TRSTENÁ. Maximálne päť rokov. Taká je životnosť postelí v nemocniciach vo Švajčiarsku. Je pritom jedno, v akom sú stave, každé zariadenie ich musí povinne meniť. K tridsiatim takýmto lôžkam sa dostala Anna Parcová, riaditeľka Domu Charitas sv. Františka z Assisi v Trstenej. Pomôžu ľuďom v obciach Tvrdošínskeho okresu.
Pomoc pre príbuzných
„Chceli by sme všetky, ale nemáme dosť peňazí,“ povedala Anna Parcová na zasadnutí Združenia miest a obcí Horná Orava. „Naša charita zoberie desať, zvyšných dvadsať ponúkam vám. Načo ich budem posúvať do iných regiónov, som si istá, že aj doma sa zídu.“
Starostovia ponuku prijali bez rozmýšľania. Okrem toho, že zaplatia len za dopravu a manipuláciu, každej samospráve sa takéto lôžko skôr či neskôr zíde.
„Určite mal každý z nás prípad, kedy mu blízkeho poslali domov z nemocnice, pretože už jeho liečbu poisťovňa ďalej nepreplácala,“ hovorí predseda združenia Ján Banovčan. „Nie každého vieme umiestniť do zariadenia, kde sa o neho postarajú. Človek sa vracia domov, kde sa o neho musia postarať príbuzní. Nie vždy je to jednoduché, najmä ak je pacient imobilný.“
Charita chce pomôcť školskými pomôckami Čítajte Podľa neho bude práve na takéto prípady pripravená obecná posteľ, ktorá pomôže nielen pacientom, ale najmä jeho príbuzným. Keď v minulosti Zábiedovo potrebovalo polohovateľné lôžko pre pacientov z dediny, muselo si ho požičať.
Ochotne poradia
Starostovia sa dohodli, že každý zoberie pre svoju obec minimálne jednu posteľ, niektorí si hneď na stretnutí objednali dve. Matrace Švajčiari neposielajú, keďže ide o intímnu pomôcku a z hygienických dôvodov by to ani nebolo vhodné. S novým, podľa odporúčania lekára, však vie pomôcť Dom Charitas.
„Riešiť si to budú príbuzní, nie obce, ale radi pomôžeme,“ povedala Anna Parcová. „Dá sa vybaviť, aby matrac preplatila poisťovňa. Do týždňa ho môže mať pacient doma. Dôležité je v prvom rade poradiť človeku, navigovať ho, usmerniť, na koho sa má obrátiť.“
Pracovníci charity sa denne stretávajú nielen s otázkami od príbuzných svojich klientov, ale aj od desiatok ďalších ľudí. „Nemôžeme zobrať všetkých ľudí, ktorí by potrebovali našu starostlivosť. Nemáme na to kapacity. No aspoň pomôžeme, ak budeme vedieť.“
