Streda, 27. september, 2023 | Meniny má Cyprián

Desať gánkov? Dvadsať? Koľko bolo treba. Deti nakukli do minulosti

Raňajšia zamračená obloha sa pomaly vyjasňuje, cez oblaky sa predierajú slnečné lúče. Dúfame, že utorkový lejak sa opakovať nebude. Veď hrať sa ako kedysi sa v interiéri nedá.

Školáci v niekdajšej škole s učiteľom Richardom Janoštínom.Školáci v niekdajšej škole s učiteľom Richardom Janoštínom. (Zdroj: Naďa Kališová)

ZUBEREC. Uličkami Múzea oravskej dediny pod Brestovou sa hmýria stovky detí. Ďalšie skupiny sú roztrúsené v dreveničkách. Plánik múzea s popisom sľubuje návrat do minulosti minimálne o sto rokov.

Historická škola

„V jednej takejto malej izbietke sa kedysi aj tri triedy učili, bola to celá škola,“ s týmito slovami víta deti zo Zábiedova a z Čiech v niekdajšej škole správca Richard Janoštín. Sme v dome z roku 1752.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vnútri sú drevené lavice ako v kostole spojené s drevenými stolmi. Na klasickej tabuli je latinský názov, na stole pod oknom všakovaké starodávne knihy, zošity, písacie pomôcky. Vedľa stojí hudobný nástroj pripomínajúci klavír. Jemné prítmie a dunivý hlas naoko prísneho učiteľa skutočne pripomína vyučovaciu hodinu z minulosti.

SkryťVypnúť reklamu

„Voľakedy deti písali na kamenné tabuľky, kriedy a perá neboli, na písanie im slúžil griflík. No keď prišli domov, tabuľku zotreli a nič im na nej nezostalo. Museli teda veľmi dobre počúvať, čo im pán učiteľ hovorí.“

Deti so záujmom pozerajú na tabuľku. Mykne nimi, keď učiteľ buchne drevenou trstenicou po stole. „Nemohli vyrušovať. Keď povedal, ticho a ruky za chrbát, všetky deti tak urobili.“

Richard odkladá palicu, zo stola berie vtáčie pierko a malú nádobku s tmavou tekutinou. „Viete, ako sa to volá? To je kalamár. Do neho si žiaci z veľkej nádoby preliali atrament, vložili si ho do tejto dierky v stole, aby sa im nevylial, chytili pero a písali. Vidíte, aké jednoduché to bolo. A pozrite, aký krasopis.“

Správca múzea deťom okrem ozdobne popísaných zošitov predvádza aj starý hudobný nástroj. V sprievode harmónia si zaspievame ľudovú pieseň a pokračujeme ďalej.

SkryťVypnúť reklamu

Počiatky drotárstva

V drevenom stánku stoja okolo dlhého stola deti v oranžových šiltovkách. Pod Roháče pricestovali z Belej. Žiaci sú pohrúžení do práce. Okolo klinčekov zabitých do malého kúska dreva omotávajú drôt. „Vyrábame si kvietky,“ hovoria s úsmevom. Niektorým to ide lepšie, iným trošku horšie.

Drotár Miroslav Kalman začína rozprávať o histórii drotárstva. Slovákov striedajú návštevníci z Čiech. „U nás vzniklo drotárske remeslo zhruba pred štyristo rokmi,“ hovorí dlhoročný drotár. „Až vtedy, keď Slováci z okolia Žiliny, Bytče a Kysúc objavili na Morave železiarne, v ktorých dovtedy neznámy drôt vyrábali.“

Dozvedáme sa, že spočiatku ho využívali na spájanie črepín z rozbitých kamenných hrncov. Na nové ľudia peniaze nemali, keď prišli na to, že vďaka drôtenému obalu budú držať jednotlivé časti opäť pokope, potešili sa. No len dovtedy, kým do hrncov nenaliali vodu.

SkryťVypnúť reklamu

„Zistili, že vyteká. Vymýšľali teda ďalej. Z múky a vody vyrobili jednoduchý tmel, ktorý natreli do špár. A takýto zreparovaný hrniec mohli používať ďalej.“

Postupne zistili, že z ohýbateľného materiálu sa dajú vyrábať rôzne veci. Tak si napríklad urobili pascu na myši, ktoré im celú zimu kradli obilie. Alebo stojan na sviečky s mechanizmom na jej postupné vysúvanie. Pribudli drôtené príborníky, misky.

