Piatok, 18. august, 2017 | Meniny má Elena, Helena
Pridajte si svoje mesto

Pre pivo platia nové pravidlá (veľká anketa o najpopulárnejšom letnom nápoji)

Pivo patrí k historickému kultúrnemu dedičstvu Európy a právom mu patrí prívlastok vznešeného nápoja. V minulosti jeho varenie patrilo do rúk žien.

Čapovanie piva je umenie. (Zdroj: SME Jozef Jakubčo)

V neskorších dobách u nás predstavovalo pivovarníctvo privilégium, ktoré sa udeľovalo zväčša len mešťanom a nezriedka iba členom mestskej rady, čo robilo z výroby piva a jeho konzumácie elitnú záležitosť.

Pivo vďaka svojej pestrosti ponuky chutí a obľúbenosti patrí na dôležité spoločenské podujatia, ba nechýba ani v ponuke nápojov na elegantných večierkoch.

„Chuť piva dokáže podčiarknuť aj rozmanitosť sklenených pohárov, čo zaujme predovšetkým ženy, ktoré obľubujú pivo,“ hovorí prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu Jana Shepperd: „Pri podávaní sa u nás čoraz častejšie objavuje elegantný tretinkový pohár na stopke, čo svedčí o tom, že aj samotní pivovarníci prispôsobujú kultúru piva estetickým nárokom žien - konzumentiek.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Unikátnu pivnú zbierku zakladal tajne

Ďalším dôkazom sú aj inovácie pivovarov, napríklad vo forme miešaných nápojov z piva a ovocnej šťavy, ktoré sa tešia mimoriadnej obľube nielen u žien, ale aj u mužov.

„Netreba zabúdať ani na spoločnosť, v ktorej sa pivo konzumuje. Či už sa ženy vyberú na dámsku jazdu alebo zvolia zmiešanú spoločnosť, pivo je rozhodne nápojom, ktorý pomáha vytvoriť priateľskú atmosféru,“ dodáva prezidentka združenia.

Jej slová potvrdzuje aj Karol France, obchodný sládok HEINEKEN Slovensko.

„Z môjho pohľadu ženy celkovo vnímajú pivo veľmi pozitívne. Vo svojom okolí poznám viacero dám, ktoré si pivo rady vychutnajú, kedykoľvek naň majú chuť – vrátane mojej manželky.“ Podľa sládka ženy väčšinou bojujú s typickou horkou chuťou piva. Pre ne existuje ponuka miešaných nápojov z piva a ovocnej limonády v podobe radlerov. Tie majú na rozdiel od klasického piva medzi ženami oveľa viac fanúšikov, no nepohrdnú nimi ani páni. Práve radlery pomohli trh s pivom na Slovensku celkom úspešne stabilizovať v čase krízy.

Skúsenosť Jána Píryho, obchodného sládka Pivovarov Topvar, ukazuje, že ženy si pivo rady vychutnajú, konzumujú ho však menej často a v menšej miere než muži. „Úloha žien sa mení, sú ekonomicky nezávislejšie, sebavedomejšie a významne ovplyvňujú aj výber nápoja, pokiaľ sú v zmiešanej spoločnosti s mužmi. Ak sa navyše pritom konzumuje aj jedlo – práve vtedy nastáva vhodná príležitosť ukázať rozmanitosť chutí piva s vhodne zvoleným pokrmom aj ženám.“

Ženské zákazníčky sú citlivejšie na estetické prostredie, kultúru servírovania piva aj na prístup obsluhy. Podľa slov Jany Shepperd: „Kultúra čapovania a podávania piva na Slovensku sa v posledných rokoch kvalitatívne veľmi zlepšila. Okrem iného za tým stojí aj úsilie členských pivovarov, ktoré venovali veľa času komunikácii s prevádzkami, aby zachovali nielen kvalitu piva, ale aj štandardy čapovania.“

Návštevnosť a s tým spojená spotreba piva v sektore hotelov a reštaurácií v poslednom období klesala. Čiastočne z ekonomických dôvodov, ale aj preto, že v posledných rokoch zákazníci svoje sociálne kontakty silne zredukovali na kontakty na sociálnych sieťach.

„Je dôležité, aby sa zákazníci v podniku cítili dobre a aby to známe slovné spojenie „poďme na pivo“ vyvolávalo v ľuďoch príjemné asociácie – osviežujúce pivo, dobré jedlo a ozajstní priatelia,“ dodáva Jana Shepperd.

