SIHELNÉ. Patrik Chudiak si život bez bicykla nevie už ani predstaviť. Desať rokov sa čisto venuje adrenalínovej disciplíne horskej cyklistiky, downhillu. Svoje skúsenosti z jazdenia sa rozhodol Oravčan pred dvoma rokmi pretaviť aj s ďalšími nadšencami do realizácie Bike Parku Grúniky v Sihelnom, ktorý dnes patrí medzi najlepšie na Slovensku. So šikovným pretekárom sme sa porozprávali.
Downhill je pre veľa ľudí dosť neznámy šport. Skúste nám ho priblížiť.
V preklade je to jazda dolu kopcom. Preteká sa na špeciálnych bicykloch, na ktorých si len veľmi ťažko vyšliapete kopec. Majú špeciálne pruženie. Preto je dobré, keď na zjazdovkách je k dispozícii kotva alebo lanovka. Pri jazde dolu kopcom zdolávajú pretekári mnoho prekážok. Dôležitá je technika.
Čím oslovil vás?
Je to ojedinelý šport na Orave a veľmi divácky atraktívny. Pretekári pri niektorých skokoch lietajú pekné vzdialenosti i výšky. Takisto dosahujú dole svahom veľké rýchlosti. Keď vás to baví, tak je to skvelý šport. Zažijete veľa zážitkov a spoznáte nových ľudí.
Kde ste sa ku downhillu dostali?
Tento šport pritiahol na Oravu Angličan, ktorý si vzal dievča z Trstenej. Pod Halečkovou vytvoril chodník s viacerými prekážkami. Neskôr sa z toho sa stala veľmi náročná trať. Ako mladý chlapec som len vtedy s úžasom sledoval, aké veci sa dajú na bicykli urobiť.
Prišla prvá brigáda a zarobené peniaze išli do kúpy bicykla. Od roku 2007 mám už 35. zjazdový bicykel. Downhill je veľký žrút peňazí. Vyžaduje si stále opravy a nové komponenty.
Aké úspechy sa vám podarilo za tých 10 rokov dosiahnuť?
Sú to hlavne poháre z lokálnych podujatí. Naposledy som skončil druhý na pretekoch v Sihelnom. Jazdieval som takisto Slovenský pohár v kategórii hobby. Aj tam sa mi podarili nejaké umiestnenia na stupňoch pre víťazov.
Mali ste možnosť vyskúšať si aj zahraničné preteky?
Raz som súťažil v Poľsku. Nedávno som si vyskúšal trate vo Francúzsku. Na troch kopcoch ich bolo takmer päťdesiat. Polovica je však určená len pre top jazdcov, ktoré by začiatočník nezišiel. Bol tam strmý kopec, 90-stupňové zákruty, obrovské kamene, vyjazdené korene a blato. Tam sa jazdieva svetový downhill, ktorý je úplne inde ako slovenský.

Boli ste jedným z nadšencov, ktorí urobili Bike Park Grúniky v Sihelnom. Prečo vznikla taká iniciatíva?
V zime tam funguje lyžiarske stredisko. Chceli sme ho využiť nejakým spôsobom aj cez letnú sezónu. Terén sme si neraz prechádzali a videli na ňom pekné trasy. Aj vďaka majiteľovi Vladimírovi Kornhauserovi vyrástli za krátky čas dve trate. Druhým dôvodom, prečo sme sa tak rozhodli, je, že v Sihelnom a okolí je veľa nadšencov tohto športu.
Navrhovali ste si trate sami?
Áno. Robili sa za behu. Takisto i prekážky. Podľa členitosti terénu sme ich dopĺňali, kde sa hodia, aby boli zaujímavé a zábavné. Takisto museli obsahovať korene, skaly, prekážky a zákruty. Myslím si, že výsledok je veľmi pekný.
Prečo by ste ľudom odporučili prísť do Bike Parku Grúniky?
Vieme im ponúknuť už pekných osem tratí, na ktorých sa určite nebudú nudiť. U nás sú najväčšie skoky na Slovensku. Túto sezónu ideme budovať trať family, kde si budú môcť zajazdiť deti s rodičmi. Bude nenáročná a stačí aj obyčajný bicykel. Chceme, aby ku nám chodili top jazdci, ale aj deti s rodičmi.