Štvrtok, 17. august, 2017 | Meniny má Milica
Pridajte si svoje mesto

Z tradičného ostalo málo. V Polhore to ukázali deťom

Ostrva, voscok, baba, pokos či náručko, pozostatok holí, nasledovníci niekdajších bačov. Polhorské deti videli, ako sa žilo kedysi. Organizátori veria, že si z tradičného dopoludnia aspoň niečo odniesli.

Vierka Jaššáková ukazuje deťom, ako správne roztrepať pokosené riadky trávy.(Zdroj: Naďa Kališová)

ORAVSKÁ POLHORA. Obrazotvornosť letnej krajiny kedysi dotvárali stovky striešok rozmiestnených po oravských poliach. Tradičnému spôsobu senných robôt dnes zostalo verných máličko gazdov, pomáhajú si strojmi. Tí starší niekdajšie tradície približujú mladším, aby nezabudli.

Hole dve, salaš jediný

Svätojánske pálenie vatry a pastierske tradície. Akcia na rozhraní jari a leta, ktorú obec pripravila, aby domácim ľuďom priblížila niekdajšie tradície, zvyky, najmä však prácu na poliach, v chotári.

Zhruba tri desiatky detí sa najskôr zoznámili s miestnym bačom. Kde inde, ak nie rovno na salaši. Ten je už dnes v dedine jediný, kedysi ich však bolo na holiach pod Babou horou aj sedem či osem. „Toľko holí tu niekedy ovce spásali,“ hovorí Ivan Matis.

„V nájme ich nemali len naši ľudia, ale aj cudzí, tak sa napríklad stalo, že jedna hoľa je dodnes nielen pomenovaná ako Jasenická, ale aj patrí Jaseničanom. Kúpili ju od komposesorátu. Okrem nej tu bola Polhorská, Lokčanská, Kohútova.“

Najväčšou hoľou bola Rabčická, na vrchole Babej hory. Prejsť niekoľkokrát za deň zdola nahor nebolo jednoduché. „Koľko úsilia musel bača vynaložiť. Preto ukazujeme deťom aj to málo, čo zostalo z tradičného, aby videli, ako ťažko sa robí na chlieb či syr. Česť tým, ktorí túto ťažkú prácu robia, je to úväzok na 24 hodín.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Na svet prišli ďalší malinkí Oravci

Z niekdajších holí zostali v polhorskom katastri dve, všetky ostatné zarástli, na ich mieste už dnes stojí les. „Je to škoda, mali by sme sa starať o svoju dedovizeň, o to, čo nám zanechali predkovia, uchovávať dedičstvo a nenechať všetko spustnúť.“

Bača deťom ukázal, ako sa vyrába syr, ženy v kuchyni pri miestnom ihrisku narobili oštiepky i korbáčiky.

Hotová veda

Oravská Polhora stále patrí k dedinám, kde ľudia vo veľkom gazdujú. Nie však tradičným spôsobom. Pomáhajú si strojmi, technikou. Deti ani netušia, čo sú to za striešky so senom, ktoré sa občas objavia na lúkach okolo dediny.

„To sú ostrvy, po goralsky voscoky,“ vysvetľuje Vierka Jaššáková, ktorá deťom ukazuje tradičné sušenie sena, ručne s drevenými hrabľami. „Prvé boli takéto, koly s navŕtanými dierkami, v ktorých boli drevené halúzky. Tie si gazda richtoval aj niekoľko mesiacov. Zakaždým, keď zbadal v lese haluz, ktorá sa mu mohla hodiť, zobral ju, doma očistil od kôry, a keď ich mal dosť na jeden voscok, dal ho dokopy.“

Ostrvy gazdovia používali vždy, keď malo prísť horšie počasie, alebo seno nemali ako zviezť do humna. Ak za deň- dva seno preschlo natoľko, aby už v ňom nebola voda, naukladali ho na ostrvu, kde mohlo čakať aj vyše týždňa.

„Treba, aby bolo tak napoly suché, potom už na ostrve pekne doschne za tých sedem dní,“ hovorí pani Vierka.

Naši predkovia presne vedeli, koľko sena má byť v jednom náručku, aby nepadalo z kolíkov na voscoku, ako majú byť kolíky otočené, ako ďaleko od seba vzdialené, aby seno dobre doschlo, ako má byť otočený, aby sa v ňom nedržala voda, či ako ho zakryť, aby už suché seno pri daždi nenamoklo.

Nikdy nezhnilo celé

Na poliach boli pri senných robotách celé rodiny. Pre každého sa našla práca, aj pre najmenších.

„Mám päť detí a všetky boli na poli,“ spomína Vierka. „Kým najmenšie spalo v kočíku, starší zahrabávali, keď sa zobudilo, niektorý ho uspal. Mladší vyhadzovali zo sena bodliaky a plev, ktorý tam nepatril.“

Na ostrvách, či neskôr na takzvaných búdach, drevených strieškach, ktoré ešte aj dnes občas vídať na poliach, vydržalo seno, aj keď pršalo, pár dní. Muselo by liať dlho, aby z neho nebolo nič.

