DOLNÝ KUBÍN. Soňa Stanovská patrí v mladom veku ku vodnoslalomárskej elite na Slovensku. Začiatok kalendárneho roka už tradične strávila na príprave v Austrálii, no potom sa presunula do Európy. Absolvovaloa viacero významných podujatí. To najdôležitejšie má však pred sebou. Od 18. do 23. júla sa v Bratislave konajú majstrovstvá sveta juniorov, kde nebude chýbať ani Dolnokubínčanka. Dokonca bude súťažiť medzi kajakármi i kanoistkami. So 17-ročnou pretekárkou z Oravy sme sa pred blížiacim vrcholom sezóny porozprávali.
Ako sa vám zatiaľ darí v doterajšom priebehu sezóny?
Po návrate z Austrálie som vyhrala medzinárodné preteky v Slovinsku. Boli to jedny z najlepších, keďže prišlo veľa účastníkov a väčšinou starších. Potom sme mali nominačné preteky, ktoré boli dosť náročné. Veľkú úlohu tam zohrávala psychika a veľký nátlak. Do juniorskej reprezentácii som sa dostala v oboch kategóriách. V seniorskej reprezentácii som si vybojovala miestenku na 4. kolo Svetového pohára a takisto aj finále. S otcom sme sa rozhodli jazdiť aj Svetový pohár juniorov, v ktorom mi zatiaľ v priebežnom poradí patrí prvé miesto v oboch kategóriách.
Nerobí vám problém stále presadať z kajaku do kanoe?
Nie. Pekne sa spolu dopĺňajú. Jedna disciplína mi pomáha byť v tej druhej lepšia a ukazuje, čo sa dá spraviť inak a zase naopak. Už som si zvykla, že pádlo s jedným listom mením za pádlo s dvoma.
Na poslednú chvíľu ste sa zúčastnili aj ME seniorov v Slovinsku. Večer vám zavolali a ráno ste tam museli byť. Ako sa to dalo zvládnuť?
Bola to trocha stresová situácia, keďže sa blížil koniec školského roka a mala som tam naplánované písomky. Našťastie mám dobrých učiteľov, ktorí chápu, že sa niečo také môže stať. Už som schopná z toľkých ciest si zbaliť všetky veci do polhodinky.
Nakoniec ste boli v Slovinsku najúspešnejšia Slovenka. Ako ste to vôbec dokázali po náročnej ceste?
Mala som tam len jeden tréning a navyše nebol so mnou oco. Dali sme si takú skúšku, či to zvládnem a zjavne áno. Kanál je v Slovinsku veľmi špecifický. Hneď na začiatku je 20-metrový skok a treba si ho najazdiť. Ja som nemala na to čas. Stal sa mi aj osudným, že som nepostúpila do finále. V každom prípade vždy chceme mať čo najlepšie umiestnenie. To, že som bola na 15. mieste najlepšia zo Slovenska, je čerešnička na torte.
Jessica obhájila titul majsterky Európy Čítajte Po návrate z Austrálie ste precestovali už veľa štátov. Zvykli ste si už na taký kočovný život?
Odkedy jazdím, chodievame kade-tade po svete. Už keď som mala 12 rokov, sme brázdili po Európe. Vždy to pomáha sa zlepšovať, lebo každá trať je niečím špecifická.
Stíhate si okrem vodných kanálov pozrieť aj mesto?
To záleží, akú máme náladu. Tých miest, kam jazdíme, nie je veľa. Väčšinou už sa len opakujú. Ja som ten typ, čo všetko musí vidieť a rada idem niekam na výlet.
Pred vami sú majstrovstvá sveta juniorov v Bratislave. S akými ambíciami tam idete?
Ešte sa mi nepodarilo mať individuálnu medailu. Prvý rok som skončila na zemiakovom mieste, druhý rok na 5. mieste. Tento rok by sme už konečne chceli minimálne jednu. S tými dievčatami som tento rok už absolvovala niekoľko pretekov. Presne viem, ako sú na tom. Navyše budem mať domáce publikum.
Bude domáce prostredie až taká výhoda?
Vraví sa, že domáce trate idete vždy o 2 až 3 sekundy rýchlejšie. Poznáte všetky vlny dokonale a viete, kde treba dať záber a kde, naopak, nie. Dúfam, že to tak aj bude.
Veľa ľudí mi aj povedalo, že sa na mňa príde pozrieť, čo ma veľmi teší. Dokonca aj učitelia. Rada tam stretnem ľudí, ktorí ma prídu podporiť z Dolného Kubína.
Ste radi, že sú už prázdniny?
Moji učitelia sú ku mne skvelí a milí. Všetko, na čom sme sa dohodli, som splnila. Teraz sa môžem naplno venovať športu. Nemusím riešiť žiadne písomky a čo všetko sa potrebujem ešte naučiť. A je to aj také voľnejšie. Svoj čas už nemusím deliť a neobmedzuje ma to v tréningu.
