Pondelok, 11. december, 2017 | Meniny má Hilda
Pridajte si svoje mesto

Rodina pripomenula hrôzy holokaustu pochodom k úkrytu

Rodina Spitzovcov prežila v horách počas II. svetovej vojny cez zimu sedem mesiacov v diere vykopanej v zemi. Keď 4. apríla oslobodili Dolný Kubín, z diery v zemi vyliezlo šesť prízrakov. Tibor Spitz, jeho mama, otec, brat, sestra a starý otec.

Tibor Spitz (v strede) s manželkou Naomi (vľavo) sa s priateľmi stretol na Srňacom.(Zdroj: Martin Pavelek)

DOLNÝ KUBÍN. „Ľudí nedelím na rasy,“ povedal Tibor Spitz v úvode svojho príhovoru počas II. ročníka Mierového pochodu po stopách Spitzovcov. „Existuje len jedna rasa, ľudská. Ale ľudia sa delia na dve hlavné skupiny. Slušní a tí ostatní.“

Krutá pravda

Tibor Spitz sa narodil v roku 1929 v Dolnom Kubíne. Jeho otec bol kantorom židovskej náboženskej obce, mama pracovala ako učiteľka. Prvým transportom v roku 1942 sa vyhli, pretože otec zastával veľmi dôležitú funkciu, pochovával Židov z celej Oravy. Podľa dohody mala byť celá rodina presídlená do Poľska posledným transportom.
Spitzovci neuverili informáciám, ktoré posielali Židia, ktorí odišli v transportoch. „Niekoľko týždňov po prvom transporte začali ľudia dostávať pohľadnice s povzbudzujúcim textom. Je nám tu krásne. Je to presne, ako nám povedali. Budujeme si tu spoločný život, nebojte sa, príďte za nami. Tešíme sa na vás a bozkávame. Pohľadnice neprišli všetky naraz, ale každý týždeň niekto dostal jednu, dve. Ľudia tomu verili a boli celkom spokojní.“


Tiborovi rodičia boli vzdelaní, ovládali viaceré reči. Mama sa o mnohých hrôzach dočítala v diele A. Hitlera Mein Kampf. O realite z Osvienčimu ich informovali utečenci, ktorí podplatili strojvodcu a v železničiarskych uniformách sa dostali cez hranice. V tej dobe už boli všetci Tiborovi najbližší príbuzní deportovaní do koncentračného tábora.
„Zrazu som si uvedomil, ako ich pozabíjali. Pre dvanásťročného chlapca to bola neuveriteľná rana. Boli to organizované deportácie. My sme boli ďalší na rade.“

Záchrana v lese

Preto po vypuknutí Slovenského národného povstania v roku 1944 sa rozhodli ukryť v lese na Pustej Poľane na Brči. V lese nad Srňacím neďaleko Dolného Kubína vykopali dieru v zemi, prikryli ju, aby mali miesto, kde sa môžu skryť. „Gestapo ľudí uisťovalo, že všetci môžu prísť domov, no my sme vedeli, že to je len propaganda a prázdne sľuby, ako nás dostať do plynových komôr.“
Mysleli si, že tam strávia niekoľko týždňov. „Na vrcholoch hôr sme počuli kanonádu z Poľska. Verili sme, že nebude dlho trvať a vrátime sa domov.“
V diere vykopanej pod vysokým smrekom strávili nakoniec dlhých sedem mrazivých mesiacov. „Každá bunka v tele sa snažila prežiť. Každú kvapku energie som musel kontrolovať, sústreďovať, aby som prežil minútu, hodinu, deň, noc. Musím poďakovať všetkým Dolnokubínčanom a všetkým obyvateľom Srňacieho, ktorí nám pomáhali, aby sme prežili.“


Keď 4. apríla oslobodili Dolný Kubín, z diery v zemi vyliezlo šesť prízrakov. Tibor Spitz, jeho mama, otec, brat, sestra a starý otec. „Všetci sme boli podvýživení. Bol som tenký ako palica.“
Ale doma ich čakali ťažké časy. Počas arizácie prišli o celý majetok, boli nútení začať úplne od začiatku. „Vždy, keď idem popri mestskom úrade, pozriem sa na budovu oproti, kde je teraz umelecká škola. Na poschodí sú okná, za ktorými som vyrastal.

