Pondelok, 28. november, 2022 | Meniny má Henrieta

Takí sme boli: Pätnásťárové políčko ľanu zaodelo na Orave celú rodinu

Sadenie, hnojenie, trhanie, rosenie, máčanie, rafanie, trepanie, česanie, navíjanie na motovidlo, pradenie na kolovrátku, tkanie na krosnách. Cesta k plátennej košeli či obyčajným nohaviciam bola veľmi dlhá a náročná.

Staré náradia, ktoré ľuďom kedysi pomáhali pri spracovaní ľanu, boli súčasťou výstavy tohtoročnej Hauzírky.Staré náradia, ktoré ľuďom kedysi pomáhali pri spracovaní ľanu, boli súčasťou výstavy tohtoročnej Hauzírky. (Zdroj: Naďa Kališová)

ZUBROHLAVA. Dvadsať vyčesaných ľanových hrstí tvorilo jednu kytu. Hrubé a nekvalitné vlákna nazývali ľudia klakmi. Takmer v každom dome boli rafačky, česačky, trepačky. Dnes je to pre mnohých španielska dedina, v minulosti však bolo plátenníctvo hlavným zdrojom obživy. Pozrite sa s nami, ako sa kedysi pestoval a spracúval ľan.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hauzírka

Výrobkov z plátna dnes nájdete v obchodoch žalostne málo. Aj keď je to jedna z mála tkanín, ktorú znášajú aj silní alergici. Plátenníctvo zaniklo pred storočím, nasledovníkov niekdajší plátenníci nemajú. Stále sú však ich obdivovatelia, potomkovia, ktorí sa, aj keď v malom, snažia niekdajšie živobytie našich predkov pripomínať a aspoň v rámci možností oživovať.

SkryťVypnúť reklamu

Tradícia plátenníctva bola veľmi silná na Bielej Orave.

„Zaoberali sa ním takmer všetci obyvatelia Zubrohlavy, aj ďalších dedín z okolia Námestova,“ rozpráva Eva Kurjaková, predsedníčka Občianskeho združenia Zubor, ktoré tento rok, po vlaňajšom nultom ročníku, opäť organizovalo Hauzírku – Hornooravské plátennícke dni. „Kto nerozvážal a nepredával plátno, ten pestoval ľan, vyrábal vozy pre plátenníkov, kolovrátky, kúdele, pudlá do vozov, košiny, okúval vozy, podkúval kone, tkal či farbil plátno.“

Organizátori plátenníckych dní si tento rok pripravili pre návštevníkov výstavu dobového náradia na spracovanie ľanu, starodávnych fotografií svedčiacich o odievaní plátenníkov, k nahliadnutiu bol aj vzácny vzorník farbiarne zo Slanice, ktorý na povale starého domu objavil Miroslav Hajdučík.

SkryťVypnúť reklamu

Zaujímavosťou celej akcie boli praktické ukážky spracovania ľanu. Na pole, na ktoré Daniel Hajdučík pred pár rokmi vysadil ľan, sa návštevníci pre dážď nedostali. Rafanie, trepanie a česanie si však mohli vyskúšať aj v kultúrnom dome.

Kvety len doobeda

S pestovaním ľanu začali ľudia už pred desaťtisíc rokmi. Na Oravu sa dostal oveľa neskôr. Ľudia sa k tejto plodine dostali náhodou, pestovať sa ju učili sami. „Skúšali, kde sa jej darí, kedy ju treba sadiť, ako,“ hovorí Daniel Hajdučík. „Nie je to náročná plodina. Rýchlo zistili, že sa jej darí aj v našich nehostinných podmienkach, a že si vďaka nej môžu ušiť všetko šatstvo, ktoré rodina potrebuje. Spočiatku im ani nenapadlo predávať hotové plátno. To prišlo až neskôr.“

