ORAVA. „Za nárastom populácie medveďa môžu aj poľnohospodári,“ hovorí Michal Kalaš, riaditeľ Národného parku Malá Fatra. „Na miestach, kde kedysi pestovali zemiaky, je teraz kukurica, ktorá je výdatný energetický zdroj pre medveďov.“ Ponuku neodmietnu.
Čučoriedky na kukuricu nemajú
Ján Hoľma, profesionálny ochranár Západných Tatier, ktoré sú súčasťou TANAP-u, má s medveďmi na Osobitej bohaté skúsenosti.
„Zemiaky sú pre medveďov nezaujímavé a radšej oberú kukuricu ako čučoriedky. Navyše, na kukuričnom poli majú pokoj. Na čučoriedkach či malinách ich neustále vyrušuje človek.“
Známe sú prípady, keď medveď strávil v kukuričnom poli niekoľko dní. Vyšiel iba vtedy, keď potreboval piť. „Vlani nám zver zničila tri hektáre kukurice,“ hovorí Ján Zachar, bývalý predseda poľnohospodárskeho družstva v Žaškove. „Srnčia, jelenia a diviačia zver poľom prejde. Aj keď si z kukurice odhryzne, nepoláme ju. Najhorší je medveď. V kukurici prespáva, pretože v nej má plný servis. Zváľa ju tak, že odtiaľ už nič nedostaneme. Vyženú ho až stroje pri zbere úrody.“
Podobne sa správal medveď Filip. Samec, ktorého ochranári sledovali pomocou obojka s telemetriou. Väčšinu roka sa túlal po divočine, ľuďom sa vyhýbal. „Tešili sme sa, aký je to divoch,“ hovorí Ján Hoľma. Potom dozrela kukurica. Prilákala ho z Oravíc až ku Krivej. Musel pritom prejsť cez hlavnú cestu, železnicu aj rieku Orava. Keď sa nažral, odišiel do lesa. „Ale mali sme aj také medvede, ktoré na poli strávili tri dni.“
Koľko je medveďov na Orave?
Presné číslo o počte najväčšieho obyvateľa našich lesov nevie nik. Čísla udávané poľovníkmi sa líšia od tých, ktoré majú ochranári. „Čo je veľa, čo je málo?“ pýta sa Dušan Karaska, riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. „Ak sa pri jednom zdroji potravy zíde viac medveďov, nič to nehovorí o početnosti populácie. Schádzajú sa ako sýkorky pri kŕmidle. V okrese Námestovo je ich približne päť.“
Upozornil na to, že medveď je veľký tulák. Jeden okres mu nestačí. Podobný názor má Ján Hoľma. „Na jednej fotopasci počas roka nasnímame aj dvadsať rôznych medveďov, ale to neznamená, že sa tam zdržujú stále.“ Teritórium 300-kilogramového Vlada sa rozprestieralo na 700 kilometroch štvorcových.“
Akú cestu prekonal Ivo s obojkom od Poliakov? Prešiel Ukrajinu, Maďarsko, Bulharsko, 30 kilometrov od hraníc s Rumunskom sa otočil. Na rozdiel od jeho kolegov v meste Vysoké Tatry sa pri kontajneroch zastavil iba raz. „Toto mesto je svetovým fenoménom. Správanie medveďov je výsledkom správania sa ľudí. Do kontajnerov chodia ako do cukrárne na maškrty. Jogurty, maslo, tuky v podobe, ako používajú ľudia, v prírode nenájdu.“
Oravci sú iní
Všetci traja ochranári tvrdia, že na Orave sa s takýmto správaním medveďov nestretli. „Na dolnej Orave je oveľa menej turistov ako v Tatrách, čo je dobre“ hovorí Michal Kalaš.
Ján Hoľma pridáva svoj postreh. „Nemáme problémy s kontajnermi, salašmi, chatami, včelínmi. Ľudia sa správajú rozumne. Nie ako v Tatrách, kde medveďom robia medvediu službu. Dajú im jabĺčko, makovník, keksíky a nakoniec ich poľovníci musia zastreliť.“
Vzťah človeka s medveďmi vystihol Karol Karcol zo Zázrivej. „Problémy s nimi nemáme, lebo vieme s nimi žiť. Patria tu. Moja stará mam bola vždy nahnevaná, keď jej jastrab ukradol kuru. Ale s takými stratami sa počíta. Pre kuru nebudeme na jastraba poľovať. A poľovať nebudeme ani na medveďa.“
Mýty a skutočnosť
Medvede sú po zime vyhladované, a preto nervózne a pre človeka ešte nebezpečnejšie.
- Nie je to pravda. Medvede nepovažujú človeka za svoju korisť. Nebezpečné sú vtedy, keď ich prekvapíme a cítia sa ohrozené, chránia svoje mláďatá, alebo si zvykli na človeka či ľudskú stravu.
Keď sa medveď postaví na zadné, chce zaútočiť.
- Nie je to pravda. Medveď sa len snaží lepšie zistiť čuchom a zrakom, s kým sa to stretol.Keď sa medveď približuje, je dobré utekať dolu kopcom, lebo jemu sa tak beží ťažšie.
- Nie je to pravda. Nikdy pred medveďom neutekajte. Vie totiž utekať hore či dolu kopcom rovnako dobre; na kratšie vzdialenosti dokonca tak rýchlo ako kôň. Treba ostať pokojný, pomaly ustupovať a hovoriť k nemu nízkym tónom hlasu, vyhnúť sa mu oblúkom.
Medvedica s mláďatami môže zaútočiť na človeka.
- Je to pravda. Ak sa dostanete príliš blízko, medvedica sa bude snažiť brániť svoje mladé, ale jej útok je často len predstieraný, chce tým odplašiť nepriateľa.
V lese je dobré rozprávať sa alebo si spievať, aby o nás medveď vedel už skôr.
- Je to pravda. Nerobte však príliš veľký hluk.
Ak máme so sebou psa, môže nás ochrániť pred medveďom.
- Nie je to pravda. Pes môže síce medveďa zacítiť, ale ak ho vyprovokuje alebo bude u vás hľadať ochranu, dovedie ho rovno k vám.Ak medveď zaútočí a nemáme možnosť uniknúť, treba si rýchlo ľahnúť na zem a hrať mŕtveho.
- Je to pravda. Treba si ľahnúť na brucho, skrčiť nohy pod seba a chrániť si rukami zozadu krk a hlavu. Ak máte ruksak, je dobré nechať si ho na chrbte. Dôležité je nekričať, čo by mohlo vyprovokovať útok, a nehýbať sa. Keď medveď zistí, že ho neohrozujete, odíde.
Medveď je pomalé a nemotorné zviera.
- Nie je to pravda. Na kratšie vzdialenosti podľa poľovníkov dosiahne rýchlosť okolo 50 kilometrov za hodinu.
Zdroj: Bears Slovensko, www.medvede.sk
