DOLNÝ KUBÍN. Dolnokubínčanka Mariana Ťuchová učila deti na základnej škole matematiku a výtvarnú výchovu. V súčasnosti si užíva dôchodok. Choroba ju prinútila zastaviť sa a zamyslieť.
Zasiahla náhoda
„Pred niekoľkými dňami som sa vrátila z nemocnice. Potrebovala som sa vydýchať, dostať sa na čerstvý vzduch.“ Začala sa prechádzať popri Orave. Zistila, že veľká voda priniesla množstvo rôznych vecí, ktoré nechala na brehu. Najskôr zobrala igelitové vrecia a začala odpad zbierať. Našla čižmy, panvicu, všeličo možné. Potom zasiahla náhoda. „Drevá boli naplavené tak, že mi pripomínali čln. Tak som ho začala ďalej stavať.“
Použila materiál, ktorý jej darovala voda. Začala od podlahy. Vytvorila ju z kameňov za päť dní. Potom sa pustila do lode. Po materiál opäť nemusela chodiť ďaleko. Zaujali ju suché duté byle rastliny, ktorá na mnohých miestach pokrýva brehy riek, potokov. Ide o inváznu rastlinu pohánkovca japonského. Do voľnej prírody sa rozšíril zo záhrad. Kde začne rásť, tam postupne zahubí všetku pôvodnú vegetáciu.
V symbióze s prírodou
Suché byle pohánkovca sú dosť pevné, aby poslúžili ako stavebný materiál. Počas prác zažila zaujímavý moment. „Keď som vešala plachtu z rastlín, prileteli dve mláďatá vtáčikov, ktoré sa naháňali. Jeden mi sadol na hlavu, ale zistil, že to nie je hniezdo a ufrnkol preč. Ale druhý si mi sadol na prsia a pozeral na mňa. Povedala som si, no fajn už som súčasť prírody. To je úžasné, že príroda ma prijala.“
Staviteľka si neskôr povedala, že ku loďke by bolo dobre pridať domček. Tak ho postavila a ako ináč, opäť z rastlín. Pribudla aj maličká záhrada, kamenný chodník s kamennými kvietkami. Využila pritom len malú motyčku, lopatku, nožnice, špagát.
„Loď mi poskytuje slobodu, voľnosť. Sadnem si do nej, počúvam vodu a môžem odplávať, kde chcem. Úžasne relaxujem. No nestaviam to len pre svoje potešenie, ale aj pre mojich sedem vnúčat.“
Verejnosť vybrala najlepšie návrhy na monument Oravskej priehrady Čítajte
Loď s domčekom a záhradou stojí na brehu rieky Oravy za zimným štadiónom v Dolnom Kubíne. Každý deň prejdú týmto frekventovaným miestom desiatky cyklistov aj chodcov. Veľa z nich sa pri lodi a domčeku zastaví, no zatiaľ ich nikto nepoškodil.
„Teší ma, že to tu každý deň nájdem v takom stave, ako som to zanechala. Dokazuje to, že ľudia nie sú zlí. Ak chcú, pokojne si tu môžu oddýchnuť.“