„Vraví sa, že ak bolo seno dobre naukladané na voscoku, nikdy nezhnilo celé, aj keď do neho lialo. Stávalo sa, že sme niekedy aj polovicu vyhodili a spálili, no zvyšok sa dal dosušiť.“

Seno usušené na ostrvách uprednostňovali najmä chovatelia koní. Preschlo vraj tak, že v ňom nebol takmer žiadny prach, ktorý koňom škodí.„Hovorilo sa, že aby kôň neskachovatel, bolo pre neho najlepšie takéto seno. Prašné totiž u týchto zvierat môže vyvolať dýchavicu,“ povedal Ivan Matis.


  1. V obchodnej zóne sa strhla hotová kanonáda. Čo na to okolie? 2 490
  2. Prečo tečie Považím Váh a nie Orava? 2 085
  3. Na hranici s Poľskom zhorel kamión. Vieme, čo viezol Foto 1 220
  4. Pozrite sa, čo postavili v centre najväčšieho oravského mesta 550
  5. Zubrohlava má prvý bod po návrate do piatej ligy Foto 270
  6. Derby v Oravskom Veselom pritiahlo veľa fanúšikov Foto 261
  7. Rezbári dostali zaujímavé zadanie - smrteľné hriechy 227
  8. Oravským tímom sa na súperových ihriskách vôbec nedarilo 192
  9. Na poschodie sa mali už sťahovať lekári. Je to však stavenisko Foto 174
  10. Takmer samé remízy. Z výhry sa tešila iba Nižná 173

Najčítanejšie správy

Orava

V obchodnej zóne sa strhla hotová kanonáda. Čo na to okolie?

Juraj oslavoval svoje narodeniny a narodenie syna. Bolo to vidieť a počuť doďaleka. Niektorí ľudia ohňostroj obdivovali, iní nadávali.

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Na hranici s Poľskom zhorel kamión. Vieme, čo viezol

Rušnú noc mali hornooravskí hasiči. Horiaci kamión naložený tovarom sa im zachrániť nepodarilo.

Pozrite sa, čo postavili v centre najväčšieho oravského mesta

Mesto rozšírilo možnosti oddychu a zábavy. Novým nahradilo staré, stálo to 10-tisíc eur.

Zubrohlava má prvý bod po návrate do piatej ligy

Stretnutie oravských mužstiev ponúkol veľmi pekný futbal. Diváci videli štyri góly.

Blízke regióny

V Žiline zrazil vlak 13-ročné dievča

O udalosti informovala facebooková stránka Policajti Žilina

Raky z kanála vymizli, na dne však bola škľabka

​​​​​​​Keď sa pred pätnástimi rokmi vypúšťal v Turci kanál Váhu, našli sa na jeho dne tisíce rakov. Tento rok tam nenašli ani jedného. Objavili ale škľabku riečnu.

V Belianskej doline zavalil strom robotníka, zasahovali horskí záchranári

Lesného robotníka počas prác v lesnom poraste v Belianskej doline zavalil strom. Na mieste zasahovali horskí záchranári.

Z Demänovky zmizla voda

Prázdne koryto riečky Demänovky zaskočilo domácich aj turistov. Namiesto horskej vody vidia suché okruhliaky.

Vyrúbanie stromov v Šturke je začiatkom k jej veľkej premene

​​​​​​​Štúrova štvrť v Martine postupne dostane novú estetickejšiu tvár. Začalo sa však radikálne, a to vysekaním stromov, keďže prvým krokom je vznik nových parkovacích miest, ktorých je tam málo. Tamojší obyvatelia boli v pozore.

Všetky správy

Plavčan vo štvrtok skončí, Danko chce štyri dni na premýšľanie (minúta po minúte)

Predseda SNS hovorí o potrebe obnoviť dôveru v koalícii.

Plavčan podpísal ďalšiu miliónovú zmluvu s IT firmou od Brhela

Smer vymyslel školský projekt za 45 miliónov eur. Časť peňazí v ňom podľa zistení SME a učiteľov premrhali. Plavčan je spokojný a pokračuje.

Štyri vety, ktorými Fico odôvodnil koniec Plavčana. Hodia sa aj na Kaliňáka

Pokyn na výmenu ministra školstva z SNS Petra Plavčana zdôvodnil premiér Robert Fico aj bojom proti netransparentnému správaniu sa.

Reportér Týždňa Magušin: Videl som, ako Fico Danka prekvapil a rozčúlil

Redaktor Týždňa Michal Magušin sa so šéfom SNS Andrejom Dankom rozprával vo chvíli, keď sa dozvedel o pokyne na odvolanie ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS).

Košice majú miesto duchov, aké inde na Slovensku nenájdete

Schátrané mlyny so silom sú výnimočné v rámci strednej Európy.

Kam vyraziť