V živote si zvolil slovo za zdroj chleba a ono sa mu časom stalo nielen zdrojom obživy, ale láskou.
Ako spisovateľ vedel spisovať život ľudí, lebo žil rovnaký a rovnako s nimi. Tykanie si so životom ľudí a vlastný pohľad naň, ako pridaná hodnota, spravili z neho časom majstra slova dneška.
Ján Štepita (zdroj: Redakcia)Kde sa tvorili diela cez slovo, tam bol vždy rád. Pri priateľoch v stavovskom zväze spisovateľov, v nahrávacích štúdiách Slovenského rozhlasu, ktoré pripravovali do éteru jeho hry, medzi spoluorganizátormi a recitátormi Dilongovej Trstenej, medzi priateľmi pedagógmi i medzi novinármi v oravských redakciách.
Desiatky rokov pomáhal spoluvytvárať medzi nami v redakcii aj staré dobré vzťahy a my sme mu radi prenechávali byť naším prvým v kolektívoch, nielen pri vianočnej kapustnici, a nielen z úcty k šedinám.
Ján Štepita sa narodil 19. novembra 1932 v Pribyline. Študoval na Gymnáziu Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, na Pedagogickej fakulte UK a potom diaľkovo aj na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1955 až 1997 bol učiteľom i riaditeľom Jedenásťročnej strednej školy a Gymnázia Martina Hattalu v Trstenej.
Rodáka z Liptova dlho nazývali v Trstenej ďadom. Ako vlastne všetkých prišelcov. Nepekného titulu ho domáci zbavili až po dvadsiatich rokoch, vraj nielen preto, že neutiekol, ale najmä preto, lebo mestu vdýchol dušu. Oslovenie ďad nahradili tituly pán profesor, pán spisovateľ. Práve Lipták, stredoškolský učiteľ, pozdvihol kultúru v meste, preslávil ho svojimi literárnymi dielkami a dielami v celoslovenských i regionálnych médiách.
Ján Štepita mal námetov vždy plnú hlavu. Je autorom viac ako dvoch desiatok rozhlasových hier, získal za ne niekoľko ocenení. Od roku 1962 sa prezentoval ako fejtonista, písal aj minipríbehy, poviedky, glosy, humoresky. Ich počet prevýšil tisícku. Mnohé donedávna vychádzali aj v MY Oravských novinách, Našej Orave.
Ďakujeme, spomíname.
Autor: Priatelia od novín