Najobľúbenejší nápoj leta? Pivo nemá konkurenciu

Dvanástka a čapovaná síce pivárom chutí najviac, kupujú však balenú desinu. V ankete MY týždenníkov nás zaujímali vaše chute.

Pivo, pivo, pivo, trochu vody a trochu radler. Výsledky veľkej ankety na regionálnych weboch týždenníkov MY rozhodli o najobľúbenejšom letnom nápoji našich čitateľov pomerne jednoznačne.

Okolo 60 percent z viac ako 400 respondentov označilo za svoj najobľúbenejší letný nápoj práve pivo.

Vážnym súperom mu nebola ani kofola, čaj, víno, alebo niektorá z dnes tak vychytených limonád. Viac ako desať percent hlasov mala okrem piva len čistá voda.

Ak by ste teda podľa našej ankety hľadali najobľúbenejší letný nápoj tak by ním bolo pivo načapované v reštaurácii, malo by dvanásť stupňov, vyrobili by ho v menšom regionálnom pivovare a bol by to zrejme český ležiak.

A na posedenie ich bežný pivár najčastejšie vypije tri. „Naďalej platí, že v našom regióne, čiže na Slovensku, ale aj v susednom Česku, preferujú ľudia svetlé ležiaky. Kedysi bol pomer spotreby desiatky a dvanástky približne rovnaký, v súčasnosti dávajú bežní konzumenti viac prednosť desiatke,“ tvrdí obchodný sládok spoločnosti Heineken Slovensko Karol France.

Zaujímavosťou našej ankety však je, že Slováci sa nebránia ani zahraničným chutiam. Medzi zbytkom sveta (okrem slovenských a českých) vedú belgické pivá. Ten pomer v prospech slovenských a najmä českých pív je však priepastný.

„Čo sa týka pomeru čapovaného a baleného piva, ten sa mení v prospech baleného. Súvisí to aj s cenou,“ dodáva Karol France a uznáva rovnako ako pivári v našej ankete, že najrôznejšie špeciály majú svoje miesto aj na našom trhu.

Chute sa čiastočne menia aj u nás. Potvrdila to aj veľká obľuba radlera, ktorý sa u nás bežne predáva vlastne len pár rokov. Dnes ho však vyrábajú takmer v každom pivovare a veľmi dobre sa aj predáva.

Jeho obľúbenosť po uvedení na trh pivovarníkov prekvapila až tak, že sa stávalo, že ho jednoducho nebolo možné kúpiť. Vyrobili ho na úvod málo. Dnes je ich ponuka už úplne porovnateľná s ponukou bežného piva. Vyrába sa citrónový, pomarančový, zázvorový, alkoholický aj nealkoholický.

Hoci sa radler u nás nepredáva dlho, myšlienka zmiešať pivo s citrónovou limonádou je stará takmer deväťdesiat rokov. Traduje sa, že neďaleko Mníchova bol cyklistický zraz a tamojšiemu krčmárovi dochádzalo pivo. Začal ho teda riediť citronádou a cyklistom povedal, že pre nich pripravil špeciálny nápoj pre ľahké nohy. Bavorom zachutil a tak sa zrodil radler, po slovensky „cyklista“. A v našej ankete obsadil tretie miesto.

Pivo však jasne vládne. V bežných potravinách je dnes na výber naozaj veľké množstvo rôznych značiek a druhov. Z väčších, ale aj menších pivovarov či lokálnych špeciálov. Pre pivárov teda jedinečná príležitosť spestriť si leto pivnou ochutnávkou. Súboj o najlepšie pivo je nekonečný a prečo si jedno kolo neurobiť aj doma?

„Odporučil by som všetkým, aby si kúpili české aj slovenské pivá a vychladili ich na správnu teplotu sedem až deväť stupňov. Nech poprosia niekoho, aby im ich nalial do neoznačených pohárov, aby si to sami zhodnotili a nepodliehali predsudkom, že to pivo je dobé alebo zlé. Je to s kamarátmi aj výborná zábava,“ povedal František Tratina zo Zámeckého pivovaru Herlod v českej Březnici.

V pivných súťažiach sa dnes celkom bežne stáva, že aj odborníci z Čiech hodnotia slovenské pivá nad tie české. Ako dopadne výber toho najlepšieho piva vám?

