Nedeľa, 20. august, 2017 | Meniny má Anabela
Pridajte si svoje mesto

Zahrajme sa ako kedysi. Do minulosti pozýva deti Múzeum oravskej dediny

Máj a jún patria v Múzeu oravskej dediny prevažne deťom, v období školských výletov je tu obvykle veľmi živo. Aj tento rok je pre detské kolektívy pripravený už ôsmy ročník programu Zahrajme sa ako kedysi.

Z programu Zahrajme sa ako kedysi.(Zdroj: Múzeum oravskej dediny)

ZUBEREC. Program, organizovaný združením Armaria Orava, vznikol v snahe ponúknuť detským návštevníkom pohľad na život na dedine ich očami, prebudiť ich záujem živým a interaktívnym spôsobom. Ako názov naznačuje, jedná sa o spoznávanie tradičnej kultúry hravou formou.

Tvorivé dielne

V rámci programu sú pre deti pripravené aktivity na dvanástich stanovištiach. Postupne objavujú život na dedine očami svojich rovesníkov.
Zažijú vyučovanie v starej škole, zoznámia sa s učebnými pomôckami, ale aj s prísnou disciplínou, aká v škole panovala.
V roľníckom dome sa od gazdinej dozvedia, ako tam ľudia žili, kde spali, varili, jedli. Zistia, ako sa doma z ľanu a vlny vyrábali látky na obliekanie. V mlyne zas zistia, aká dlhá bola cesta od zasiatia obilia po jeho zomletie na múku a uvidia, ako pracoval mlyn na vodný pohon.

Deti opäť objavujú, že na hranie netreba technické ani digitálne vybavenie a dobrá nálada či trocha adrenalínu sa dostaví aj pri využití najjednoduchších pomôcok.

RICHARD JANOŠTÍN


Nemenej zaujímavé sú aj tvorivé dielne – hrnčiarstvo, drotárstvo, tkanie, výroba sviečok z včelieho plástu, podmaľba na skle, rezbárstvo, príležitostne zdobenie kraslíc či medovníkov.
Remeselníci deťom prezradia čo-to o histórii remesla. Ujo drotár si vyrobil aj drotársku krošňu, aby mohol ukázať, ako drotári z domu do domu vandrovali. Majú pripravené výrobky v rôznom stupni spracovania, aby deti názorne pochopili, ako výrobok postupne vzniká.
A potom už prídu na rad základné techniky, aby si sami mohli materiál ohmatať a vyskúšať. Samozrejme, za krátky čas sa nemôžu remeslo naučiť, ale je to akési preklenutie minulosti a súčasnosti neviditeľným mostom a pootvorenie dverí k činnostiam, aké doteraz nevyskúšali.

Niekdajšie hry

Aký by to bol život na dedine bez hier. Deti opäť objavujú, že na hranie netreba technické ani digitálne vybavenie a dobrá nálada či trocha adrenalínu sa dostaví aj pri využití najjednoduchších pomôcok.
Stanovištia sú rozmiestnené po celom areáli Múzea oravskej dediny, čo samo o sebe vytvára kulisu pobytu na dedine. Aktivity sú umiestnené tak, aby sa program mohol konať aj v prípade nepriaznivého počasia.
Za každú absolvovanú aktivitu dostane skupinka pečiatku do sprievodného listu. Ak ich získajú aspoň polovicu, získajú aj drobnú sladkú odmenu.

Kamenné tabuľky aj brká

Jedno zo stanovíšť od začiatku riadi aj Richard Janoštín, riaditeľ skanzenu pod Brestovou. Je učiteľom v latinskej škole v objekte z Vyšného Kubína.
„Je to zakaždým jedno úžasné dobrodružstvo,“ hovorí. „Deti, ale aj učitelia vchádzajú do domu zvedaví, ako bude prebiehať vyučovanie v historickej učebni. Učitelia najčastejšie upozorňujú na trstenicu, s povzdychom, ako by sa im v tejto dobe hodila pre ukáznenie nespratných žiakov.“


Na každom stanovišti sa deti môžu pristavať len pár minút, aby stihli obísť všetky. Aj preto je ukážka niekdajšieho vyučovania veľmi oklieštená.
„Je to skôr o popisovaní toho, čo bolo kedysi. Poukazujeme na niektoré zaujímavosti a rozdiely oproti vyučovaniu a učebným pomôckam v súčasnosti. Deťom ukazujeme kamenné tabuľky s griflíkom, staré zošity, do ktorých ľudia písali atramentom a brkom, poukazujeme na krasopis žiakov kedysi. V latinskej škole predstavujeme aj latinčinu, ako starý úradný a súčasný technický jazyk. K vyučovaniu v minulosti patrí aj hranie na harmóniu či husliach a, samozrejme, spev ľudových piesní.“

Bubo Zubercus

Jedna skupina, zväčša celá trieda, sa v latinskej škole zdrží zhruba pätnásť minút. Rukami historického naoko učiteľa prešli stovky, ak nie tisíce detí.
„Vždy ide o úplne nové, zaujímavé spoločenstvo, s ktorým je radosť pracovať a tvoriť. Niekedy sa objavujú vnímavé i nadané deti, ktoré udivujú bystrosťou. Niekedy deti nechcú uveriť, že tak krasopisné písmo bolo napísané rukou človeka, nedajú sa presvedčiť, že to naozaj nie je vytlačené z tlačiarne.“

