TRSTENÁ. Stovky detí z mesta, ale aj okolia sa zabávali na námestí netradičnými hrami. Ďalšie stovky ľudí sa medzitým vzdelávali na dvoch desiatkach prednášok. Nadšenci adrenalínu si druhý deň zabehali v blate i naprieč riekou. Občianske združenie V.I.A.C. – Inštitút na podporu a rozvoj mládeže zase raz pripravilo akciu, ktorá zatiaľ nemá konkurenciu. Rozprávali sme sa o nej s predsedom združenia, kaplánom Branislavom Kožuchom.
Išlo o festival zatiaľ jediný svojho druhu na Orave. Prečo ste sa rozhodli zorganizovať niečo takéto veľké a netradičné?
Áno, podobné podujatie sa na Orave ešte nekonalo. Rozhodli sme sa nejsť do klasického hudobného či tanečného festivalu aj preto, že takých je dosť. Okrem toho sme chceli opäť naplniť víziu nášho združenia, ktorou je snaha prinášať zmenu do regiónu prostredníctvom osobnostného rozvoja ľudí.
Prečo práve názov Za hranice?
Je to ciel nášho združenia. Chceme ísť za hranice toho, čo je bežné, za hranice toho, čo poznáme. Názov symbolizuje iniciatívu vykročiť do nového, symbolizuje adrenalín odkrývania doteraz nepoznaného. A to sú princípy, ktoré charakterizujú celú našu službu.
Kto zostavoval program?
Tvorba programu bola v našej réžii a bol súčasťou stretnutia aktívnych občanov z partnerských miest Mesta Trstená a našich partnerských organizácií. Do jeho realizácie sa zapojili aj ďalšie organizácie. Teší nás, že nakoniec sme urobili podujatie, ktoré spájalo.
Dopoludňajší piatkový program malo v réžii trstenské centrum voľného času v rámci osláv Medzinárodného dňa detí, pomáhali členovia mládežníckeho parlamentu. Mesto nám pomohlo pri technickom zabezpečení, dalo priestory pre rôzne aktivity, rovnako aj gymnázium, kde sme organizovali hneď niekoľko workshopov. V cirkevnej škole so škôlkou sme zase mohli robiť ďalšie aktivity.
Festival bol rozdelený na dve časti – zábava a šport v jednej a v druhej workshopy. Prečo ste sa rozhodli ísť práve touto cestou?
Popravde dosť dlho sme uvažovali, aký formát dať celému podujatiu a nakoniec sme sa rozhodli takto. Vtedy ešte nikto z nás netušil, že sa to podarí dostať až do takých rozmerov. A počiatočné obavy sa naplno rozplynuli. Sme naozaj veľmi radi, že sme sa aj tentokrát pustili do niečoho nového. Celé sa to podarilo vďaka tímu skvelých ľudí, ktorí stáli za celou prípravou a zabezpečením.
Športy boli zväčša netradičné, hry zaujímavé – nadrozmerné šachy, spikeball, corn hole, kan-jam, behanie s padákom. Kde na to chodíte?
Osobne si myslím, že keď niečo robíte s plným nasadením a máte pri tom veľké ciele, tak sa navzdory prekážkam nevzdávate a hľadáte spôsoby, ako tie ciele dosiahnuť. A my v našom združení máme naozaj vysoké ciele pre tento región a jeho ľudí. Uverili sme im. Nevzdávame sa. A zároveň je to pre nás veľký dar môcť v tomto všetkom zažívať, ako nás v našej službe živý Boh inšpiruje a podnecuje.

V rámci workshopov ste mali prednášky s rôznymi ľuďmi na rôzne témy. Aké boli odozvy? O akú prednášku bol najväčší záujem?
Podarilo sa zorganizovať 22 workshopov v priebehu jedného dňa. Spolu sa na nich zúčastnilo viac ako 320 účastníkov, a to nielen mladých, ale aj dospelých. Vieme o prípadoch, kedy zamestnávateľ dal voľno svojim zamestnancom, aby sa mohli workshopov zúčastniť. Je to skvelé. Niektoré školy na tento účel uvoľnili svojich žiakov z vyučovania.
Takú bohatú ponuku tém, za ktorými stáli výborní lektori z celého Slovenska, sa nám podarilo pripraviť aj vďaka tomu, že mnohí lektori nás a našu službu vnímajú a podporujú nás. Je to už o osobných vzťahoch a predchádzajúcich pozitívnych skúsenostiach, preto dnes mnohé veci idú ľahšie.
Práve táto časť programu bola pre nás najväčšou výzvou, no to, aké reakcie vyvolala, nás motivuje pokračovať vo vytváraní ďalších a ďalších príležitostí na sebarozvíjanie. Niektorých lektorov si už odchytili ďalšie organizácie a firmy a dohadujú s nimi ďalšie interné školenia. A to je to, čo sme chceli dosiahnuť.
Koľko ľudí sa zúčastnilo festivalu? Koľko dobrovoľníkov stálo za jeho zorganizovaním?
To presne nevieme. Pre nás je však dôležitejšie, že tí, ktorí prišli, videli a zažili, odchádzali povzbudení a dotknutí zážitkom života. To je pre nás najcennejší dopad celého festivalu. My sme hostili viac ako 170 zahraničných účastníkov z Čiech, Poľska a Maďarska. Za celým podujatím bolo približne 80 dobrovoľníkov a ďalších 15 organizátorov.
O čom bol netradičný beh Adrenalin Race?
Športovci štartovali v Ústí nad Priehradou a cieľ mali na námestí v Trstenej. Trať merala po miernych úpravách 6,5 kilometra a na pretekárov čakalo množstvo prekážok a prekvapení na trati, ako napríklad plazenie sa v blate, či prebrodenie rieky. Súťažiaci neprekonávali len prekážky, teplo či vzdialenosť, ale aj seba samých, svoje schopnosti a zručnosti, odvahu a odhodlanie. Na štart sa postavilo 27 štvorčlenných tímov.
Ako hodnotíte festival? Podarilo sa vám naplniť váš cieľ?
Festival sa vôbec nepripravoval ľahko. No to, ako dopadol, je pre nás veľký Boží zázrak. Naozaj, nemáme na to iné slovo. Počasie bolo krásne, nikomu sa nič nestalo, ľuďom sa páčilo. Celú nedeľu nám prichádzali ďakovné správy a odkazy, že to bolo veľmi dobré.
Vďaka patrí všetkým, ktorí pomáhali – tímu skvelých ľudí, ktorých mám okolo seba a ktorí dali zo seba všetko, ochotným dobrovoľníkom, vedeniu mesta, celej radnici, sponzorom. Akcia naplnila cieľ. Poukázala na silu a dôležitosť aktívnych ľudí v mestách a obciach, ktorí sú ochotní venovať čas a talent budovaniu a zveľaďovaniu komunity, v ktorej žijú, pomoci tým, ktorých majú okolo seba. Som presvedčený, že oni sú najhlavnejším a najsilnejším nositeľom premeny sveta a udržateľného rozvoja.