„Časom prišli na to, že za svoje výrobky môžu dostať soľ či iné veci, ktoré si vyrobiť nevedia. Pošli do susednej dediny a predávali a vymieňali. Tak sa z obyčajných drotárov stali predajcovia,“ rozpráva Miroslav Kalman a skupinka detí ho so záujmom počúva.

Postupne sa dostali do iných krajín, dokonca až za more, za oceán. Z pôvodne chudobných, bosých a otrhaných drotárov sa stali veľkí obchodníci.

Treba chuť a trpezlivosť

Od drotára prechádzame k hrnčiarskemu kruhu. Víta nás trstenský hrnčiar Ľubomír Hoľma. Jednu skupinku detí strieda druhá. „To je z blata?“ Zaznieva z davu. Hrnčiar sa usmeje. „Nie, to je hlina.“

Žiaci sa postavia pred kruh, za ktorý si sadá majster a pozerajú, čo ide robiť. „Aby sme si mohli vyrobiť takýto pekný hrnček, musíme si najskôr nakopať hlinu,“ rozpráva. „A nie hocijakú, musí byť mastná, taká, v ktorej vám mrkva nenarastie, ale práve z nej sa najlepšie robia hlinené nádobky.“

Hruda hliny končí v strede kruhu, vodou v nej remeselník urobí krížik. „Aby sa darilo, tak vždy začíname,“ hovorí deťom. Po pár minútach je z neforemnej hmoty hlinená váza. „To je skoro ako zázrak,“ híkajú deti.

S učiteľkou sa zhodujeme, že k takémuto výsledku by sme my určite nedospeli. „Ale áno, všetko sa dá naučiť, len treba chcieť a nevzdávať sa,“ upokojuje nás Ľubomír Hoľma. „Jeden deň sa darí, druhý je horší, niekto je šikovnejší, iný menej. Ale kto chce, dokáže všetko.“

Technika žiadna, zábava ohromná

Na stanovisku Štátnych lesov Tatranského národného parku lesník informuje o prírodných rezerváciách v oravskej časti Západných Tatier. Deti spoznávajú dreviny podľa ihličia a listov. Rozlíšiť jedličku od smreka nie je až také jednoduché. Jedľa má ihlice ploché, smreku rastú po celom obvode vetvy. Borovicu s dlhými ihlicami školáci spoznávajú hneď. Lesník vysvetľuje rozdiely medzi limbou a kosodrevinou. Konárik bez ihličia identifikujú s pomocou učiteliek rýchlo. „Je to smrekovec opadavý.“

Po krátkej poznávačke prechádzame k partiám, ktoré skáču cez švihadlo, hojdajú sa na jednoduchej obojstrannej hojdačke vyrobenej z drevenej laty, chodia po tráve v drevených lyžiach pre dvoch lyžiarov.

Obďaleč deti hádžu vrecko do dreveného stojana s dierou v strede, vedľa sa zase školáci snažia postaviť na drevené chodúle. Tradičné hry súčasným deťom príliš nejdú. Oceňujeme však ich odvahu vôbec to skúsiť. Nás by na chodúle zrejme nedostal nikto. Isté je, pri pohľade na vysmiatych školákov, že niekdajšie hry ich mimoriadne bavia.

Z poľa až na krosná

V dome na Goralských lazoch Zuberčanka Mária Povalová ukazuje, ako vznikali koberce. Miestnosť je plná drevených nástrojov. Okrem krosien a kolovrátka by sme ostatné nepomenovali. Zaujali aj deti. Mária behá od jedného k druhému. Skupiniek je veľa, prednáška musí byť rýchla, aby sa čo-to dozvedeli všetci.

„Tak toto je ľan, z ktorého sa vyrábalo plátno a tkali koberce,“ začína rozprávať. „Steblá boli veľmi tvrdé, bolo ich treba nalámať, aby sa z nich dalo vybrať vlákno ukryté vo vnútri.