Trvá zhruba tri mesiace, kým začne dorastený ľan kvitnúť. Ďalšie dva mesiace sa modré kvietky menia na hlavičky plné semiačok a zelená rastlina postupne žltne. Dozretý ľan je celý žltý. Dozretie si gazda mohol overiť aj na hlavičkách rastlín. „Keď s nimi zahrkáte, zvonia ako zvončeky. To znamená, že už sú zrelé. V jednej taštičke je zhruba desať až dvanásť semiačok.“

SkryťVypnúť reklamu

Ak však chceli mať ľudia kvalitné plátno, museli ľan trhať žlto-zelený, vtedy boli vlákna v ňom najjemnejšie. Čím bola byľ žltšia, tým hrubšie vlákno sa v nej ukrývalo.

Potrebuje huby a baktérie

Ľan sa nekosí, ale trhá. Vlákno totiž vyrastá už od koreňa, kosením by sa znehodnotilo. Vytrhané rastliny sa ukladajú na pole do riadkov, kde zostávajú ležať dva až tri týždne. „Takto je ľan pripravený na rosenie a močenie,“ približuje Daniel Hajdučík. „K roseniu dochádza tak, že sa v rastlinách množia huby a baktérie, ktoré narúšajú vrchnú vrstvu stebla. Huby pomáhajú k oslabeniu obalu, pod ktorým sa nachádza vlákno, a to sa potom z neho ľahšie uvoľní. Bez tohto procesu by sme vlákno z obalu pri trepaní nedostali.“

Prečítajte si tiež: Desať gánkov? Dvadsať? Koľko bolo treba. Deti nakukli do minulosti Čítajte 

Po dvoch či troch týždňoch ľudia museli ľan obrátiť. Dnes majú na to vo vyspelých krajinách špeciálne stroje, kedysi ľudia robili všetko ručne. Obrátený ľan ležal na poli ešte niekoľko dní, podľa potreby a podľa počasia. Ideálne bolo, ak sa striedalo vlhko so slnkom. Vtedy sa hubám a baktériám darilo najlepšie.

„V oblastiach, kde sa ľan nevyrosil, lebo bolo sucho, ho museli močiť. Na poliach mali urobené močidlá so stojatou vodou, do ktorých vkladali snopy. Bol to kratší proces ako rosenie, ale prácnejší.“

V snopkoch pozbierané obilie putovalo zhruba po mesiaci do humien, kde nasledovala ďalšia etapa jeho niekoľkomesačného spracovania.

Od jari do jari

Ľan dovezený z polí gazdovia najskôr vyčesali, aby oddelili hlavičky so semenami od zvyšku stebla, a nechali ho sušiť. „Dvadsať vyčesaných hrstí bola jedna ľanová kyta,“ rozpráva Eva Kurjaková. „Oddeľovali sa na rafačkách, ľudia poznali jednoručné aj dvojručné.“

Dobre vysušený ľan sa ľahšie trepal. Trepanie prišlo na rad vtedy, keď ľudia dorobili senné roboty, pozbierali ostatné obilie a vykopali zemiaky. Neraz až v zime.

„Mali jednoduché trepačky s dvomi lištami, alebo zložitejšie s tromi. Ak chceli mať kvalitný ľan, museli steblá poriadne vytrepať. A to nebolo vôbec jednoduché. Vlákna ešte česali na česačke. Celkom jemné boli kvalitné, určené na plátno, tie hrubšie volali klaky, z nich vyrábali vrecia.“

V minulosti jednej rodine stačilo, aby vysadila ľan na pätnásť-árovú plochu. Zhruba toľko bolo treba, aby si z dopestovaného ľanu utkala dostatok plátna na vrchné a spodné oblečenie aj posteľnú bielizeň pre vlastnú potrebu.

Nenáročná plodina

Dnes o pestovanie ľanu nie je taký veľký záujem ako kedysi. Najväčšími pestovateľmi sú Kanada, Rusko, z európskych krajín Bielorusko, Holandsko či Belgicko. Aj tam ho však pestujú skôr na olej ako na vlákno. Poliaci v minulosti vysádzali ľan na 140-tisícoch hektárov pôdy, dnes je maximálne na 1400 hektároch, na Slovensku zrejme ani nie na tretine z toho.

