Sobota, 20. január, 2018 | Meniny má Dalibor
Pridajte si svoje mesto

Egon Holländer: Už som nebol človek iba tvor, ktorý akosi existoval a prežíval

Desaťročia nerozprával o hrôzach, ktoré prežil ako malý chlapec. Zanevrel na Slovensko, odkiaľ ho aj s rodičmi deportovali do koncentračných táborov. Po rokoch sa však vracia do rodiska svojho otca a hrdo sa vyhlasuje za Námestovčana.

Egon Holländer (vľavo) pri pohľade na štyri Stolpersteine jeho predkov len ťažko nachádzal slová.(Zdroj: Naďa Kališová)

NÁMESTOVO. Stolperstein alebo Kameň zmiznutých. Po celom svete ich pamätníci ukladajú do zeme na pamiatku Židov, ktorých postihla druhá svetová vojna tým najhroznejším spôsobom. Námestovo malo štyri takéto kamene. Od minulého týždňa majú v metropole Bielej Oravy symbolické miesto posledného odpočinku ďalšie štyri obete holokaustu.

Dlhoročný výskum

Karol Kurtulík je nadšenec, ktorý roky skúma históriu námestovských Židov, zbiera informácie o rodinách, o potomkoch, postaral sa o obnovu zanedbaného námestovského cintorína. Jeho najnovšou aktivitou je osádzanie takzvaných kameňov zmiznutých – pozlátených doštičiek s menami obetí holokaustu. Vlani dal vyrobiť štyri kamene pre rodinu Kleinovcov a Grossmanovcov. Minulý štvrtok na chodníkoch pribudlo ďalších päť. Jeden patrí Marthe Dombrower, zvyšné štyri sú venované pamiatke štyroch členov rodiny lekára Mórica Holländera.

„Samotnému umiestneniu Stolperstein predchádzali roky výskumu,“ hovorí Karol Kurtulík. „Najskôr som mal len povrchné informácie, ktoré som si musel overiť. Nasledovalo nespočetné množstvo mailov s ľuďmi z celého sveta, otváranie skriniek z rôznych archívov, naše štátne archívy, matriky, Yad Vashem, portál geni a množstvo ďalších. Veľmi mi pomohla známa zo Švajčiarska, ktorá robí tento výskum už dvadsať rokov. Mnoho materiálov použitých na výstave mám od nej.“

Jedinečná 3D projekcia

Na pätnástich paneloch výstavy Žili medzi nami sa dozviete množstvo informácií. Všeobecne o Židoch žijúcich nielen v Námestove, ale v celom okrese pred druhou svetovou vojnou, o ich podnikaní, zakladaní spolkov, o najťažších vojnových rokoch, o postupnej premene dnes už vynoveného židovského cintorína na brehoch priehrady.

Na ďalších sú významné židovské osobnosti, symbolické kamene zmiznutých, informácie o rodine Kleinovej, Holländerovej, Grossmanovej, o Anne Pospíchalovej, ktorá je držiteľkou ocenenia Spravodlivý medzi národmi, ale aj o vrahovi, ktorý po vojne v Námestove zavraždil dvoch Židov.

Unikátom je práca Matúša Blažíčeka pod vedením Michala Ganobjaka z Katedry architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Spoločne jedinečným spôsobom vytvorili trojrozmernú vizualizáciu niekdajšej námestovskej synagógy. Aj napriek tomu, že sa nezachovala jediná fotografia tejto stavby.

„Jediná fotka židovskej synagógy sa ukázala ako falzifikát, potvrdil mi to aj historik z Izraela,“ hovorí Karol Kurtulík. „K takémuto dielu dopomohla náhoda, pri ktorej som sa spoznal s Oravčanom Michalom Ganobjakom. Práve on vypísal bakalársku tému o židovskej synagóge v Námestove. Dodal som mu stavebné výkresy synagógy z roku 1810 a nejaké pôdorysné zamerania. Výsledkom je bakalárska téma s unikátnym výsledkom, synagóga vo vizuálnej 3D projekcii, vytlačený 3D model a virtuálna realita, kde sa človek cez okuliare môže poprechádzať po interiéri synagógy.“

Výnimka na dva roky

Štyri kamene na chodníku pod kostolom sú venované štyrom členom doktora Mórica Holländera. Nachádzajú sa oproti miestu, kde kedysi stál lekárov dom. Okrem jeho mena sú na zvyšných troch tabuľkách mená jeho manželky, syna a jednej z dcér. Všetci traja zahynuli v koncentračnom tábore.

Móric bol prvým lekárom pre vtedajšie Námestovo. Na Oravu prišiel aj s manželkou Reginou a najstaršou dcérou Hedvigou v roku 1908, žil tu až do svojej smrti v roku 1938.

K prvej dcére v Námestove narodila druhá, Margita, a syn Ludvik. Lekár zomrel krátko predtým, než začalo kruté prenasledovanie Židov. Pochovaný je na námestovskom židovskom cintoríne. Vdovu po doktorovi aj s dcérou Margitou odvliekli ešte v prvej deportačnej vlne v roku 1942. Obidve zahynuli v koncentračných táboroch, dcéra Margita v Osvienčime, Regina taktiež v Poľsku, no bez bližšej špecifikácie tábora. Móricov syn Ludvik dostal výnimku, vďaka tomu s manželkou a malým synom Egonom prežili do roku 1944. Žiaľ, aj oni sa napokon dostali do táborov smrti.