Dnes si dáme nepasterizované

Donedávna prevažoval názor, že kvalitné nepasterizované pivo so živými kultúrami, ktoré sú zdraviu prospešné, vedia vyrobiť len malé, resp. reštauračné pivovary, ktoré navaria len toľko piva, koľko hneď predajú.

Dobrý veľký pivovar ale dokáže to isté. Vďaka unikátnej technológii mikrofiltrácie v záverečnej fáze výroby, ktorú používa jeden z najväčších pivovarov u nás ako jediný na Slovensku, vedia nepasterizované pivo s plnou a sviežou chuťou načapovať v ktorejkoľvek pivárni či reštaurácii.

„Naším cieľom bolo uvariť pivo, ktoré si zachová vyrovnanú chuť s tónmi sladových látok a chmeľovej horkosti v rovnováhe a bude vyhovovať súčasnému trendu chuťovo plných pív,“ hovorí Pavel Zítek, sládok pivovaru Gambrinus.

Nepasterizované pivo sa varí tradičným spôsobom typickým pre pivá plzenského typu.

Starostlivosť o pivo začína už na poliach a v chmeľniciach, kde pivovarníci posudzujú budúcu kvalitu jačmeňa a chmeľu v čase dozrievania. Keďže je úroda každý rok odlišná, pre výslednú dokonalú chuť piva sú nepostrádateľnou súčasťou výroby laboratórne analýzy a senzorické kontroly vyškolenými degustátormi a sládkami na konci každej fázy. Pokročilí degustátori musia podľa čuchu a chuti rozpoznať v pive až 45 rôznych chuťovo významných látok. Preto ich čuchové a chuťové schopnosti prechádzajú každoročne skúškami.

Tesne pred stáčaním prebieha u nepasterizovaného piva proces mikrofiltrácie. Mikrofiltrácia je šetrná metóda odstránenia mikroorganizmov z piva. Následne sa pivo plní do sudov.

Zdroj: Gambrinus

Ako sa varí pivo?

Na výrobu piva sú potrebné štyri základné suroviny – voda, slad, chmeľ a pivovarnícke kvasinky, ktoré sú samotným činiteľom fermentácie.

VODA

Nie každá pitná voda je ideálna na varenie piva. Kvalita vody je pre výrobu piva veľmi dôležitá, veľa vody sa minie nielen do samotného piva, ale aj počas celej jeho výroby. Voda sa zvyčajne upravuje priamo v pivovare, aby spĺňala prísne požiadavky príslušného technologického postupu.

SLAD

Slad na výrobu piva sa najčastejšie vyrába zo sladovníckeho jačmeňa. Výnimočne sa používajú aj iné druhy obilnín, napríklad pšenica alebo raž. Sladovnícky jačmeň sa namočí vo vode a nechá niekoľko dní klíčiť. Následne sa pri rôznych teplotách suší, odstránia sa klíčky a hotový slad sa uskladní v silách. Pred použitím v pivovare sa ešte zomelie. Pri varení sa zo sladu uvoľňujú cukornaté látky, potrebné pre kvasný proces a významné pre plnosť, chuť a vôňu piva. Rozmiešaný slad s vodou sa zahrieva v rmutovacej kadi na požadovanú teplotu. Rmut sa precedí v scedzovacej kadi, aby sa zbavil nerozpustných látok. Vzniká produkt, ktorý sa nazýva sladina.

CHMEĽ

Chmeľ nemá vplyv na množstvo alkoholu, ale je kľúčovým činiteľom pre chuť a celkový profil piva. Sladina sa v mladinovom kotle privedie do varu a postupne sa pridáva chmeľ, ktorý dodáva pivu horkosť a chmeľovú arómu. Z takto vytvorenej mladiny sa vo vírivej kadi odstránia varom vyzrážané kaly.

FERMENTÁCIA

Schladená mladina sa prečerpá do kvasných nádob, kde za pomoci pivných kvasiniek prebieha fermentácia. Po hlavnom kvasení musí ešte mladé pivo dozrieť a odležať. Po odležaní sa pivo prefiltruje, pasterizuje a môže sa stáčať do sudov, fliaš a plechoviek.