„Krásny ľan má bobrovské družstvo, pestuje ho v rabčickom chotári na zrno,“ povedal Daniel Hajdučík. „Keď kvitne, je to nádhera, celé pole je posiate modrými kvietkami. Ale pozor, ak sa chcete pokochať tou krásou, musíte si ju ísť pozrieť ráno alebo na obed, poobede sa kvety zatvárajú.“

Ľan nepotrebuje špeciálnu starostlivosť. Vysádza sa ako iné obilniny, najlepšie koncom marca alebo začiatkom apríla. Čím neskorší dátum, tým horšia úroda. Určité pravidlá treba dodržiavať pri pestovaní ľanu na vlákno. Ak sa zbiera neskoro, môže byť vlákno hrubé a nekvalitné. Zvláštnosťou oproti iným obilninám je však nevyhnutnosť vysádzať ho každý rok na iné pole. „Nesmie sa sadiť na jedno miesto. Na to isté pole ho môžete vysádzať až po šiestich až siedmich rokoch. Vyrastie vám i na tom istom, no môžu ho napadnúť choroby, ktoré zničia vlákna a nebude z neho nič.“

Zázračný liek

Daniel Hajdučík je skeptický v tom, že by sa ešte ľan niekedy začal vo veľkom pestovať na vlákno, ako tomu bolo kedysi. Spracovanie a výroba plátna je zdĺhavá a náročná. O to skôr by sa však podľa neho malo rozšíriť pestovanie ľanu na olej.

„Na vlastnú spotrebu si ho môžete dopestovať doma, ani neviete, aký poklad budete mať doma,“ hovorí pestovateľ. „Je to plodina s najväčším množstvom omega 3-mastných kyselín u nás, aj v strednej Európe. Obsahuje ich až 30 až 40 percent. Žiadna iná plodina ich toľko nemá, niektoré sa približujú maximálne na polovičnú hodnotu.“

Z hektára ľanového poľa sú zhruba dve až tri tony semena. Z neho sa dá zhruba tretina premeniť na olej, chemickým lisovaním až 40 percent.

Ľanový olej pomáha pri potláčaní určitých druhov rakoviny, pri ochorení kĺbov, pri tráviacich či dýchacích problémoch, je súčasťou mnohých kozmetických výrobkov. Doporučená denná dávka je jedna až dve lyžice. Dôležité je však vybrať si ten správny ľanový olej. Najlepší je lisovaný za studena.

„Nekupujte ho v supermarketoch. Tam predávajú olej vyrábaný chemickou cestou, omnoho zdravší je lisovaný za studena. Ten však musí byť skladovaný v tme a v chlade, má nízku trvanlivosť. V obchodnom regáli by dlho nevydržal.“

Na domáce lisovanie by mohol poslúžiť obyčajný mlynček na mak. Na rovnakom princípe fungoval aj starodávny lis na olej vyrobený pred viac ako sto rokmi. Ľanové semiačka vydržia aj desať rokov, dajú sa jesť aj pomleté alebo zaliate horúcou vodou. „Musia však byť zrelé, nezrelé môžu obsahovať jedovatý kyanovodík,“ upozorňuje Daniel Hajdučík. „Mali by sme ich jesť, je to zázračný liek.“

Prečítajte si tiež: Soňa Staselová: Keď sa krehkosť výtvoru môže zdať ako plytvanie časom Čítajte 

