NOVOŤ, ZÁKAMENNÉ. V druhej etape odkanalizovania hornej Oravy vybudovala Oravská vodárenská spoločnosť (OVS) v siedmich dedinách viac ako 130 kilometrov kanalizačného potrubia. Ľudia sa mohli naň napojiť už od novembra minulého roku. Väčšina domácností si už žiadosť podala, ale práce na pripojení oddialila dlhá zima a daždivé počasie na jar.
Akciová cena ľudí potešila
Vodárenská spoločnosť zaznamenala prudký nárast žiadostí tohtoročnú jar. Pomohla tomu aj akcia, pri ktorej ponúkli vývoz žumpy za 24 eur, čo je niekoľkonásobne menej, ako je bežná cena. Cisterny nestíhali pokryť vysoký záujem. Čakacia doba sa natiahla na niekoľko týždňov, ľudia boli nespokojní, báli sa, že po ohlásenom termíne budú musieť za vyprázdnenie žumpy platiť pôvodnú cenu.
Ján Rončák, vedúci strediska kanalizácií OVS, vysvetlil, prečo situácia nastala. „Zlepšené počasie neúnosne zvýšilo počet žiadateľov o vývoz žúmp. Ich počet dosiahol približne 3500. Za jeden deň môžeme spracovať len také množstvo koncentrovaných odpadov zo žúmp, ktoré nepriaznivo neovplyvní proces v čistiarňach odpadových vôd, na ktorých sú tieto odpady likvidované. Nie je možné splniť všetky požiadavky v krátkom čase.“ Preto OVS zaviedla na odvoz a likvidáciu odpadov poradovník.

Problémy nastali aj pri nahlasovaní žiadostí telefonicky. „Veľmi dlho trvalo, kým sme sa dovolali,“ povedala Anna Florková z Novote.
Pracovníci vodárenskej spoločnosti o množstve nevybavených telefonátov vedeli, preto spätne telefonovali na čísla, z ktorých hovory neprijali.
„Ubezpečujem všetkých, ktorí na žiadosti uviedli dátum do 18. mája, že im žumpy vytiahneme za akciovú cenu,“ povedal Ján Rončák.
Priekopy sú čisté, nezapáchajú
Dôvodom, prečo museli domácnosti žumpy vyprázdniť, je napojenie na kanalizáciu. Treba ich ekologicky zlikvidovať. Niekto sa napojil na kanalizáciu tak, že žumpu rúrou obišiel, iní len prepojili vstup a výstup zo žumpy. Pritom musela byť úplne prázdna a čistá.
„Nechal som si ju ako servisnú šachtu, aby som mohol riešiť veci, keď sa niečo pokazí, či upchá,“ povedal Dominik Večerek zo Zákamenného. Na vyprázdnenie žumpy čakal približne tri týždne. „Chápem, že taký veľký záujem nemohli stihnúť vybaviť za pár dní. Už idem udicu kupovať. Do roka chcem ryby chytať, ale neviem, či sa stane taký zázrak a voda sa dostane do takého stavu ako kedysi, keď sa dalo z nej napiť.“
Nespokojní občania, ktorí sa nemohli dočkať fekálneho vozidla, sa obracali na obecné úrady. „V dedine budeme mať 1200 prípojok,“ povedal starosta Zákamenného Milan Vrábeľ. „Aj keby mala OVS desať cisterien, tak by to nestíhali vyvážať. No nie je to až taký problém. Musíme byť trpezliví.“
Podobnú situáciu riešili aj na úrade v Novoti, v ktorej sa má pripojiť približne päťsto domácností. „Vodári rozumne zdôvodnili zdržanie“ povedal prednosta úradu Dušan Jendrašík. „Nie každý to však pochopil. Preto sa to ľuďom snažíme vysvetliť.“ Záujem ľudí pochvaľuje. „Uvidíme, čo povedia, keď príde prvá faktúra za vodné a stočné. Možno budú opatrnejšie narábať s vodou. Ale už teraz vidíme, že priekopy pri cestách a domoch sú úplne iné ako pred kanalizáciou. Hlavne počas sucha sa z nich šíril zápach, teraz sú čisté.“
Niekde rýchlo, inde pomalšie
Obecný úrad v Rabči tiež pomáha ľuďom napojiť sa na kanalizáciu. „Predpokladáme, že túto možnosť využije až 85 percent domov v dedine,“ povedal starosta Július Piták.
V Zákamennom a Hruštíne napreduje pripájanie výborným tempom. No v Sihelnom je pripojených len 361 domácností, čo je polovica z plánovaného počtu.
„Všetky informácie sme dali na internet, ľuďom vysvetľujeme, pomáhame, no aj tak to ide pomaly,“ povedal starosta Ľubomír Piták.
Viaceré domácnosti ešte stále čakajú. Štefan Kojdiak z Novote čaká na synov, ktorí pracujú v zahraničí. „Treba nám kopať rigol na rúru, ale som invalid, tak to nechám na nich. Domov chodia raz za tri mesiace.“
Apolónia Škuligová zo Zákamenného má iný dôvod. Nemá jej kto pomôcť.
„Od žumpy po kanalizáciu to mám len necelé tri metre, no pre mňa je to aj tak veľa. Neviete, kto by mi to vykopal?“
Pomoc prisľúbil sused Dominik Večerek, ktorý už vykopal a prepojil svojich dvadsať metrov. „Pôjdem sa ku nej pozrieť, uvidím, čo sa dá robiť.“
Väčšina obyvateľov siedmich dedín, ktoré sa v súčasnosti pripájajú na kanalizáciu, vníma potrubia pozitívne. Spokojná je aj Oravská vodárenská spoločnosť.
„Celkovo by sme mali mať 4557 prípojok. Pripojiteľnosť dosahuje v súčasnosti 75 percent.“