Pomohol mu Fidel Castro

Tibor Spitz sa nevzdal. Dokončil štúdium na gymnáziu. Prepadol z latiny, ale tú v živote nepotreboval. „Zmaturoval som na samé jednoty. V tej dobe vláda rozhodla, že každý jednotkár pôjde študovať chémiu. Mysleli si že tak vyhrajú vojnu proti imperialistom, s lepšími výbušninami.“ Múdrych študentov previezli do Prahy. Zišlo sa ich tam 160 z celého Československa. Z Tibora sa stal odborník v sklárstve. V roku 1968 musel ísť na Kubu.
„Išiel som Fidelovi opraviť tri sklárne, ktoré nemohli dať do poriadku tri roky. Dostal som na to šesť týždňov. V prípade nesplnenia príkazu použili jasné gesto. Pretiahli si prst popod krk. Veľmi dobre som vedel, čo to znamená.“
Mal dať do poriadku dve fľaškárne a jednu fabriku na výrobu tabuľového skla na okná. „Kubánci povedali, že sklo na okná nepotrebujú, do okien dajú papier. Ale fľaše na vodu boli dôležité.“
Keď úlohu splnil, vracal sa s manželkou domov. To už v Československa úradovali tisíce ruských vojakov.
„Využili sme tankovanie paliva do lietadla v Kanade a emigrovali sme. Nakoniec nám takto nepriamo pomohol tvrdý komunista Fidel Castro.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Dnes sa babička sama čuduje, ako to všetko mohla zvládnuť

Nový život

Vzhľadom na svoju odbornosť si našiel prácu okamžite. Po deviatich rokoch sa presťahoval do Spojených štátov. „Po tridsiatich rokov v sklárstve som mal veľa publikácií a patentov, lebo v takom prachu a horúčave dokáže vydržať len Oravec. Keď potrebovali kúsok skla pre počítače a digitálnu technológiu hrubého milióntiny milimetra, vyrobil som to.“
Po čase ho to ťahalo domov na Slovensko, kde ostala sestra a otec. Veľmi dobre si uvedomoval, že nazad do USA by sa už nevrátil. Domov prišiel až po Nežnej revolúcii. Vtedy bol z neho nielen uznávaný vedec a špecialista, ale aj umelec. „V plnej miere som si spomenul na kruté detstvo a začal som to maľovať, robil sochy.“
Svoje diela vystavoval v USA, Kanade, Čechách, na Slovensku. Kanadskí Slováci o ňom natočili film. Pred dvomi rokmi si ho pozreli aj Dolnokubínčania a združenie Femina spontánne zorganizovalo Mierový pochod po stopách Spitzovcov.

Odkaz

Napriek takmer 40-ročnému pobytu v zahraničí stále hovorí dokonale svojou rodnou rečou.
„S manželkou, Bratislavčankou, sme sa snažili hovoriť po anglicky aj francúzsky. Ale vždy sme sa vrátili k slovenčine. I love you nikdy neznie tak krásne ako Ľúbim ťa.“
Tibor Spitz nezabúda na kruté časy II. svetovej vojny. Pre tých, čo ich nezažili, má odkaz. „Čo sa stalo nám pred siedmimi desaťročiami, môže sa stať hocikomu. Proti dejinám a nepriaznivým udalostiam sa bojovať nedá inak, ako zostať silným. Človek musí vstať a kráčať ďalej. Žiadny iný spôsob neexistuje. Toto sa podarilo aj mne. Teraz sa môžeme tešiť zo života. Teraz si žijeme veľmi dobré časy, hoci si veľa ľudí sťažuje. Ale mali by byť šťastní ako blchy v kožuchu. Moja mama vždy vravela, nikdy nebuď zlý. Toho sa držím. Zlého človeka obklopujú nepriatelia a tí skracujú život. Človek s dobrou vôľou je obklopený dobrými ľuďmi a dobrá vôľa život predlžuje.“


  1. Tajomstvo šéfkuchára nie je tajomstvom. Varí tak doma 495
  2. Zjazdovky na Kubínskej holi otvorili, takto skoro sezónu ešte nezačínali 252
  3. Nižnú potiahlo za jesenným titulom útočné trio s vekovým priemerom 20 rokov 196
  4. Starostovia: Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nedeje 163
  5. Nemocnica v Trstenej chce pohotovostnú službu 160
  6. Advent zaplníme dobrými správami z Oravy 151
  7. Ľudia sa boja únosov detí, vraj videli podozrivé autá 134
  8. Nezvyčajná športová akcia ľudí v Tvrdošíne oslovila 113
  9. Zlodeja lesného traktora zachytili kamery. Kde je? 110
  10. Cestárov zaskočila zima, práce museli prerušiť. Ale to je problém 105

Najčítanejšie správy

Orava

Tajomstvo šéfkuchára nie je tajomstvom. Varí tak doma

Najlepšiu kapustnicu navarili chlapi, domáci hasiči.

Zjazdovky na Kubínskej holi otvorili, takto skoro sezónu ešte nezačínali

Doterajšie výrazne chladné decembrové počasie bohaté na zrážky umožnilo rozprúdenie lyžiarskej sezóny v Ski Park Kubínska hoľa už v túto sobotu 9. decembra.

Nižnú potiahlo za jesenným titulom útočné trio s vekovým priemerom 20 rokov

Hneď v úvode sezóny sa veľký futbalový sviatok konal v Chlebniciach. Na slávny slovenský klub boli zvedavé dve tisícky divákov.

Starostovia: Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nedeje

Rodina bez mamy, o deti sa stará najstarší brat, otec je silný alkoholik bez štipky zodpovednosti. Žena je roky týraná manželom, bojí sa, že ju zabije. Rodičia alkoholici zanedbávajú, alebo bijú svoje deti. To je len zopár prípadov, s ktorými sa polícia a sociálni pracovníci stretávajú aj v oravských rodinách.

Nemocnica v Trstenej chce pohotovostnú službu

Štát začne budúci rok hľadať prevádzkovateľov lekárskej služby prvej pomoci. Do výberového konania sa prihlási aj trstenská nemocnica.

Blízke regióny

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí

Tesne pred oslavou storočnice ju ministerstvo zdravotníctva zatvára.

Nízke Tatry zasiahol silný vietor

Lyžiarske stredisko je dnes zatvorené, horskí záchranári ratovali z Kráľovej Hole dvoch turistov.

Bývalý hovorca Martina protestoval pred poslancami so zalepenými ústami

Jozef Petráš dal nezvyčajným spôsobom najavo svoj nesúhlas so zmenami v rokovacom poriadku.

Tak ako to je: Značky pri Kauflande sú v poriadku

Prvé dve autá na parkovisku nestoja v jednosmerke, až tie ďalšie.

Všetky správy

Kuzminová sa v štafete ani nedostala do akcie, Slovenky z trate stiahli

Slovensko obsadilo oficiálnu sedemnástu pozíciu.

Ako sa recykluje odpad v Nórsku a čo sa z toho môžeme naučiť

Skládkovanie v Nórsku už takmer nepoznajú.

Našli ľudský prst aj mínometnú strelu. Ako vyzerá vnútro spaľovne odpadu?

Boli sme sa pozrieť v OLO, kde končia tony smetí z našich domácností. A niekedy aj mŕtvola.

Na východnom Slovensku sú niektoré cesty neprejazdné

Niekde popadali stromy, inde je problémom voda a sneh.