TRSTENÁ. Záchrana ľudských životov, pomoc pri požiaroch, povodniach, ochrane majetku, dopravných nehodách, pátraní po nezvestných či iné formy pomoci blížnym v nešťastí. K tomu hasičské súťaže, starostlivosť o techniku a výchova svojich nástupcov. Trstenskí hasiči to robia od vzniku organizácie až dodnes.
V hornooravskom mestečku je dobrovoľný hasičský zbor jedinou organizáciou, ktorá pretrvala taký čas, jediná, ktorej činnosť nikdy nezanikla, a stále prináša úžitok pre jeho obyvateľov.
„Myslím, že činnosť tohto zboru môže byť vzorom a inšpiráciou, ako pracovať, aj pre iné spolky pôsobiace v meste,“ povedala primátorka Magdaléna Zmarzláková. „Som rada, že okrem svojho kolektívu udržiava náš hasičský zbor dobré vzťahy aj s okolitými zbormi a družbu s českým mestečkom Hořice či poľskou Jablonkou.“
Oslavy jubilea jedného z najstarších hasičským zborov na Slovensku sa začali sv. omšou v kostole sv. Martina. Na námestí neskôr predviedol jubilujúci zbor ukážky hasenia požiaru v rôznych dobách, najstaršími hasičkami až po tie najnovšie. Predstavili sa aj najmenší dobrovoľní hasiči.
Z histórie
V 19. storočí vznikali v slovenských mestách dobrovoľné organizácie hasičov. O založenie takéhoto spolku sa snažili aj v Trstenej. Dňa 25. júna 1877 sa zišlo valné zhromaždenie v mestskom dome, na ktorom založili Dobrovoľný hasičský spolok v Trstenej.

Zakladatelia napísali občanom na podpis vyzvanie, v ktorom vyjadrovali svoje úsilie takto: Hore teda bratia! Buďme hodní určenia nášho! Utvorme taký v kruhu našom spolok, ktorý ďalekosiahly chýr a stálosť bude mať.
Začiatkom augusta sa konalo prvé valné zhromaždenie, ktoré určilo predsedu spolku, stal sa ním Ján Porubský. Zvolený bol aj výbor, mal 15 členov. Hasičská myšlienka mala v mestečku veľký ohlas. Do spolku sa prihlásilo 71 mešťanov, medzi nimi boli aj mnohí členovia mestskej rady.
Najväčší zásah v histórii podľa súčasného veliteľa zboru Petra Kučeru zažili miestni hasiči v roku 2000, keď na Malom rade v Trstenej horeli humná. Pomáhali im vtedy okrem profesionálov aj dobrovoľní hasiči zo susedných dedín.
Povedali o nich
Magdaléna Zmarzláková, primátorka Trstenej – Myslím, že najväčším vyznamenaním a ocenením pre dobrovoľných hasičov za činy nie sú oslavné články, medaily a pamätné listy, i keď aj tie sú milým gestom, ale práve to, že ani po 140 rokoch činnosti neznižuje sa význam a potrebnosť dobrovoľných hasičov a neutícha záujem o ich služby.
Brat Vavrinec z františkánskej rehole – Každému, kto je v núdzi, dobre padne, keď mu niekto pomôže nezištne. A hasiči pomáhajú nezištne.
Karol Furdek z mestskej polície – Sú veľmi nápomocní, dobre vybavení technikou. Pomáhajú nám, či už sú to povodne, požiare, ale aj pri organizovaní rôznych kultúrnych akcií.
Jana Benická, účastníčka akcie k výročiu (jej syn Michal je tiež hasič a popritom študuje na vysokej škole záchranné služby) – Sú tu dobrovoľníci od maličkých až po tých najstarších. Páči sa mi, že sú to rodiny. Odovzdávajú kumšt z generácie na generáciu.
Martin Benický, žiak základnej školy – Aj ja chcem byť hasičom, lebo sú tam silní a odvážni chlapi a ja taký som.

Autor: DOMINIKA POLÁČIKOVÁ