Najskôr sa trepalo na trepačke s dvomi žliabkami. Trochu zmäknuté išlo do trepačky s jedným žliabkom. Takto natrepaný ľan putoval sem, na česadlo, na ňom ho bolo treba poriadne vyčesať, až kým neboli vlásky jemné.“

Tkáčka prechádza ku kolovrátku. Ukazuje na kúdeľ, kde namotávali vlákna vyčesaného ľanu. „A odtiaľ sa hotové nitky namotávali na vretienko. Dôležité je mať veľa slín, lebo bez nich sa z kúdľa nitky ťahať nedajú. Ľan bol vymočený, vypratý, dodnes žijú ľudia, ktorí s ním robili a nič sa im nestalo, hádam ani ja neochoriem,“ dodala s úsmevom tkáčka.

Z kolovrátka išli nitky na motovidlo, odtiaľ na špule a rebrík. Naň si ľudia namotali toľko nití, koľko chceli. Mierou neboli metre, ale gánky. „Desať, dvanásť gánkov, koľko bolo treba. Z nich uplietli korbáč a ten na vale krútili, nasnúvali do nitelníc, do brda, aby mohli skončiť na krosnách, kde konečne vznikali tkané koberce.“

Po ceste chleba

Niekoľkohodinový maratón naprieč skanzenom ukončujeme v mlyne. Daniela Žuffová nás víta tradične, so slovami Pochválený buď Ježiš Kristus. Rozpráva o histórii 130-ročného mlyna, ktorý patril rodine Rončákovej.

Štvormetrové koleso poháňalo nielen mlynský kameň, ale aj pílu. Deťom začína vysvetľovať cestu chleba, ktorá v mlyne končí a na poli začína.

„Najskôr museli pole poorať, potom ručne dedo po poli rozsieval zbožie a drevenými bránami so železnými kolíkmi ho zaorával,“ vysvetľuje Daniela. „Dnes takéto rôznorodé políčka už nevidieť, no kedysi museli ľudia obrábať všetko, aby narichtovali dostatok obživy pre svojich, neraz aj sedem – osem detí.“

Dozvedáme sa, že dozreté a pokosené zbožie babička viazala do snopkov, zväzovala ich priamo na poli robenými povrazmi, ako inak, z klasov. Snopky v takzvaných nemcoch prečkali na poli dva týždne, až potom ich gazda zvážal do humna. A až po dorobení všetkých prác na poli sa celá rodina pustila do mlátenia obilia, jeho previevania, cedenia, až napokon skončilo čisté obilie v mlyne.

„Musíme obdivovať, čo dokázali naši predkovia vyrobiť bez techniky, iba svojimi rukami. Malé žulové kamene, ale aj obrovské, priamo do mlyna. A toto je lub, dával sa ako kryt na mlynské kamene, aby múka nelietala kade-tade. Mlynár nedostával od gazdu plácu, predať mohol to, čo zostalo medzi kameňom a lubom. U poctivého mlynára bola medzera menšia, tak na štvrť vrecka múky. No boli i takí, ktorým tam aj pol vrecka zostalo. O tom však gazda nikdy nevedel. Bolo to tajomstvo. Preto sa dnes používa slovné spojenie – čo to ty len máš za lubom.“

Prečítajte si tiež: Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte 

Z mlyna odchádzame asi po polhodine. Opäť tradičným pozdravom – spánombohom. A akoby naši predkovia povedali: Pán Boh zaplať za tento poučný návrat do minulosti.

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy?
  2. Potrebujeme sa zbaviť nálepky montážnej dielne
  3. Volia podľa TikToku, Youtube a Instagramu. Ovplyvnia mladí voľby?
  4. Prišli na to, že odpad je cenný
  5. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  6. Všetkým lepí pred voľbami
  7. Najlepšie poviedky domácich autorov
  8. Tenisová zábava pre celú rodinu na Peugeot Tennis Day
  1. Všetkým lepí pred voľbami
  2. Kandidát OĽANO Martin Seman: Nikto nemôže ostať na okraji
  3. Hennessy oslavuje 50 rokov Hip Hopu
  4. Staršie IQOS zariadenia môžu spotrebitelia vrátiť do predajne
  5. Problémy s trávením a histamínová intolerancia, aká je liečba?
  6. Gröhling: Aj v školstve potrebujeme inovácie
  7. Bratislavská Kuchajda ožije športom
  8. Služby na pohotovosti nikto nechcel. Postavili na nich biznis
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 16 045
  2. Hladinka smeruje do Košíc! 7 542
  3. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 5 116
  4. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy? 4 584
  5. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka 3 762
  6. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 3 226
  7. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát 2 775
  8. Najlepšie poviedky domácich autorov 2 496

