TVRDOŠÍN. Marek Reguly už niekoľko rokov skúma židovskú komunitu žijúcu pred druhou svetovou vojnou v Nižnej. Pri výskume neraz zavítal aj na tvrdošínsky židovský cintorín, kde sú pochovaní aj Židia z Nižnej. „Trápilo ma, ako vyzerá,“ hovorí.
Iba raz ročne
Židovské cintoríny na Slovensku sú majetkom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí. Výnimkou nie sú ani dva v Tvrdošínskom okrese. O trstenský sa starajú dobrovoľníci. Pravidelne ho kosia, upravujú, vlani pri vstupe pribudla informačná tabuľa. Horšie je na tom tvrdošínsky. Hoci sa nachádza len niekoľko metrov od cesty, bez väčších problémov sa k nemu dostanete iba začiatkom jari, kým ešte nerastie tráva. Potom je prístup k nemu náročný. „Kosíme ho, žiaľ, z finančných dôvodov iba raz ročne,“ informoval hovorca ústredného zväzu Michael Szatmary. „Cesta od hlavnej cesty k cintorínu je zväčša zarastená, ale to nevieme vyriešiť, keďže pozemok nie je náš.“
Časť pôvodnej vstupnej brány ešte stojí, ničí ju však zatekajúca voda. (zdroj: Merak Reguly)Marek Reguly vlastníctvo pozemkov nerieši. Veď napokon, plochu iba skultúrňuje. Prvý raz cintorín kosil vlani. Sprístupnil aj chodník. „Známy mi pomohol vypíliť stromy a kry, najmä z okolia vstupnej brány, ktorú bujná vegetácia veľmi poškodzuje,“ povedal.
Rozkradnuté pomníky
Trstenský cintorín vyzerá upravenejšie aj preto, že je na ňom menej mramorových náhrobných kameňov ako na tvrdošínskom. „Na trstenský bol ľahší prístup, mnohé odtiaľ pokradli,“ hovorí Marek. „Na tvrdošínskom zostali takmer všetky pomníky, ak nie všetky.“
Chodník k cintorínu je vyšliapaný, ľudia naň teda chodia. Marek ho, aj chodník k nemu, pred pár dňami opäť vykosil. Je tam viacero vecí, ktoré by bolo treba upraviť či zrenovovať. Na to však treba peniaze. Tých Marek nazvyš nemá, na sponzorov sa nespolieha.
Radlinský. Kedysi ho neuznávali, dnes ho dali na poštovú známku Čítajte „Ohradenie je prekvapivo vo veľmi dobrom stave. No škoda brány, bolo by dobre zakonzervovať ju, aspoň zabetónovať a spevniť rozpadávajúce sa časti. Narúša ju zatekajúca voda, múry praskajú. Pôvodne bola nad bránou aj drevená strecha, tá sa však nezachovala.“
Pred druhou svetovou vojnou bol cintorín rozšírený, vtedajší správca zvalil zadnú stenu a posunul ju o niekoľko metrov ďalej do lesa. V tejto časti sa však už hroby nenachádzajú. „Prišla vojna a deportácie. Vrchná časť zostala prázdna.“
Len dve mince
Marek skúma nižnianskych Židov roky. Pýtal sa na nich pamätníkov, z ktorých mnohí už nie sú medzi nami. „Zisťoval som, kto tu žil, kde, ako žili, čo robili, ako mali zariadené domy, ako chodili oblečení, všetko, na čo si ľudia spomenuli,“ hovorí Nižňan. „Zistil som veľa veci, vypátral som dokonca potomkov najbohatšej židovskej rodiny z Nižnej. Mnohí zahynuli v koncentračných táboroch, niektorým sa však predsa podarilo zachrániť.“
Na tvrdošínskom cintoríne bol posledný pohreb dospelého Žida z Nižnej v roku 1938. O tri roky neskôr tam ešte pochovali dieťa, odvtedy už nikoho. Nižňania chodili na cintorín na vozoch, cesta trvala zhruba hodinu. Marek Reguly si všimol, že jeden z hrobov bol prekopaný a nanovo zasypaný. „Zrejme v ňom niekto niečo hľadal, možno šperky alebo iné vzácnosti. No Židia sa nechávali pochovávať v strohom odeve z obyčajnej vrecoviny, v drevenej truhle, jedinou vzácnosťou boli dve strieborné mince, ktoré pozostalí dávali nebožtíkovi na oči. Poklad v týchto hroboch nikto nenájde.“
Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť Čítajte
