorí trstenský kynológ Juraj Grman. „Aby boli zvieratá pripravené, ak sa dostanú do takýchto terénov.“
Vyhľadávanie osoby na trenažéri. (zdroj: BARBORA HUDÁČOVÁ)Najvhodnejším miestom na cvičenie je v Trstenej rozpadávajúci sa komplex niekdajšej ZŤS-ky. Okrem toho, že ide o rozsiahlu budovu, v interiéri je zopár prepadlísk, odpadnutých dvier. Práve pod nimi sa ukryli dvaja figuranti, aby nám ukázali, ako záchranárske psy pracujú. Na vyhľadávanie sa podujala Kateřina so svojou Aywy. Táto dvojica je súčasťou Českého záchranného tímu pre mimoriadne udalosti, ktorého členovia vyrážajú k zásahom v rôznych častiach sveta.
Dodatočná kontrola
„Psovod stojí vždy obďaleč a čaká na signál od svojho psa,“ vysvetľuje Kateřina, kým niekoľko sekúnd po vbehnutí Aywy do budovy ešte stále stojíme vonku. „Pri skutočných akciách dnu človek zväčša nesmie, je to nebezpečné. Okrem toho, ak sme blízko psa, náš pach ho môže ovplyvniť. Keď niečo nájde, bude štekať dovtedy, kým k nej neprídem.“
Charita chce pomôcť školskými pomôckami Čítajte Potichu kráčame po stopách psa. My vieme, kde sú figuranti ukrytí, Aywy a Kateřina nie. „Keď idem za ňou, môžem skontrolovať miesta, kde bola, zastavím sa pri tých, kde nebola. Buď sa sem vráti, alebo musím priestor skontrolovať sama. Ale ja viem, že už dohľadáva, preto tieto dvere obišla.“ Netrvalo ani päť minút a Aywy našla oboch mužov ukrytých v rôznych miestnostiach. Za každého si vyslúžila pochvalu a odmenu.
Až po dvoch rokoch
Trstenskí kynológovia majú troch psov, jeden má päť rokov, zvyšné dva deväť a šesť mesiacov. Najstarší Bady, čierny labrador, má zatiaľ ako jediný za sebou aj potrebné kvalifikačné skúšky. Iba on môže chodiť na ostré zásahy. Pri jednom sa mu podarilo nájsť nezvestnú ženu. Zúčastnil sa mnohých pátracích akcií i medzinárodných cvičení. Špecializuje sa na vyhľadávanie v sutinách.
Deväťmesačný nemecký ovčiak Atos sa pripravuje na záchranársku kariéru. Rovnako ako polročný Max. „Až po dvoch rokoch môžu ísť psy na kvalifikačné skúšky, po ktorých môžu byť nasadené do zásahu,“ hovorí Juraj Grman. „Ideálny vek je štyri roky, vtedy hľadá najlepšie.“
Povaha po matke
Nie každý pes môže robiť záchranárskeho. Nevhodné sú najmä malé plemená. Psovodi si šteňatá vyberajú podľa rodičov, mali by mať dobrých predkov, dôraz kladú na matku, pretože po nej zdedí šteňa povahu. Kynológ musí so svojím štvornohým zverencom stráviť každý deň aspoň dve hodiny, ak chce vidieť výsledky.
„Naše psy dokážu vyhľadávať na ploche, v ruinách, vedia pomôcť i topiacim sa ľuďom,“ hovorí ďalší z trstenských kynológov Miroslav Vojtko. „Každý pes, ktorý vie vyhľadávať v ruinách, vie aj na ploche, je to jednoduchšie. No vyhľadávanie na ploche je ako hľadať ihlu v kope sena. Dostaneme určitý sektor a musíme ho prejsť celý skrz-naskrz.“
Trstenskí kynológovia fungujú popri dobrovoľných hasičoch. Vybavenie nemajú takmer žiadne. Na zásahy chodia vlastnými autami, všetko si platia sami. Veria, že sa im v budúcnosti podarí získať vozidlo, ktoré by ich dobrovoľnícku prácu uľahčilo.