Hrdý Námestovčan

Ukladanie kameňov, ale aj samotná výstava zrejme najviac dojala návštevníkov zo Švajčiarska. Niet sa čo čudovať, sú totiž priamymi potomkami doktora Mórica. „Môj otec je jediný, ktorý to peklo prežil,“ hovorí Katarína, dcéra Egona Holländera, vnuka námestovského lekára.

„Jeho rodičov, mojich starých rodičov, zabili. Jediný z námestovskej vetvy, kto sa nedostal do koncentračného tábora, bola teta Hedviga, ktorú zrejme celý čas ukrývala nejaká dobrá rodina. Po vojne sa práve ona starala o otca. V roku 1968 sme emigrovali do Švajčiarska, kde žijeme dodnes. Ja som vtedy mala štyri roky, sestra Hana ešte nebola na svete, na Slovensko nemá žiadne spomienky.“

Egon Holländer ako jedno z mála detí prežil tábor smrti. Roky o tom, čo na tých hrôzostrašných miestach prežil, nehovoril. Odvahu otvoriť bariéru z minulosti našiel až pred ôsmimi rokmi, kedy s dcérou Katarínou po rokoch prvý raz navštívil Námestovo.

„Vtedy som si uvedomil, že toto je to miesto, kde sa narodil môj otec a že vlastne aj ja odtiaľto pochádzam. A dnes môžem povedať nahlas a hrdo, že som Námestovčan. Pretože moji rodičia doteraz nemali hrob, no zrazu je tu aj zásluhou Karola Kurtulíka pamiatka na nich.“

Otrávené koláče zámer nenaplnili

Egon roky potláčal zážitky z koncentračného tábora. Nehovoril o nich ani svojim deťom. Nahováral si, že to nezažil, nedokázal vyjadriť slovami, čo tam prežíval. Roky nechodil ani na Slovensko, voči ktorému mal výhrady. Boli to totiž práve slovenskí Hlinkovci spolu s nemeckými, ktorí v to osudné ráno vtrhli do ich domu v Spišskej Novej Vsi.

„Rodičia vedeli, čo nás čaká,“ rozpráva. „Poprosili vojakov, či by sme sa ešte mohli poslednýkrát spolu naraňajkovať. Súhlasili. Jedli sme otrávené koláčiky, vtedy som o tom netušil. Čo sa dialo potom, netuším. Asi nám vypumpovali žalúdky. Strávili sme niekoľko dní vo väznici v Levoči, odkiaľ nás v dobytčích vagónoch previezli do Osvienčimu.“

O tom, ako to v nich vyzeralo, pamätník rozprávať nedokáže. Nemôže nájsť slová. V podstate ako na mnoho vecí, ktoré ako malý chlapec v tom osudnom roku 1944 a nasledujúcom zažil. „Je to len akási bájka, rozprávka, ktorá sa dá opísať slovami. Čo sa za tým skrýva, to utrpenie, pocity, to je neopísateľné.“

Osvienčim bol v čase, keď priviezli transport s Egonom a jeho rodičmi, preplnený. Chlapec videl vysoké murované komíny, z ktorých stúpal čierny dym. Všade bolo cítiť spálené mäso. „Práve likvidovali 400-tisíc maďarských Židov. Našťastie, nemohli nás tam zobrať. Tak nás opäť naložili do vagónov a odviezli do Nemecka.“

Kde sa dalo prežiť a kde už nie

V tábore Ravensbruck sa ešte dalo, aspoň relatívne, hovoriť o ľudskom zaobchádzaní. Ako si spomína pán Egon, tam bola aspoň aká-taká šanca na prežitie. „Rozdelili nás. Otca zobrali do mužského tábora, žiaľ, skončil v plyne, my sme išli s mamou do ženského. Tam sme strávili pár mesiacov, mama pracovala, každý deň ráno o pol šiestej bol nástup, veľmi dlho sme tam stáli. Bola strašná zima, oblečené sme mali len väzenské handry, celé hodiny odpočítavali ľudí. Ak niekto chýbal, išli odznovu, ak niekto spadol, ihneď ho zastrelili. Boli to strašné podmienky, ale bola šanca prežiť.“

Potom sa však k táboru priblížili ruské vojská, Nemci sa zľakli a Židov rýchlo presúvali inam. Malý Egon s mamou skončili v tábore smrti, ktorý nezostal nič dlžný svojmu pomenovaniu. „Tam sa chodilo zomierať,“ spomína. „Žiadne jedlo ani pitie, denne umierali stovky ľudí, videl som hory mŕtvol, na jednej kope mohlo byť aj desaťtisíc tiel. Bol to hrôzostrašný pohľad, hrozné spomienky.“

Dvojročné liečenie

Egonova mama zomrela krátko pred koncom vojny na týfus, ani nie sedemročný chlapec vydržal až do oslobodenia tábora britskými vojskami.

