KLIN. Množstvo skupín, známych i menej známych, vystúpenie detí z miestnej školy, súborov z okolitých obcí i družobných poľských gmin, ukážky hasičov, drobnochovateľov, koscov, jedinečné predstavenie miestnych ochotníkov a slávnosť s oceňovaním šiestich desiatok miestnych ľudí. To je len časť z bohatého, trojdňového programu, ktorý samospráva pripravila pri príležitosti 450. výročia od založenia obce.
Uctili si aktivistov
Podobné oslavy ešte v dedine neboli. Ani pred päťdesiatimi rokmi, pri ešte okrúhlejšom výročí, ako je tento rok. A možno by niekto povedal, že neboli potrebné ani teraz. Starosta Štefan Peňák však považoval za nevyhnutné oceniť ľudí, ktorí stáli a stoja pri rozvoji dediny. Ocenenie, či už cenu obce, cenu starostu alebo čestné občianstvo, dostalo viac ako 60 ľudí.
Čestné občianstvo si z Klina odniesol kňaz Štefan Piták, niekdajší duchovný v susednej Zubrohlave, dnes pôsobí v Liesku. „Má veľkú zásluhu na duchovnom povznesení našich detí a mládeže,“ hovorí starosta. „Stál aj za rekonštrukciou kostola.“
Druhé čestné občianstvo dostal in memoriam Ivan Krušinský. Roky pôsobil ako vedúci miestnej drevospracujúcej prevádzky, ktorá v najlepších rokoch zamestnávala až 70 ľudí. „Bola to známa firma, veď na prvého mája bolo zo zástupov počuť slogan – Každé mesto a dedina kupuje násady z Klina.“
Cenu obce dostala okrem iných celoslovensky známa kardiologička a miestna rodáčka Gabriela Kaliská. Aj spisovateľka Blažena Mikšíková, autorka mnohých kníh pre deti, ktorá napísala aj predlohu pre sfilmovanú rozprávku Dúhenka.
Ceny dostali vedúci miestnych spolkov, skupín, združení, pracovníci obce, školy. Cena starostu obce skončila napríklad v rukách Vendelína Salajku, dlhoročného fotografa, jedného z prvých na Orave, ktorý je so svojimi 92 rokmi aj najstarším občanom Klina. Obec ocenila šestnástich ľudí in memoriam.
Zaujali dizajnom a rokom výroby. Najstaršie auto malo takmer sto Čítajte Vybrať tých, ktorým patrí jedno zo spomínaných ocenení, nebolo jednoduché. Zoznam tvoril starosta s poslancami. Najdôležitejší bol prínos pre obec, na jej rozvoji, propagácii, práci s miestnymi ľuďmi, podpora spolkov, kultúrneho, športového či školského života.
Dedinka v údolí
O zábavu počas osláv núdza nebola. Okrem rôznych vystúpení a slávnostnej akadémie, ktorú pripravili učiteľky s deťmi z miestnej základnej školy, predviedli ukážky aj hasiči z miestneho dobrovoľného zboru, muži, ale aj ženy si mohli vyskúšať kosenie s klasickou kosou počas koseckej exhibície Ľubomíra Košúta. Poľovníci s poslancami navarili desať kotlov gulášu, v nedeľu si návštevníci pochutnali na pečenom býkovi. Popoludní miestni ochotníci zaujali predstavením Dedinka v údolí pod košatou lipou.
Z histórie
Podľa historických materiálov obec Klin vznikla v polovici 16. storočia, zrejme v roku 1567, kedy Turzovci zakladali na svojom panstve obce na valašskom práve. Osídlením obce poverili Jakuba Kuhúta z Ústia, ktorý tam priviedol päť rodín. Každá rodina dostala 30-hektárovú raľu. Podľa zakladacej listiny boli miestni obyvatelia 16 rokov oslobodení od platenia daní. Počas nich klčovali lesy, stavali domy, zúrodňovali pôdu, upravovali pasienky, chov oviec bol hlavným zamestnaním aj zdrojom obživy.
V roku 1683 dedinu prepadli Litovci, ktorí vydrancovali a vypálili usadlosti. Nastala veľká bieda. V 18. storočí, po zrušení valašského práva, prišla obec o pasienky, počet oviec klesol na polovicu. Ľudia začali pestovať ľan. Plátno tkali aj muži na širokých sliezskych krosnách a predávali ho na zahraničných trhoch. V obci boli majstri súkenníci, krajčíri a dvaja kováči. Dedina sa postupne rozrastala, až do roku 1828, kedy prišli rôzne epidémie a napokon vysťahovalectvo za prácou. V roku 1834 postavili Kliňania prvú obecnú školu. Centrom sa stáva Kostol sv. Antona Paduánskeho, ktorý bol pôvodne neveľkou kaplnkou. Až neskôr ho rozšírili a začiatkom 90. rokov minulého storočia prestavali do súčasnej podoby.