Ako vieme, čo pijeme

MINULOSŤ

Na etiketách sa uvádzala tzv. stupňovitosť piva v percentách, ktoré predstavujú koncentráciu extraktu v pôvodnej mladine. Je to koncentrácia všetkých komponentov v pivovarskej mladine pred zakvasením, t.j. pred začatím fermentácie kvasinkami. Tvorí 10, 12, 14 % hmotnostných, a podľa toho bolo pivo 10, 12 či 14-stupňové (označené ako 10%, 12%, 14%).

Stupňovitosť teda neudávala obsah alkoholu v pive, ako sa to niekedy nesprávne interpretovalo, ale podiel extrahovaných látok zo sladu a z chmeľu ktoré prejdú v priebehu „varenia piva“ (rmutovania a chmeľovaru) do mladiny.

SÚČASNOSŤ

Pivo sa podľa novej legislatívy neoznačuje percentami extraktu pôvodnej mladiny.

Označuje sa ako:

• výčapné (8,00 až 10,99 % extraktu)

• ležiak (11,00 až 12,99 %)

• špeciálne (nad 13 %)

• porter (minimálne 18 %)

Vedeli ste, že...

- pivo obsahuje bielkoviny a sacharidy. Bohaté je na minerály, ako je horčík, draslík, fosfor, kremík, vitamíny B a prírodné antioxidanty

- pivo sa pripravuje zo štyroch základných prírodných surovín – sladu, chmeľu, vody, pivovarských kvasníc. Tie sa dajú obmieňať až v natoľko početných kombináciách, že niektorí odborníci hovoria o existencii až 40 000 druhov piva

- slovenské ženy kombinujú pivo najmä so sýtejšími mäsitými jedlami, no hodí sa im aj k pizzi a hamburgerom. Vedia si ho však predstaviť aj s cestovinami, hydinou či s múčnymi jedlami

- u Sloveniek v obľúbenosti stále vyhráva najmä svetlé pivo. Druhé najobľúbenejšie je tmavé pivo a miesto u nich má aj radler

TIP

Ak hľadáte stále nové inšpirácie do svojej kuchyne, nebojte sa siahnuť práve po pive. K hydine a morčaciemu mäsu skvele ladí pivo svetlé, kačku či divinu zase skúste pripraviť na tmavom pive.

A výborným nápadom je pridať trochu radlera alebo netradičnejšieho zázvorového piva do tradičných sladkých receptov. Určite si pochutíte.

História slovenského pivovarníctva

Podľa historikov môžeme predpokladať, že pivo pili už pred- slovanskí obyvatelia nášho územia i pôvodné slovanské kmene. Dokonca, práve Slovanom sa pripisuje prvenstvo v dochucovaní piva chmeľom.

Vďaka jednoduchosti prípravy mohol pivo variť v podstate každý. Až v stredoveku sa tieto možnosti začali obmedzovať a varenie piva sa stalo výsadou, ktorá bola umožnená len mešťanom, ktorí boli zväčša členmi mestskej rady.

14. a 15. storočie

-V tomto období vytvorilo svoj pivovar takmer každé stredoveké mesto. Medzi najvýznamnejšie pivovarnícke centrá patrili najmä banské mestá (Kremnica, Banská Bystrica, Banská Štiavnica), spišské mestá (Kežmarok, Levoča), Bardejov, Prešov, Košice a oblasť juhozápadu dnešného Slovenska (Trenčín, Trnava, Bratislava).

- Zvlášť vychýrené pivo sa varilo v Bardejove. Pilo sa aj na svadbe panovníka Mateja Korvína.

- Vznikol prvý pivovarnícky cech (r. 1450, Bardejov)

- Vznikol najstarší existujúci slovenský pivovar (r. 1473, Vyhne)

- Vznikol najstarší cech sládkov na Slovensku (r. 1506, Prešov) Členmi cechov sa stávajú sládkovia, ktorí vytvárajú štandardy a normy pre varenie piva – rozhodovali nielen o kvalite piva a surovinách potrebných na jeho prípravu, ale aj ich cenách, mzdách pre pracovníkov, výchove špecialistov a reprezentovali remeslo na rôznych akciách či v mestskej rade.

19. storočie

- Najmä v dôsledku „pivnej dane“ z roku 1850 sa vo väčšine miest a obcí prestáva vyrábať pivo

- Zmena procesu prípravy piva vďaka novým poznatkom a technológiám, z pivovarníctva sa pomaly začína formovať priemysel

- Český sládok František Ondrej Poupě – legendárny zástanca poriadku, presnosti a čistoty pri výrobe piva

- Profesor a rektor pražskej technickej školy Karel Napoleon Balling vynašiel cukromer, zdokonalil sacharomer a ako prvý na svete určil tzv. pivnú váhu a stupňovitosť. Jeho systém doteraz používajú mnohé svetové pivovary najmä v USA.