Blogy SME

  1. Ján Buocik: Kto pomôže Bratislave po parlamentných voľbách 2023?
  2. Martin Greguš: Voličom Progresívneho Slovenska a SAS v Bratislave. Keď 1.10. už nebude mať kde zaparkovať spomeňte si, kto si opäť neurobil domácu úlohu...
  3. Norbert Kaník: Aký je rozdiel medzi Matovičom a Ficom? A je vôbec nejaký?
  4. Jano Richter: Noviny vytrvalo mlčia o miliónovej korupcii
  5. Juraj Kumičák: Politikum II - Pellegrini
  6. Irena Šimuneková: Studený hrad a hrad Gýmeč časť 2.
  7. Leonard Malacký: Čo je to za stranu ten HLAS, kde sa vzal?
  8. Michal Feik: Možno veriť predvolebným prieskumom?
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 57 408
  2. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 51 472
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 37 246
  4. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 36 042
  5. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 32 945
  6. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 31 548
  7. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 654
  8. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 15 242
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Na jeseň sa v oblasti kúpeľných pobytov často ponúkajú balíčky, ktoré zahŕňajú ubytovanie, stravu a rôzne procedúry.


3 h
Ilustračné foto z minulej sezóny, zápas Istebné - Tvrdošín.

Liga internacionálov na Orave je plná skvelých hráčov.


12 h
Výstava Rok dobrých správ v námestovskej knižnici.

Podujatia, turistické akcie, kiná, múzeá aj výstavy.


14 h
Florbalisti Nižnej nadelili súperovi desiatku.

Prvú prehru v novom ročníku si pripísali v dohrávke Raptori.


17 h

Blogy SME

  1. Ján Buocik: Kto pomôže Bratislave po parlamentných voľbách 2023?
  2. Martin Greguš: Voličom Progresívneho Slovenska a SAS v Bratislave. Keď 1.10. už nebude mať kde zaparkovať spomeňte si, kto si opäť neurobil domácu úlohu...
  3. Norbert Kaník: Aký je rozdiel medzi Matovičom a Ficom? A je vôbec nejaký?
  4. Jano Richter: Noviny vytrvalo mlčia o miliónovej korupcii
  5. Juraj Kumičák: Politikum II - Pellegrini
  6. Irena Šimuneková: Studený hrad a hrad Gýmeč časť 2.
  7. Leonard Malacký: Čo je to za stranu ten HLAS, kde sa vzal?
  8. Michal Feik: Možno veriť predvolebným prieskumom?
  1. Ján Šeďo: Králi "F + K + G" sa postavili pred vypredanú sálu s plnými gaťami, ako lazníci. 57 408
  2. Miroslav Lukáč: V predvolebných debatách sme počuli Génia. Bohužiaľ Zla. Netreba ho predstavovať. Všetci ho poznáte. V hazarde platí kontra, re, vabank. 51 472
  3. Peter Kollega: Pán GP M. Žilinka, oklamali ste 5,447 miliónov občanov, okamžite odstúpte 37 246
  4. Jana Plichtová: "Dobrák" Boris Kollár a jeho pomáhanie (si k majetku) 36 042
  5. Ján Šeďo: Generálmajor Ivan Pach dokonale a inteligentne zotrel Fica. 32 945
  6. František Ptáček: „Sedembolestná panna Mária, oroduj za pána Fica!“ a iné prízraky Slovenské 31 548
  7. Miroslav Lukáč: Mladí Vlci zo Smeru, ako sa sami nazvali, už vycerili tesáky a dokonca ich zaťali. 30 654
  8. Pavel Macko: Fico je naničhodník, ktorý sa môže hanbiť! 15 242
  1. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Po dvadsiatich dvoch rokoch som dostala výpoveď
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 68. - Arktída - Zem Františka Jozefa
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 67. - Kto bol Juan de Fuca, ktorý dal meno prielivu, ktorý obmýva brehy kanadského ostrova Vancouver?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 66. - Martin Frobisher, pirát alebo kapitán?
  5. Monika Nagyova: Rómske deti kradnú. Ale iba energiu.
  6. Jiří Ščobák: Na zimní plavání v neoprénu je dobré se začít připravovat už teď
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 65. - Odkiaľ pochádza názov Kanada?
  8. Jiří Ščobák: Čekání na Volodymyra Zelenského před prezidentským palácem v BA (foto)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu