MEDZIBRODIE NAD ORAVOU. Po valašky od zeme, kto mi kozy zaženie, a ja by ich bol zahnal, ale som sa vlka bál. Keď Jaroslav Sloboda starší zahral na píšťale melódiu tejto slovenskej ľudovej piesne, deti v materskej škole sa okamžite pridali a začali ju spievať. Potom pridali ďalšiu a ďalšiu.
„Piesne sa naučili v našej škôlke, pretože je zameraná na regionálnu a enviromentálnu výchovu,“ povedala riaditeľka Mária Meľová.
Pred prázdninami ich navštívil majster fujaráš Jaroslav Sloboda, ktorý so synom Jarkom zahrali na fujare, píšťale aj trombite. „Deťom som hudobné nástroje predstavil, mohli ich nielen počuť, vidieť, ale aj vyskúšať, ako sa na nich hrá.“
Dôchodcovia prerušili denný stereotyp Čítajte
Záujem bol veľký. Každý chcel byť zrazu muzikantom. „Najviac sa mi páčila veľká trúba,“ povedala šesťročná Lea Janotová.
Mala na mysli fujaru trombitu, ktorú používali valasi na salašoch. Sloboda im vysvetlil, na čo slúžila. „Deti, viete, ako sa kedysi, keď neboli mobilné telefóny, posielali sms správy?“ opýtal sa. „Touto špeciálnou fujarou.“ Keď zatrúbil, všetky si zakryli uši.
Na folklór sú deti v Medzibrodí zvyknuté, pretože na kultúrnych podujatiach pravidelne vystupujú. Majú ušité aj kroje. „Trochu som ich nabudil na Dni obce, aby sa tam predstavili.“
Medzi vystupujúcimi bol aj šesťročný Jarko Sloboda, ktorý kráča v otcových stopách. „Snažím sa prenášať na neho ľudové tradície a folklór, aby pomohol zachovať kultúrne dedičstvo našich otcov.“
