Piatok, 19. január, 2018 | Meniny má Drahomíra, Mário
Pridajte si svoje mesto

Z tradičného ostalo málo. V Polhore to ukázali deťom

Ostrva, voscok, baba, pokos či náručko, pozostatok holí, nasledovníci niekdajších bačov. Polhorské deti videli, ako sa žilo kedysi. Organizátori veria, že si z tradičného dopoludnia aspoň niečo odniesli.

Vierka Jaššáková ukazuje deťom, ako správne roztrepať pokosené riadky trávy.(Zdroj: Naďa Kališová)

ORAVSKÁ POLHORA. Obrazotvornosť letnej krajiny kedysi dotvárali stovky striešok rozmiestnených po oravských poliach. Tradičnému spôsobu senných robôt dnes zostalo verných máličko gazdov, pomáhajú si strojmi. Tí starší niekdajšie tradície približujú mladším, aby nezabudli.

Hole dve, salaš jediný

Svätojánske pálenie vatry a pastierske tradície. Akcia na rozhraní jari a leta, ktorú obec pripravila, aby domácim ľuďom priblížila niekdajšie tradície, zvyky, najmä však prácu na poliach, v chotári.

Zhruba tri desiatky detí sa najskôr zoznámili s miestnym bačom. Kde inde, ak nie rovno na salaši. Ten je už dnes v dedine jediný, kedysi ich však bolo na holiach pod Babou horou aj sedem či osem. „Toľko holí tu niekedy ovce spásali,“ hovorí Ivan Matis.

„V nájme ich nemali len naši ľudia, ale aj cudzí, tak sa napríklad stalo, že jedna hoľa je dodnes nielen pomenovaná ako Jasenická, ale aj patrí Jaseničanom. Kúpili ju od komposesorátu. Okrem nej tu bola Polhorská, Lokčanská, Kohútova.“

Najväčšou hoľou bola Rabčická, na vrchole Babej hory. Prejsť niekoľkokrát za deň zdola nahor nebolo jednoduché. „Koľko úsilia musel bača vynaložiť. Preto ukazujeme deťom aj to málo, čo zostalo z tradičného, aby videli, ako ťažko sa robí na chlieb či syr. Česť tým, ktorí túto ťažkú prácu robia, je to úväzok na 24 hodín.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Na svet prišli ďalší malinkí Oravci

Z niekdajších holí zostali v polhorskom katastri dve, všetky ostatné zarástli, na ich mieste už dnes stojí les. „Je to škoda, mali by sme sa starať o svoju dedovizeň, o to, čo nám zanechali predkovia, uchovávať dedičstvo a nenechať všetko spustnúť.“

Bača deťom ukázal, ako sa vyrába syr, ženy v kuchyni pri miestnom ihrisku narobili oštiepky i korbáčiky.

Hotová veda

Oravská Polhora stále patrí k dedinám, kde ľudia vo veľkom gazdujú. Nie však tradičným spôsobom. Pomáhajú si strojmi, technikou. Deti ani netušia, čo sú to za striešky so senom, ktoré sa občas objavia na lúkach okolo dediny.

„To sú ostrvy, po goralsky voscoky,“ vysvetľuje Vierka Jaššáková, ktorá deťom ukazuje tradičné sušenie sena, ručne s drevenými hrabľami. „Prvé boli takéto, koly s navŕtanými dierkami, v ktorých boli drevené halúzky. Tie si gazda richtoval aj niekoľko mesiacov. Zakaždým, keď zbadal v lese haluz, ktorá sa mu mohla hodiť, zobral ju, doma očistil od kôry, a keď ich mal dosť na jeden voscok, dal ho dokopy.“

Ostrvy gazdovia používali vždy, keď malo prísť horšie počasie, alebo seno nemali ako zviezť do humna. Ak za deň- dva seno preschlo natoľko, aby už v ňom nebola voda, naukladali ho na ostrvu, kde mohlo čakať aj vyše týždňa.

„Treba, aby bolo tak napoly suché, potom už na ostrve pekne doschne za tých sedem dní,“ hovorí pani Vierka.

Naši predkovia presne vedeli, koľko sena má byť v jednom náručku, aby nepadalo z kolíkov na voscoku, ako majú byť kolíky otočené, ako ďaleko od seba vzdialené, aby seno dobre doschlo, ako má byť otočený, aby sa v ňom nedržala voda, či ako ho zakryť, aby už suché seno pri daždi nenamoklo.

Nikdy nezhnilo celé

Na poliach boli pri senných robotách celé rodiny. Pre každého sa našla práca, aj pre najmenších.