- Francúzsky chemik, biológ a lekár Louis Pasteur objavil, ako funguje kvasenie, a priniesol tak možnosť kvalitatívne lepšieho riadenia týchto procesov pri výrobe piva

- Významnú zmenu priniesol aj Wattov vynález parného stroja a umelé chladenie Carla von Lindeho.

- V prvej polovici 19. storočia sa pivo začalo vyrábať už aj spodným kvasením.

20. storočie

- Na začiatku tohto storočia fungovalo na Slovensku minimálne 40 pivovarov s trvalou produkciou. Dva najsilnejšie boli bratislavský Stein (1872 – od 2007 sa Stein vari vo Vyhniach) a košický Bauernebl (1857 – 1992).

- Po druhej svetovej vojne nový režim znárodnil spolu 12 pivovarov, z ktorých vytvoril 8 národných podnikov.

- Postupne sa začala výstavba nových pivovarov

Topoľčany (1964) - Topvar, Rimavská Sobota (1965) - Gemer, Veľký Šariš (1967), Hurbanovo (1969)

21. storočie

- K dnešnému dňu evidujeme okolo 70 pivovarov na Slovensku.

ZDROJ SLOVENSKEPIVO.SK

Výčapníci nemajú kráľa, ale kráľovnú

Za všetkým hľadaj ženu. Aj za výčapom.

Úradujúcou kráľovnou medzi výčapníkmi je sympatická Malačanka Petra Sečkárová. Prvý raz sa na súťaži Master Bartender stala víťazkou žena, a to na jubilejnom desiatom ročníku. Titulom sa môže hrdiť do konca leta, potom odovzdá žezlo svojmu nástupcovi. Alebo nástupkyni?

Petra Sečkárová z Plzenskej reštaurácie v Malackách v minuloročnom plzenskom finále porazila ďalších sedem slovenských finalistov a spoločne s Michalom Prokešom z Pilsner Urquell Original Restaurant Slezská, víťazom spomedzi Čechov, zasadla na pomyselný trón.

V rámci súťaže Master Bartender odborná porota ostro sleduje techniku čapovania, všíma si štýl servírovania, pýta sa na znalosti z oblasti výroby a histórie piva, ale oceňuje aj charizmatické vystupovanie a schopnosť komunikácie s hosťom. Vo všetkých týchto kategóriách Petra uspela na výbornú, a tak si mohla celý rok užívať oslovenie „kráľovná slovenských výčapníkov“.

„Výčapník je vlastne vizitkou každého dobrého podniku a garantom kvality,“ vraví sládok plzenského pivovaru Václav Berka a dodáva: „Vedieť načapovať bravúrnym spôsobom polliter zlatistého piva s bielou smotanovou penou, to nestačí na to, aby bol výčapník vo svojej profesii naozaj dobrý. Musí byť tiež osobnosťou, kvôli ktorej budú hostia do reštaurácie prichádzať a zase sa tam vracať.“

Rekordér v rezaní – bolo ich jedenásť

Kým pivo opustí brány pivovaru, má ho výrobca pod kontrolou. Potom sa s ním môžu diať veci.

Uskladnenie, čistota potrubia, starostlivosť o pohár, čapovanie a servírovanie. Všetky tieto faktory môžu negatívne vplývať na kvalitu inak dobrého zlatého moku.

Pivovary a ich sládkovia sa preto snažia neustále vzdelávať a kontrolovať výčapníkov.

Čapovanie je len čerešnička

Na jednej strane sa trend v tomto smere v poslednom čase zlepšil, na druhej strane ide o nikdy nekončiacu prácu.

Jedným z odborníkov na starostlivosť o pivo a najmä jeho čapovanie je sládok Ján Píry.

„Sládok pivo varí, ale výčapník ho robí,“ zdôrazňuje expert, podľa ktorého je „čapovanie koncovka, čerešnička na torte.“ Poukazuje na to, že keby bolo pivo zle uskladnené, potrubie nečisté či zle sa umýval pohár, „darmo by sme sa hrali na štyri štýly čapovania, výsledok by bol zlý.“

Ako vznikol rekord

Samotný Píry učí rôzne štýly čapovania (mlieko, hladinka, šnyt...) a je oficiálnym slovenským rekordérom v počet rezaných pív v jednom pollitrovom pohári. Bolo ich jedenásť.