Vedomosti a zážitky

Za osem rokov, odkedy program v múzeu funguje, zažil Richard Janoštín množstvo príhod. Väčšinou úsmevných. A od malých výmyselníkov sa veru aj čo-to priučil. „Na otázku, ako sa po latinsky povie výr skalný, mi jeden žiak odpovedal, že Bubo Zubercus. Keď som sa opýtal, ako na to prišiel, ukázal na svoje tričko, kde to mal napísané. Veľmi som sa pobavil. Zuberčanov totiž v minulosti prezývali sovy zuberské, lebo dievčatá pri prácach na poli ujúkali. Jeden zuberský podnikateľ vyrobil humorne ladené tričká s vyobrazením sovy a pod ním nápis Bubo Zubercus. Tento malý žiak sa s názvom tak stotožnil, že bol presvedčený, že Zuberčania majú svoj osobitý druh sovy.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť


Čo by to bol za učiteľa, keby deti občas aj nevyskúšal. Musí predsa zistiť, čo si zapamätali. Žiakov upozorňuje na Máriu Teréziu, ktorá zaviedla povinnú školskú dochádzku. Tú raz ktorési dieťa prekrstilo na Matku Terezu. „Je to s nimi úžasné, zakaždým zábava. Krajší vtip nevymyslíte. Aj v tomto roku sa tešíme na deti a spolu s nimi na mnoho zážitkov pri programoch Zahrajme sa ako kedysi.“

Chcete to zažiť?

Ako sa možno do programu zapojiť? V prvom rade si treba naplánovať dostatočný časový priestor – ak chcete zvládnuť všetky aktivity, strávite tu zmysluplne aj štyri hodiny. Potom si dohodnite dátum a čas návštevy telefonicky alebo e-mailom a po príchode do Múzea oravskej dediny sa už môžete hrať, ako kedysi.


  1. Prečo tečie Považím Váh a nie Orava? 1 019
  2. Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo 775
  3. Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov 472
  4. Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín 446
  5. Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017 352
  6. Vítame na svete ďalších maličkých Oravcov Foto 236
  7. Predať pôdu nechcú, pomôže len komasácia 153
  8. Na hranici s Poľskom zhorel kamión. Vieme, čo viezol Foto 146
  9. Domov sa vrátiť nemohli a tak jazdili po Sibíri. Medzi legionármi boli aj Oravci 129
  10. Fazuľový festival pripomenul, ako by sa dal vyriešiť hlad vo svete 103

Najčítanejšie správy

Orava

Prečo tečie Považím Váh a nie Orava?

Všimli ste si niekedy sútok Oravy a Váhu? Prečo sa Orava vlieva do nepatrného Váhu a nie Váh do rozľahlej Oravy? Obe rieky majú veľa podobného.

Zošili plachty a premietli na ne film. Tipnite si, koľko ľudí prišlo

Téma znovuotvorenia kina je druhou najčastejšou, s ktorou sa Dolnokubínčania obracajú na poslancov. Viete, čo je prvou? Parkovanie.

Deti spod Pilska čerpajú z nevyčerpateľnej klenotnice tradícií predkov

Ľudia oddávna hĺbili pri prameňoch malé jamky, aby do nich natiekla voda. Zväčša nie pre seba, ale aby sa z nich mohli napiť okoloidúci. Potom sa pýtali, studženko, studženko, jako mos vode? A takéto studne nemusia byť len v prírode, ale aj medzi ľuďmi.

Ochranári zakázali orezať lipu. Sfúklo ju, poškodila cintorín

Ochranári nechcú povoliť opíliť staré stromy, teraz jeden z nich zničil dvanásť pomníkov.

Gratulujeme. Oravská Polhora je Dedinou roka 2017

Do národnej súťaže sa tento rok zapojilo dvadsať obcí, z Oravy iba jedna. A práve tá oravská vyhrala.

Blízke regióny

Plavecké rekordy v žilinskom bazéne neplatia. Bazén nemá 50 metrov

Štandardné rozmery dostane bazén po rekonštrukcii. Mestská plaváreň bude niekoľko týždňov zatvorená.

V Tepliciach sa ďakovalo za úrodu, pozrite si fotky z dožiniek

Sprievod mestom, odovzdávanie dožinkových vencov, hudba, tanec, spev a aj dobré jedlo. To všetko patrí k poďakovaniu za úrodu.

Kompletné výsledky súťaže Dedina roka, ako dopadla Blatnica?

O prestížny titul sa uchádzalo 20 obcí, z Turca len jedna.

ZMENÁREŇ: Zverila sa do rúk odborníkov opäť. Vyplatilo sa!

Sympatickú Evu sme v rámci Zmenárne premenili už po druhýkrát. Keďže je vernou čitateľkou našich novín, zapojila sa do premeny po niekoľkých rokoch opäť a vyplatilo sa.

Ako sa kempuje v Trusalovej, pozrite si aj fotky

Niektorí dovolenkári prídu s karavanom či stanmi len na jednu noc, často sa však stáva, že si potom pobyt pod horami Malej Fatry predĺžia. Očarí ich ticho, pokoj a aj zurčiaci potok s vodopádom.

Všetky správy

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy. Najvyššia z nich, Eurovea 2 by mala vyrásť do roku 2020.

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Po derby v Trnave zostali zničené toalety + FOTO

Sobotné derby, ktoré skončilo prehrou domácich, malo predohru ešte mimo štadióna. Fanúšikovia Slovana sa predviedli na toaletách.

Mladý Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ma, keď sa môžem podieľať na niečom, čo spropaguje Slovensko, hovorí dizajnér Milan Pleva.

Kam vyraziť