Aj toto sa môže udiať pri hlasovaní v zastupiteľstve

DOLNÝ KUBÍN. Špeciálnej základnej škole pre žiakov s telesným postihnutím sa už druhý raz nepodarilo získať pozemok pod budovou, v ktorej sídli. Výrazne to skomplikovalo zlepšenie podmienok pre špeciálnu starostlivosť, ktorú hendikepované deti neustále potrebujú.

Deti sú na dospelých odkázané

„Som šokovaná a nahnevaná zároveň,“ hovorí riaditeľka školy Tatiana Otepková. „Nechápem, prečo pomoc neschválili. Veď to malo byť na prospech dolnokubínskych detí so zdravotným postihnutím.“
Špeciálna základná škola pre žiakov s telesným postihnutím v Dolnom Kubíne je jediná svojho druhu v regióne dolnej Oravy.
Zabezpečuje vzdelávanie pre žiakov s rôznym stupňom a druhom mentálneho postihnutia, zvyčajne v kombinácii s iným druhom postihnutia. Školu navštevujú deti a mládež vo veku od 6 do 18 rokov.
Výpočet diagnóz, s ktorými prichádzajú deti je široký, ale hlavne závažný. Neumožňuje im vyučovanie v bežnej škole a mnohokrát ani samostatné fungovanie.
„Máme 43 detí s ťažkým viacnásobným postihnutím, autizmom, detskou mozgovou obrnou, Downovým syndrómom,“ hovorí riaditeľka.
Počet klientov zariadenia neustále narastá. Škola sídli v budove na Matúškovej ulici, majiteľom je štát. Zriaďovateľom školy je Okresný úrad v Žiline. Až 16 detí z kapacitných dôvodov využíva prenajaté priestory susediaceho Centra sociálnych služieb Prameň, ktorého zriaďovateľom a majiteľom budovy je Žilinský samosprávny kraj. Aj im počet klientov narastá.

Prvý pokus sa nepodaril

Situáciu by vyriešia prístavba budovy špeciálnej školy. Má to však jeden háčik. Pozemok pod ňou nepatrí majiteľovi budovy, ale mestu.
„Preto sme sa už pred tromi rokmi snažili pozemok pod školou a okolo nej od mesta získať,“ hovorí riaditeľka. Nepodarilo sa im to. „Odvtedy máme v garáži kryté pieskovisko a lavičky, ktoré by boli súčasťou oddychovej zóny. Chceme ju urobiť pri škole.“
Deti túto zónu potrebujú, pretože vhodné striedanie práce a odpočinku prispieva k odstráneniu únavy, umožňuje zmysluplnú zábavu, pomáha uspokojovať a rozvíjať kultúrne, športové potreby a rozmanité záujmy. Dopoludnia by zóna slúžila na vyučovanie, popoludní pre potreby školského klubu.
„V blízkosti nič podobné nemáme.“

Treba vyriešiť aj parkovanie

Vzhľadom na ťažké zdravotné postihnutie žiakov zvyčajne dochádzajú do školy a aj z nej odchádzajú osobným autom v sprievode rodiča. Žiaci nie sú samostatní, nevedia sa dobre orientovať v priestore a čase, rýchlo sa unavia, potrebujú pomoc blízkej osoby aj pri prezúvaní, prezliekaní.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Zahrajme sa ako kedysi. Do minulosti pozýva deti Múzeum oravskej dediny Čítajte 

Škola sa nachádza v zóne plateného parkovania. „Na kartu rezidenta nárok nemáme a odmietli nám dať aj služobnú kartu, ktorú majú napríklad vodári, elektrikári, či iné organizácie,“ hovorí Tatiana Otepková.
Rodičia by mali pri príchode zaplatiť parkovné. Situáciu dočasne vyriešilo malé štrkové parkovisko, ktoré by malo slúžiť len pre potreby školy. Často sa stáva, že na tomto priestore sú zaparkované autá obyvateľov z blízkej bytovky. Rodičia musia zastaviť na kraji cesty, čo je pri rannej premávke nebezpečné.
„Časť pozemku, o ktorý žiadame, bude slúžiť na parkovanie.“

Pozemok za pozemok

Okresný úrad v Žiline ponúkol dolnokubínskej radnici na výmenu pozemky v inej časti mesta. „V našom záujme je vysporiadať pozemky pod budovou preto, lebo sme chceli žiadať peniaze na jej rekonštrukciu a zlepšenie podmienok pre klientov,“ povedal prednosta Michal Lavrík. „Pokiaľ nebudeme vlastníkom, nemôžeme investovať nielen do budovy, ale ani do parkoviska či oddychovej zóny.“
Úrad sa s mestom predbežne dohodol, o výmene rozhodovali poslanci na mestskom zastupiteľstve. Z 12 prítomných 11 hlasovalo za výmenu, jeden, Michal Smolka bol proti. „Pozemky, ktoré malo mesto dostať výmenou, nepovažujem za adekvátne tým, o ktoré by prišlo. Nachádzajú sa na Brezovci pred rodinnými domami. Škola sa nachádza v centre mesta.“
Zámenu neschválili, pretože treba trojpätinovú väčšinu zo všetkých 19 poslancov, čo je 12 hlasov. V tomto prípade je jedno nie viac ako jedenásť áno.
Sklamaný je aj prednosta Michal Lavrík. „Trvalo nám pol roka, kým sme všetko pripravili. Ak sa dá, pokúsime sa s mestom dohodnúť aj tretíkrát. Ale už teraz je isté, že naše plány na zlepšenie podmienok pre žiakov sa posúvajú o niekoľko mesiacov.“