Ako dlho rekord vznikal? „Bolo to viac pokusov. Hlavne medzipokusy, ktoré sa týkali zosúladenia si správneho poradia. Aby som mal istotu. Potom to samotné čapovanie jedenásťnásobného piva mi trvalo približne trištvrte hodiny. Bol to teda pomerne veľký výkon, je to niečo ako keď sa skladajú švajčiarske hodinky. Naozaj treba opatrne narábať s pohárom, aby ste si to nerozmútili. Čím je tých pív viacej, tým je tá vrstvička tenšia. To je riziko.“

Duo šoumenov

Spolu s majstrom servisu piva Igorom Slotkom vedie program pre výčapníkov či študentov hotelových škôl.

Zavše vystupujú aj pre širšiu verejnosť, kde podávajú všetky grify zábavnou formou. Síce len príležitostne, ale v ére obľúbenosti relácií tohto typu by to mohli robiť ako šou-

program. Naživo, v televízii či na internete. Píry k tomu podotkol, že nad tým, neuvažovali, ale... „Možno to bude pre nás inšpirácia do budúcna. Spraviť také krátke spoty. Nevylučujem to.“

Prečo si pivo zamilujete?

VÝSADA KRÁSNYCH ŽIEN

V minulosti bola výroba piva primárne ženskou doménou. V starobylom Peru sa jeho varenie považovalo za prestížnu záležitosť a ženy, ktoré sa tomuto remeslu venovali, museli pochádzať z váženého rodu alebo oplývať mimoriadnou krásou!

A tiež fantáziou, pretože sa jeho chuť snažili spestrovať rôznymi bylinkami, ako je šalvia, mäta, aníz či škorica.

VYROBENÉ Z PRÍRODNÝCH SUROVÍN

Niet sa čomu čudovať. Tento prírodný nápoj pozostáva z vody, jačmeňa, chmeľu a pivovarníckych kvasníc, ktorým vďačí za svoju nutričnú vyváženosť, fyziologické efekty a relatívne nízky obsah alkoholu, čo vítajú najmä ženy. Samozrejme, ako pri iných nápojoch s obsahom alkoholu aj pri pive platí, že ho treba konzumovať striedmo. Pre ženský organizmus je vhodný pohárik až dva denne.

MÁ NAJMENEJ KALÓRIÍ

Napriek prevládajúcim názorom pivo obsahuje menej kalórií ako väčšina iných nápojov. V skutočnosti má svetlé pivo približne 34 kalórií na 100 ml – čo je menej než kalorická hodnota rovnakého množstva bieleho vína, mlieka či pomarančového džúsu.

„Súčasťou piva sú aj sacharidy. Ich obsah v 1 decilitri piva je asi pol lyžičky (2,5 g), čo je významne menšie množstvo než v sladených nealkoholických nápojoch“, objasňuje MUDr. Katarína Babinská, PhD., členka Združenia pre zdravie a výživu.

Energetická hodnota piva závisí aj od jeho stupňovitosti - čím viac stupňov pivo má, tým je aj vyšší obsah energie, pretože obsahuje viac cukru i alkoholu. V prípade nealkoholického piva klesá jeho kalorická hodnota na polovicu. Nemenej zaujímavou informáciou je tiež fakt, že pivo má 0 % tuku.

ZNIŽUJE UKLADANIE TUKOV V CIEVACH

Podľa doktorky Babinskej, „Pivo v prípade striedmej konzumácie znižuje riziko srdcovo-cievnych chorôb vďaka tomu, že znižuje ukladanie tuku v cievach, zvyšuje množstvo tzv. dobrého cholesterolu v krvi a znižuje riziko vzniku krvných zrazenín, ktoré bývajú príčinou srdcového infarktu a mozgovej porážky.“ U ľudí, ktorí konzumujú pivo, sa pozorovala vyššia hustota kostí, ktorá je významná z hľadiska prevencie osteoporózy.

Pivo stimuluje činnosť orgánov tráviacej sústavy, vylučovanie tráviacich štiav, a tým podporuje tráviace procesy. Striedma konzumácia piva tiež znižuje riziko vzniku cukrovky II. typu. Obsah kremíka v pive sa zase dáva do súvisu s jeho ochrannými účinkami proti Alzheimerovej chorobe.

