NÁMESTOVO. Jedným z odborov námestovskej Súkromnej základnej umeleckej školy Pierrot je tanec. O tom, že práca s deťmi má zmysel aj v tomto športe, svedčia výsledky mladých tanečníkov. Z majstrovstiev Slovenska si najskôr tri z piatich súťažných tímov priniesli bronz a dva zlato. Zlaté medaily pred pár dňami zdvojnásobili na európskom šampio-náte.
Starší i mladší
Na Majstrovstvá Európy do Budapešti vycestovali z Oravy dve skupiny. Na parkete sa vystriedalo viac ako 5700 tanečníkov z rôznych európskych krajín. Z našich sa naň najskôr postavili malé tanečníčky Evička Dravecká, Júlinka Fábiková, Jesika Kubániová a Tamarka Tichoňová, ktoré v kategórii B – hoby, deti od osem do jedenásť rokov, obhájili slovenský majstrovský titul a k národnému zlatu pridali aj medzinárodné.

Po nich nastúpila kategória A – profesionáli, juniori od dvanásť do pätnásť rokov, kde mala Orava tiež svoje zastúpenie. Pred porotou sa predviedli Peter Dravecký, Natália Blažeňáková, Veronika Okoličányová, Miška Chorvátová, Slávka Uhliariková, Lucia a Ema Uhliarikové a Katarína Vrábová. Svojej dobre povesti nezostali nič dlžní a v silnej konkurencii si rovnako ako ich mladšie spolužiačky vybojovali najvyššie umiestnenie.
Step, džez, ľudovky aj moderné
„Na tanečné súťaže pripravujeme vždy nové tance,“ hovorí zriaďovateľka umeleckej školy Janka Babuliaková. „Tento rok sme začali stepové techniky – Basic, Tap Dancing, Flatfoot Dancing, opakovali sme choreografie z minulého roku. V Budapešti vystúpili deti so stepovým tancom Dancing Shoes, juniori tancovali Roundtable Rival. Vo všeobecnosti sa zameriavame na klasický tanec, ľudový, džezový a súčasný tanec, dávame dôraz na tanečnú prípravu a gymnastiku. Step je voliteľný predmet, deti ho rady tancujú, cibria si rytmus, tanečnú pamäť a budujú tanečnú kondíciu.“

Deti si vystúpenia na súťažiach užívajú. Vďaka tancu cestujú nielen po Slovensku, ale aj po zahraničí. Niekoľkokrát navštívili Prahu, teraz boli v metropole Maďarska, kde videli rôzne zaujímavosti. „Na súťažiach zažívajú adrenalín,“ hovorí zriaďovateľka.
„Stres pred vystúpením, očakávanie pred vyhodnotením, následne sú to slzy šťastia a neskutočná radosť z úspechu. Bývame spolu, varíme si spolu, spíme spolu, vstávame. Kde by toto zažili? Teraz si to možno ešte neuvedomujú, ale verím, že keď budú dospelí a budú mať svoje deti, s radosťou a láskou si na tieto časy zaspomínajú. Veď aj Milan Rúfus povedal, že ten, kto nemal a neprežil detstvo, nemá na čo spomínať, je prázdny.“
Iný prístup k športu aj umeniu
Tanec je šport ako každý iný. Aj pri ňom musí mať tanečník výbornú kondíciu, aby vládal tancovať, musí ovládať tanečné techniky, aby napredoval, musí zvládať choreografiu, aby tancoval s ľahkosťou, bol nad vecou, užíval si vystúpenie na javisku a vyjadril navonok svoje emócie. Tento druh športu však na Slovensku neberieme tak vážne ako v iných krajinách.

„Je to vplyvom výchovy detí, najmä chlapcov,“ povedala Janka Babuliaková. „Netýka sa to len tanca, ale aj hudobného či iných umeleckých odborov. Umenie a kultúra sú na chvoste v našej spoločnosti, ide im najmenej peňazí. Akosi sa zaužívalo, že by sa malo robiť ako obeta pre spoločnosť, aj keď všetci vieme, že bez peňazí to nejde.“

V tanečných odboroch na umeleckých školách, ale i tanečných kurzoch, chýbajú chlapci. Pohľad na šikovnú detskú dvojicu tancujúcu latino rytmy je viac než fascinujúci. U nás je to však skôr rarita. Tanec láka stále najmä dievčatá.
„Presný opak vidíme len pár kilometrov za hranicami, u Poliakov. Tí podporujú svoju kultúru, sú hrdí Gorali, už malé deti, chlapci aj dievčatá, ovládajú nielen goralské tance, ale i mnohé iné spoločenské tance. Súčasne s tancovaním sa učia spoločenskému správaniu a základným pravidlám v spoločnosti.“