VITANOVÁ. Štátne pozemky pod cestami, cintorínmi, budovami škôl či škôlok. Problémy s nevysporiadanými plochami pod verejnoprospešnými stavbami pozná každá samospráva. Po rokoch by mali konečne prejsť bezplatne na obce. Ľahšie by sa mali k dovysporiadaniu svojich pozemkov dostať aj ľudia.
Na dlhých čakacích lehotách sa však pre niektorých nateraz nič nemení.
Jednoduché vydržania
V nedávnej minulosti sa najmä v Námestovskom okrese doslova šafárilo s pozemkami štátu alebo neznámych vlastníkov. Niektorí špekulanti si vytipovali veľké pozemky s neznámymi vlastníkmi a požiadali o ich vydržanie. Nechýbalo im ani potvrdenie obce, že túto plochu dotyčný roky obhospodaruje, kosí, stará sa o ňu.
Nový chodník už veľká voda nezatopí. Prečo? Čítajte Mnohé z prípadov však mali poriadne ďaleko od pravdy. Ľudia sa tak ľahko a bezplatne dostali k pekným, neraz aj tisíc metrov štvorcových veľkým pozemkom.
„K vydávaniu potvrdení v takýchto prípadoch treba pristupovať zvlášť opatrne,“ povedal Anton Martvoň, riaditeľ Regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu, na zasadnutí Združenia miest a obcí Horná Orava. „Majiteľ môže byť len dlhodobo v zahraničí. Stáva sa, že sa človek po pätnástich rokoch vráti z Ameriky a zistí, že prišiel o svoj majetok. A dochádza k sporom, vážnym a dlhotrvajúcim. Veľmi zlé skúsenosti máme na Bielej Orave, takýmto spôsobom zmizlo množstvo metrov štvorcových, možno i hektárov pôdy. Overte si všetko poriadne, ak vás niekto požiada o vydanie potvrdenia k vydržaniu.“
Potrebné doklady
Iné je, ak sú vlastníci skutočne neznámi, určite nežijúci. Pokiaľ máte vo vykupovanej ploche takýchto majiteľov, môžete požiadať pozemkový fond o odkúpenie ich podielu. V prvom rade si však zistite, či po vlastníkovi neprebieha dedičské alebo iné konanie. Ak nie a podarilo sa vám od ostatných majiteľov kúpiť už aspoň polovicu podielov, obec dá potvrdenie, ktoré s ďalšími písomnosťami predložíte Slovenskému pozemkovému fondu.
„K žiadosti treba priložiť stanovisko obce, geometrický plán, list vlastníctva a znalecký posudok, ak kupovaný podiel presahuje výmeru dvesto metrov štvorcových,“ približuje Anton Martvoň. „Ak je pozemok na hranici intravilánu a extravilánu, treba potvrdenie okresného úradu, pozemkového a lesného odboru, či na ňom neprebieha reštitúcia a k neknihovanému pozemku v extraviláne žiadame i potvrdenie z katastra, ktorý identifikuje parcelu.“
Zbytočne dlhé konania
Žiadosťou by sa na regionálnom odbore mali pracovníci zaoberať maximálne mesiac. Odtiaľ však putuje zložka do Bratislavy, kde sa môže zdržať ďalšie tri mesiace aj rok. Keďže Slovenský pozemkový fond zákonné lehoty na riešenie žiadostí nemá, nikto nevie predpokladať ani urýchliť ich vybavovanie.
V Párnici na Orave sa pre Strečno nedá prejsť cez cestu Čítajte Na príliš natiahnuté lehoty, zväčša neefektívne a zbytočné, poukazuje Združenie miest a obcí Slovenska, upozorňuje na ne aj hornooravské združenie obcí.
„Žiadame presunutie niektorých kompetencií z generálneho riaditeľstva pozemkového fondu na regionálne odbory,“ hovorí Ján Banovčan, predseda hornooravského združenia obcí. „Najmä vo veciach, kde ľuďom chýbajú malé výmery, kde vlastnia už takmer všetko, kde je jasné, že o kšeftovanie s pôdou nejde, kde len potrebujú dotiahnuť výkup a začať stavať.“
Obce majú prednosť
Regionálne odbory sa budú prednostne zaoberať žiadosťami obcí. Tie môžu žiadať o prevody pozemkov pod existujúcimi verejnoprospešnými stavbami vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu. Obce od fondu dostanú písomný protokol o bezplatnom odovzdaní. Na základe neho kataster vlastníctvo zapíše.
„Opakovane žiadam o pozemky pod existujúcou cestou,“ povedal starosta Liesku Martin Dreveňák. „Dostal som niekoľkokrát odpoveď, že ich bezplatne nedostanem, lebo cesta nie je asfaltová. Je to choré, keďže cestu roky užívame, upravujeme, robíme na nej zimnú údržbu, je v územnom pláne. Asfaltovať ju nemôžeme, keď nie je naša, no k vlastníctvu sa od štátu dostať nevieme.“
Nepochopiteľné stanoviská
Podľa Antona Martvoňa je prípad z Liesku typickým príkladom, kedy by pozemok mal byť prevedený na obec okamžite a zadarmo. Poradil, aby sa obec odvolala.
Stanovisko fondu nie je pochopiteľné ani pre Jána Banovčana. „Ak je cesta v územnom pláne, no prakticky z nej na zelenej lúke ešte nič nie je urobené, už vtedy by sa pozemok štátu mal dať bezplatne previesť. V takomto prípade, ak je už aj spevnená a so sieťami, by to malo ísť ešte jednoduchšie.“
V Štefanove nad Oravou pred časom Slovenský pozemkový fond predal súkromníkovi pozemok, ktorý sa podľa územného plánu mal nachádzať pod miestnou komunikáciou. Bez toho, aby k predaju žiadal stanovisko obce.
Pre unáhlené riešenie musí samospráva prerábať územný plán a prekresľovať cestu inou trasou. „Vieme, že dochádzalo k takýmto prípadom a nie je to dobré. Práve preto navštevujem starostov a upozorňujem ich, že odteraz už žiadny pozemok v dedine nepredáme bez toho, aby sme pri žiadosti nemali ich stanovisko.“