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Máš rád výzvy? Zmeň svet a urob veci inak, teraz.
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám
  3. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nemusia
  4. Univerzita Komenského v Bratislave: Výzva prijatá!
  5. Liečba rakoviny sa u nás výrazne zlepší. Bude to stáť 300-tisíc
  6. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť
  7. Zažívali domáce násilie a nikdy nepracovali. Ako dlho trvá naučiť ich to?
  8. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  1. Získajte sériu retro keramických hrnčekov
  2. Aby ste si pri príprave vianočných dobrôt spievali od radosti
  3. Hľadá sa nástupca slávneho pekára
  4. Statute of limitations in consumer relations
  5. As prices rise, purchasing the right office is essential
  6. Obnovte svoj dom so službou Obnov dom so SSE
  7. Tesco pokračuje v raste, otvára dve nové predajne
  8. Adios, smetiaky! Tento domáci kompostér mení odpad na substrát
  1. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 27 722
  2. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 8 272
  3. Hotely, strava, pláže, služby. Aká je dovolenka v Punta Cana? 6 859
  4. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 4 326
  5. Novinka: Počúvajte podcasty úplne bez reklamy v apke SME 2 687
  6. EUBA - Tvoja voľba, tvoja budúcnosť 2 414
  7. Platíte za poistenie, ktoré naozaj potrebujete? 2 038
  8. TESCO pokračuje v raste.Otvorilo predajňu v Kysuckom Novom Meste 1 823

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Soňa Bulbeck: O kultúre i nekultúre v prvý adventný víkend...
  3. Štefan Vidlár: Neschválíme rozpočet
  4. Vladimír Krátky: Peťuš, Peťuš, toto Ti Fico len tak neodpustí .
  5. Anna Miľanová: Sen...
  6. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity?
  7. Jarmila Halgasova: NIE, NEDOSTATKY V PPA NIE SÚ LEN POZOSTATKOM BÝVALEJ VLÁDY
  8. Aliancia NIE RAKOVINE: Sviatok darovania #GivingTuesday
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 16 918
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 386
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 091
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 4 947
  5. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 206
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 979
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 3 817
  8. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 3 792
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Mikulášska družina na Oravskom hrade.

Nájdite si čas na voľný čas. Prehľad podujatí na najbližšie obdobie.


50m

Hádanky, hry a hlavolamy pre všetky zvedavé deti od päť do sedem rokov sú súčasťou zošita s názvom Tešíme sa do školy, ktorý vychádza na 32 stranách.


7 h
Ilustračné foto z minulých ročníkov.

Bez prehry stále ostáva Krivá, i keď v uplynulom kole prehrávala už o dva góly.


Jozef Babinský 4 h
Brankár Dávid Poburíni najprv vychytal víťazstvo Drakom a potom prvé aj pre Oravský Podzámok.

K najľahším dvom bodom prišli v uplynulom kole hokejisti Liesku.


8 h

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Soňa Bulbeck: O kultúre i nekultúre v prvý adventný víkend...
  3. Štefan Vidlár: Neschválíme rozpočet
  4. Vladimír Krátky: Peťuš, Peťuš, toto Ti Fico len tak neodpustí .
  5. Anna Miľanová: Sen...
  6. Café Európa: Čo sa môžeme naučiť od starších demokracií v právach LGBTI+ komunity?
  7. Jarmila Halgasova: NIE, NEDOSTATKY V PPA NIE SÚ LEN POZOSTATKOM BÝVALEJ VLÁDY
  8. Aliancia NIE RAKOVINE: Sviatok darovania #GivingTuesday
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 16 918
  2. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 15 386
  3. Michael Achberger: 7 tajných tipov na chudnutie: malé zmeny, veľké výsledky 6 091
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX 4 947
  5. Věra Tepličková: Tak Sme rodina, alebo nie sme rodina? 4 206
  6. Ľuboš Vodička: Železnica na Slovensku: Myjavský viadukt 3 979
  7. Jana Melišová: V závoji hmly 3 817
  8. Ján Valchár: Ukrajinci zmasakrovali ruských vojakov - no a čo? 3 792
  1. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  2. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  3. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  4. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  5. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  7. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
  8. Jiří Ščobák: Porazíme infláciu? Ako vznikla, kto za ňu môže a ako ju riešiť?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu