HORNÁ ORAVA. Chránená krajinná oblasť Horná Orava navrhuje do Natura 2000 zaradiť časť vodnej nádrže, lokalitu Vahanov pri Oravskom Veselom a Jelešňu pri Trstenej.
Ochrana rastlín a zvierat
Dôvodom návrhu je záväzok Slovenska z obdobia pred vstupom do Európskej únie. „Zaviazali sme sa vytvoriť sústavu chráneného územia s európskym významom,“ povedal Dušan Karaska, riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. „V Žilinskom kraji sa preto v súčasnosti posudzuje 26 území, na celom Slovensku by ich malo pribudnúť 189.“
Celkovo Štátna ochrana prírody navrhla do zoznamu územia s rozlohou 45-tisíc hektárov, aby bola splnená deklarovaná kvóta.
Z oravských chránených oblastí je v súčasnosti v Natura 2000 pätnásť. Pribudnúť by mali tri lokality. Každá sa vyznačuje výskytom vzácnych rastlín a živočíchov.
Na Oravskej priehrade by malo ísť o ochranu stojatých vôd s vegetáciou plávajúcich alebo ponorených cievnatých rastlín a lužných vŕbovo-topoľových a jelšových lesov.
Tie isté biotopy sú aj v Jelešni. Žije tam vydra či bobor.
Vahanov je zas vzácny výskytom kvetnatých vysokohorských a horských psicových porastov na silikátovom substráte, ako aj nížinnými a podhorskými kosnými lúkami.
Žiadne obmedzenia navyše
Všetky tri územia sú v súčasnosti zaradené do tretieho alebo štvrtého stupňa ochrany. Zonácia by mala byť zachovaná, meniť by sa teda nemali ani pravidlá pre vlastníkov pozemkov v týchto lokalitách. Tí už dnes môžu na svojom majetku hospodáriť len s určitými obmedzeniami.
„Aké obmedzenia zaradenie do zoznamu prinesie?“ pýtali sa na verejnom prerokovaní návrhu k oravskej vodnej nádrži zástupcovia štátneho podniku Lesy SR.
Ako uviedol Dušan Karaska, budú dávať len zákonné obmedzenia, podľa jednotlivých zón. „Nemôžeme ich meniť, musíme sa držať zonácie,“ povedal.
Zástupcovia štátnych lesov však upozornili, že sa im neraz stáva, že od ochranárov dostanú pre druhý či tretí stupeň ochrany pravidlá, ktoré platia v najvyššom stupni ochrany.
Šéf ochranárov Dušan Karaska im na stretnutí garantoval, že sa budú držať len zákona a žiadnych neprimerane vysokých obmedzení sa nemusia obávať.
Pre rybárov sa nič nezmení
Peter Ivan z rybárskeho zväzu bol zase zvedavý, čo zmeny prinesú pre rybárov. „Budeme môcť loviť, nebudeme, prípadne, v akom rozsahu?“
Karaska ho ubezpečil, že ochranári zachovajú súčasný stav, teda zaradením územia sa vzťah k poľovníctvu či rybárstvu nezmení. „Môže však ovplyvniť cestovný ruch, rozhodne tam budeme vo zvýšenej miere bojovať proti nelegálnej výstavbe, proti znečisťovaniu.“

Ondrej Gavenda, hospodár a vedúci rybárskej stráže na vodnej nádrži Orava, sa zaujímal, či ochranári vyznačia navrhovanú lokalitu na vodnej ploche. Podľa Karasku to netreba, pretože celá vodná plocha je v štvrtom stupni ochrany a tento status sa meniť nebude. Rozsah však vyznačia na pevnine.
Poľnohospodári upozornili na nezrovnalosti v návrhu. Nekorešpondovali mapy s parcelami, v návrhu bola zaradená aj poľnohospodárska pôda, ktorá tam nemala čo robiť. „Budeme striktne žiadať, aby boli všetky parcely týkajúce sa trvalých trávnych porastov a ornej pôdy z návrhu vyňaté,“ informovali.
Dušan Karaska prisľúbil nápravu, netušil, akým nedopatrením sa do návrhu predmetné parcely dostali, keď tam mal byť len les a vodná plocha.
Nestačí len chrániť
Starosta Bobrova Anton Grobarčík apeloval na vedenie ochranárov, aby sa snažili na celoštátnej úrovni presadiť rozšírenie možností odškodnenia subjektov, ktorí pre ochranu nemôžu naplno užívať svoje pozemky.
„Keď boli územia Bobrova na brehoch Oravskej priehrady zaradené do ochranných pásiem, automaticky ich vylúčili z možnosti výstavby turistických zariadení,“ povedal. „Keďže tam nemôžeme rozvíjať turistický ruch, prichádza obec aj súkromníci o peniaze, ktoré by sme z turizmu mohli mať. Keď už štát obmedzil obce v tomto smere, mal by nejakými benefitmi pomôcť v iných oblastiach, napríklad pri výstavbe kanalizácií či vodovodu. Dnes totiž, žiaľ, chránime faunu a flóru, no nevytvárame podmienky, aby sme neznečisťovali prostredie, ktoré má byť chránené.“
Proces zaradenia území do Natura 2000 ešte nie je ukončený. V súčasnosti okresné úrady, pod ktoré spadajú dotknuté územia, prerokúvajú návrhy s vlastníkmi. „Nasledovať bude vyhodnocovanie podnetov a pripomienok Štátnou ochranou prírody aj ministerstvom,“ povedal Tomáš Ferenčák, hovorca rezortu životného prostredia. „Hovoriť v tejto chvíli o konkrétnostiach je predčasné.“