„Netuším ako sa mi podarilo prežiť. Na konci som už nebol človek. Bol som tvor, ktorý nejako existoval a nejako prežil celú hrôzu.“ Predtým, než prišli Briti, Nemci ušli. Zopár takmer na smrť vyhladovaných ľudí nechali napospas osudu. „Keď vojaci vbehli do tábora, okamžite sa zvrtli a ušli. Nemohli sa pozerať na to, čo videli. Až na druhý deň sa dokázali aspoň ako-tak pripraviť na to, čo ich čakalo dnu, vrátili sa a vyslobodili nás.“

Egon sa aj s ďalšími desiatimi či pätnástimi deťmi dostal k detskému írskemu lekárovi. Vedel, ako im pomôcť, aby sa vyliečili. V prvom rade musel dávať prísny pozor na to, čo a koľko jedli.

„Nesmeli sme sa dosýta najesť. Mnoho ľudí zomrelo hneď po oslobodení, pretože keď sa dostali k jedlu, jedli, koľko mohli. No práve to ich zabilo. Náš lekár nám dávky postupne zvyšoval, čím nás zachránil.“

Rok po vojne strávil malý chlapec v nemocnici vo Švédsku, liečil sa na týfus a tuberkulózu. Ďalší rok bol v sanatóriu v Tatrách. „Až potom som opäť začal byť aspoň trochu človekom. Môj ďalší život už nestojí za reč. Musím však poďakovať Karolovi za to, čo pre nás, našu rodinu urobil. Vrátil nám minulosť, mojim rodičom dal hrob, pamiatku a to je niečo nenahraditeľné a nezaplatiteľné.


  1. Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa 758
  2. Turnaj v Kňazej ukázal, aký nevyspytateľný môže byť futbal Foto 482
  3. Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič 426
  4. Vieme, kto a koľko nových kamier nainštaluje v regióne 362
  5. Ľudia chceli na uliciach infotabule, dostali ich 186
  6. Krivskou dolinou prešla viac ako tisícka turistov Foto 157
  7. Vitajte medzi nami, malinkí Oravci Foto 129
  8. Nechce sa vám čítať? Počúvajte 116
  9. Služby na cintoríne bude zabezpečovať opäť mesto 112
  10. České finále režírovala florbalistka z Tvrdošína 107

Najčítanejšie správy

Orava

Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa

Dominanta Oravy, s prvkami gotiky, renesancie a romantizmu, sa týči na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Oravy. Čo viete o Oravskom hrade?

Turnaj v Kňazej ukázal, aký nevyspytateľný môže byť futbal

Na piatom ročníku sa stretli znova kamaráti, ktorí si majú stále čo povedať.

Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič

Úrad pre verejné obstarávanie akceptoval pripomienky vylúčeného súťažiaceho. Zákazku na opravu mosta v Nižnej tak stále nikto nezískal.

Vieme, kto a koľko nových kamier nainštaluje v regióne

Šesťdesiattisíc eur z rezortu vnútra by malo pomôcť znížiť kriminalitu. Z oravských žiadateľov uspeli tri dediny, jedno mesto a tri organizácie.

Ľudia chceli na uliciach infotabule, dostali ich

Nové informačné tabule žiadali domáci obyvatelia aj návštevníci pre lepšiu orientáciu.

Blízke regióny

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Rošády pred play off sa postupne rozbiehajú

Na martinskú hokejovú súpisku pribudli nové mená. Všetci hráči, ktorí na Podháj prichádzajú, majú za sebou minimálne prvoligové skúsenosti.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo 
krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

V Dolnej Štubni narazilo auto do cisterny

Na železničnom priecestí pri Dolnej Štubni sa nákladný vlak zrazil s osobným autom.

Opitý vodič prerazil martinský kruháč

Šofér z Banskej Bystrice si predminulú noc zrejme neuvedomil, že vchádza na kruhový objazd. Zrejme preto, lebo bol značne opitý. Teraz mu hrozí ročné väzenie.

Všetky správy

Rybáriková: Keby mi to niekto povedal, pošlem ho na liečenie

Slovenská tenistka postúpila už do osemfinále Australian Open. Tak ďaleko nikdy nebola.

Sagan sa nestane celkovým víťazom Tour Down Under, piatu etapu vyhral Porte

Slovenský cyklista ostal lídrom bodovacej súťaže.

Ďalšia šanca na referendum o brexite? Podporil ho Blair aj Farage

Aj Briti si myslia, že ak by o brexite hlasovali druhýkrát, rozhodli by inak.

Je až na konci svetovej päťdesiatky. Prečo cena Ronalda rapídne klesla?

Je to ako s nehnuteľnosťami. Ceny najlepších futbalistov určujú trh a kvalita.

Dieťa po infarkte: Nemocnica má zaplatiť za zlú diagnózu

Právnička nemocnice sa pýtala, či ochorenie spôsobili zamestnanci odporcu. „Odpoveď znie, nie,“ povedala a žiadala žalobu zamietnuť.