„Mám päť detí a všetky boli na poli,“ spomína Vierka. „Kým najmenšie spalo v kočíku, starší zahrabávali, keď sa zobudilo, niektorý ho uspal. Mladší vyhadzovali zo sena bodliaky a plev, ktorý tam nepatril.“

Na ostrvách, či neskôr na takzvaných búdach, drevených strieškach, ktoré ešte aj dnes občas vídať na poliach, vydržalo seno, aj keď pršalo, pár dní. Muselo by liať dlho, aby z neho nebolo nič.

„Vraví sa, že ak bolo seno dobre naukladané na voscoku, nikdy nezhnilo celé, aj keď do neho lialo. Stávalo sa, že sme niekedy aj polovicu vyhodili a spálili, no zvyšok sa dal dosušiť.“

Seno usušené na ostrvách uprednostňovali najmä chovatelia koní. Preschlo vraj tak, že v ňom nebol takmer žiadny prach, ktorý koňom škodí.„Hovorilo sa, že aby kôň neskachovatel, bolo pre neho najlepšie takéto seno. Prašné totiž u týchto zvierat môže vyvolať dýchavicu,“ povedal Ivan Matis.


  1. Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič 1 431
  2. Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa 666
  3. Tipnite si, koľko ľudí prišlo na verejný hovor v meste 448
  4. Vitajte medzi nami, malinkí Oravci Foto 377
  5. Krivskou dolinou prešla viac ako tisícka turistov Foto 341
  6. Štefan Svitko na Rely Dakar skončil 243
  7. Ukradnutý lesný traktor konečne našli 237
  8. Nezvestného Antona z Mútneho našli v priehrade Foto 197
  9. České finále režírovala florbalistka z Tvrdošína 163
  10. Tibor sa vrátil z Taiwanu vo veľkom štýle Foto 143

Najčítanejšie správy

Orava

Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič

Úrad pre verejné obstarávanie akceptoval pripomienky vylúčeného súťažiaceho. Zákazku na opravu mosta v Nižnej tak stále nikto nezískal.

Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa

Dominanta Oravy, s prvkami gotiky, renesancie a romantizmu, sa týči na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Oravy. Čo viete o Oravskom hrade?

Tipnite si, koľko ľudí prišlo na verejný hovor v meste

„Robte s tým niečo,“ ozývali sa hlasy z verejnosti po minuloročnom Kubínskom jarmoku na adresu samosprávy v súvislosti s bezpečnostnou situáciou v meste.

Vitajte medzi nami, malinkí Oravci

V trstenskej pôrodnici prišli na svet aj tieto bábätká. Želáme im zdravie, šťastie a Božie požehnanie.

Krivskou dolinou prešla viac ako tisícka turistov

Bežkárom počasie neprialo, no i napriek tomu skalní účastníci absolvovali dlhší 20-kilometrový okruh.

Blízke regióny

Vrútky začali nový rok zostra, primátor odvolal viceprimátora

Marián Krivuš už nie je viceprimátorom, nahradil ho František Kurhajec.

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Na ceste medzi Martinom a Košťanmi zomrel človek

Pri Košťanoch sa dnes ráno stala tragická dopravná nehoda. Vodič osobného auta sa zrazil so zhŕňačom a pri prevoze do nemocnice zomrel.

Čadčan si ľahol na koľaje, záchranka ho odviezla do nemocnice

Len málo chýbalo k ďalšej tragédii na železničnej trati. V Krásne nad Kysucou si ľahol na koľaje pred vlak 53-ročný Čadčan.

Prvé skúsenosti: V martinskej nemocnici sa už parkuje zadarmo, parkoviská sú plné aj poobede

Na parkoviská sa vstupuje len cez rampy, rovnako tak aj do areálu nemocnice. Vytlačený lístok opatrujte, potrebujete ho aj pri výstupe.

Všetky správy

Majú živnostníci právo na dovolenku? Ako rozhodol európsky súd

Je veľký rozdiel medzi živnostníkom, ktorý podniká dobrovoľne a živnostníkom, ktorého do zväzku donútili.

Diskriminácia, sťažujú sa veriaci na nový poplatok za sobáš

Za cirkevný sobáš sa doteraz matričný poplatok neplatil, kresťanským aktivistom sa jeho zavedenie nepáči. Ministerstvo vnútra im sľubuje stretnutie.

Šok číslo 2: Košice musia vrátiť ďalších 14,5 milióna eur z eurofondov

Magistrát: Brusel zmenil pravidlá počas hry. O pomoc žiada ministerstvo.

Dvojitý milenec šokuje otvoreným sexom. Ale erotický thriller to nie je

Od filmu Françoisa Ozona dopredu radšej nič nečakajte.

Bitkári v škole v Demandiciach skončili, spolužiaci naďalej pykajú

Žiaci z obcí Lontov a Ipeľský Sokolec naďalej chodia do Demandíc, hoci si musia preplácať cestu sami.