TAJNÝ POMOCNÍK V KUCHYNI

Ak hľadáte stále nové inšpirácie do svojej kuchyne, nebojte sa siahnuť práve po pive. K hydine a morčaciemu mäsu skvele ladí pivo svetlé, kačku či divinu zase skúste pripraviť na tmavom pive. A výborným nápadom je pridať trochu radlera alebo netradičnejšieho zázvorového piva do tradičných sladkých receptov. Určite si pochutíte.

Zdroj: Online potravinová databáza

Nápoj Energetická hodnota 100 ml

Pivo svetlé 10 ° 164 kJ (39 kcal)

Pivo svetlé 12 ° 198 kJ (47 kcal)

Pivo nealkoholické 65 kJ (16 kcal)

Pomarančový džús 188 kJ (45 kcal)

Colové nápoje 179 kJ (43 kcal)

Víno biele 226 kJ (55 kcal)

Víno červené 339 kJ (84 kcal)

Destiláty 919 kJ (220 kcal)

Začínal v sladovni a dotiahol to až na riaditeľa

Rodák z Veľkého Šariša pri Prešove Ján Čerkala je spätý s miestnym pivovarom. Zažil z ním horšie i lepšie časy, pracuje v ňom vyše 30 rokov.

Príbeh Jána Čerkalu je pozoruhodný. Od najnižších pozícií sa postupne prepracoval na tie najvyššie. Pred 33 rokmi začínal ako robotník.

„Keď som sa nedostal na vysokú školu, tak som po skončení gymnázia nastúpil na letnú brigádu. Ostal som dodnes.“ Pôvodne sa chcel zamestnať len dočasne, no po letnej brigáde už v podniku ostal.

Z obsluhy sladovne na sládka

„Začal som robiť v sladovni ako obsluha sušenia sladu. Po štyroch rokoch som sa posunul na pozíciu majstra a o pár rokov neskôr na vedúceho sladovne. Potom na vedúceho stáčovne, vedúceho výroby,“ ráta svoje pracovné pozície dnešný technický riaditeľ a vrchný sládek pivovaru.

A ako sladovnícky majster je jeho podpis aj na všetkých etiketách fľaškových pív danej značky.

Skúseností má Ján Čerkala na rozdávanie. Mohol by učiť. Paradoxne, kým dnes sa väčšina jeho kolegov z vedenia neobíde bez vysokej školy, kvasná technológia sa študuje na chemicko-technologickej fakulte v Bratislave, on sám skončil školu až po rokoch praxe.

„Na vysokú školu som potom nešiel, lebo som ostal pracovať v pivovare, čo sa mi páčilo. Uvedomil som si že potrebujem doplniť vzdelanie, tak som si ho dorobil na pivovarníckom inštitúte v Mníchove,“ hovorí pivovarnícky odborník, ktorý diplom získal v roku 2000.

Zároveň však dopĺňa: „O pive viem síce dosť, aj o jednotlivých výrobných procesoch, ale človek sa učí celý život.“

Na pivo aj v súkromí

Jedna vec je s pivom pracovať, iná je chodiť na pivo. Ako bežný konzument. Chodí Ján Čerkala na pivo?

„Samozrejme,“ odpovedá sládek, ktorý je verný svojim značkám, ale zavše vyskúša i konkurenciu

„V lete si dám skôr desiatku, v zime dvanástku.“ Piva teda po práci nemá plné zuby, no viac než tri - štyri si zvyčajne nedá.

Pivovarnícky biznis je tvrdý. Ján Čerkala je pivovaru, s ktorým doslova spojil svoj život, verný.

No uznáva aj malé súkromné pivovary. Podľa jeho slov prospievajú tomuto odvetviu, dotvárajú pivnú kultúru a môžu si dovoliť viac experimentovať než veľkí hráči.

„Poznám sa dlhoročne s mnohými ľuďmi z malých pivovarov. Sme jedna komunita a sme veľmi dobrí kolegovia. Ak som v inom meste, ochutnám konkurenčné pivo. Aj preto, aby som mal predstavu, ako sa vyvíja celá tá sféra nášho biznisu,“ tvrdí.

„Najhoršie obdobie bolo, keď vláda zdvihla dane a rapídne klesla spotreba piva na Slovensku. Postupne sa to dvihlo naspäť. Dnes je to v pohode.“