TRSTENÁ. Európsky súd pre ľudské práva pred pár týždňami rozhodol o sťažnosti Češiek, ktoré namietali, že domáca krajina porušila ich právo na súkromný život. Dôvodom malo byť, že im česká legislatíva a prax neumožňovali ukončiť tehotenstvo doma za prítomnosti pôrodnej asistentky.
Súd sťažovateľkám za pravdu nedal. Vzal do úvahy argument Českej republiky, Chorvátska, ale aj Slovenska, že riziko pre matku i novorodenca je pri pôrode doma vyššie než v nemocnici.
O sťažnosti a rozhodnutí
Obidve sťažovateľky z Čiech mali na pôrod doma osobné dôvody. Šárka Dubská priviedla na svet prvé dieťa v nemocnici. Lekári však na ňu tlačili, aby podstúpila rôzne lekárske zákroky, ktoré už vopred odmietla. Taktiež ležala v polohe, ktorá pre ňu nebola pohodlná. Preto po druhom otehotnení už do pôrodnice ísť odmietla.
Alexandra Krejzová porodila prvé dve deti za pomoci pôrodnej asistentky. Rovnako chcela aj tretie. Nemohla však nájsť asistentku, ktorá by jej bola ochotná pomôcť, pretože pôrodné asistentky poskytovali zdravotné služby bez povolenia, za čo mohli dostať vysoké pokuty.
Európsky súd v rozhodnutí uviedol, že aj keď nedochádza ku konfliktu medzi záujmom matky a jej dieťaťa, niektoré voľby matky, pokiaľ ide o miesto, okolnosti alebo spôsob pôrodu, môžu mať tendenciu zvýšiť riziko pre zdravie a bezpečie novorodencov.
Podľa európskych sudcov mali sťažovateľky možnosť vybrať si nemocnicu, v ktorej by lekári rešpektovali ich požiadavky.
Zodpovednosť nesie matka
Pôrody v domácom prostredí slovenská legislatíva neupravuje. Nezakazuje ich, ale oficiálne ani nepovoľuje. Zdravotníci majú poskytovať starostlivosť v zdravotníckom zariadení, výnimkou je iba náhly pôrod. „Ak sa žena rozhodne nevyužiť zdravotnícke zariadenie, preberá zodpovednosť za svoje zdravie aj zdravie svojho dieťaťa,“ povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. „Ak chce rodiť v jej prirodzenom sociálnom prostredí a odrodí sama alebo v prítomnosti inej osoby, je to jej slobodné rozhodnutie. Musí si byť tiež vedomá, že rozhodnutie znamená aj zodpovednosť za prípadné následky.“
Predpôrodné prehliadky môže absolvovať každá žena, aj tá, ktorá sa rozhodla pre domáci pôrod. Sú v záujme zdravia matky aj dieťaťa a prepláca ich zdravotná poisťovňa.
Pôrodným asistentkám vyhláška, ktorá určuje rozsah ošetrovateľskej praxe poskytovanej sestrou, umožňuje vykonávať ošetrovateľskú starostlivosť a starostlivosť v pôrodnej asistencii v domácom a inom prirodzenom sociálnom prostredí ženy. Druhá vec je, ako si kto vykladá pojem pôrodná asistencia a tiež skutočnosť, kto bude v prípade komplikácií zodpovedný.
Národná štatistika
Celoštátnu štatistiku pôrodov vedie Národné centrum zdravotníckych informácií. Eviduje aj počty novorodencov, ktoré sa narodili mimo zdravotníckeho zariadenia. V roku 2010 sa napríklad z celkových 55 825 detí narodilo mimo zariadenia 176. V roku 2015 prišlo na svet 55 816 detí, mimo nemocníc až 313. Nie sú to však všetko novorodenci, ktorí sa narodili v domácom prostredí.
Sme tu opäť s privítaním detičiek na svete Čítajte „Počet pôrodov mimo zdravotníckeho zariadenia zahŕňa pôrody doma a pôrody s narodeným plodom v sanitke, nie je možné vyčleniť domáce pôrody samostatne,“ informovala Soňa Valášiková, hovorkyňa národného centra.
Nikto nezaručí bezpečnosť
Na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v Hornooravskej nemocnici príde ročne na svet zhruba tisíc detí. Primár Marian Tholt neodporúča rodenie doma. Aj keď si je vedomý toho, že sú také prípady, osobne sa s nimi stretáva a vie, že takýmto ženám v ich rozhodnutí brániť nemôže. „Aký však na to majú dôvod? Je to obrovské riziko a veľká sebeckosť,“ hovorí. „V domácom prostredí vhodné podmienky určite nie sú. Nikto nikdy nevie, či sa niečo neskomplikuje.“
Primár spomenul krajiny, kde sú takéto pôrody povolené aj zaužívané. Jednou je napríklad Holandsko. Každý takýto pôrod však musí byť nahlásený nemocnici, aby mohla byť v pohotovosti plne vybavená sanitka čakajúca neďaleko nahláseného miesta. Pre každý prípad, ak by sa niečo stalo.
„Áno, kedysi ženy privádzali deti na svet aj v poli, zaviazali ich do plachty a pracovali ďalej. V tej dobe však nikto neevidoval, koľko takýchto žien či novorodencov zomrelo. Žijeme v 21. storočí, každému by malo v prvom rade záležať na zdraví, nie experimentovaní. Všetko je o komunikácii matky s lekárom. Veď dnes sa dá dohodnúť na mnohých veciach, ak požiadavky ženy neohrozia jej stav alebo dieťatka.“
Skôr sú za nemocnicu
Názory žien na domáce pôrody sú rôzne. Na ženských fórach sa vyjadrujú mamičky, ktoré sú proti všetkému zaužívanému vrátane pôrodov v nemocniciach či očkovaniu. Na sociálnej sieti Orava je väčšina diskutujúcich za klasiku.
Katrin si spomenula na svoj pôrod v 80. rokoch, kedy lekári zabuchli manželovi dvere pred nosom a už aj rodila. „Nechápem, prečo doma, keď dnes majú mamičky vymoženosti mať niekoho pri pôrode,“ napísala.
Zuzana Kňazúrová podotkla, že hoci dnes býva väčšina pôrodov bez väčších komplikácií, nikto nezaručí, že práve vy nebudete v ohrození. „Domáci pôrod je vtedy veľmi rizikový. Nielenže tam ide o sekundy, ale doma ani nemáte vybavenie na záchranu života. Komplikácie môžu nastať aj v nemocnici, no tam je vždy oveľa väčšia šanca záchrany matky alebo dieťaťa.“
Osobnú skúsenosť má aj Renáta Mikytová. Tá by inde ako v nemocnici nerodila. „Keby som rodila doma svoje posledné dieťa, ostatné deti už nemajú mamu ani brata.“ Majka Puvaková považuje domáci pôrod za hazard so zdravím.
Agneša Zúborová si myslí, že na pôrodoch doma nie je nič zlé. Narodila sa tak ona aj jej brat. „Teraz sa deti rodia v čistom, dezinfekčnom prostredí a dieťa alebo matka zomrú.“ Rovnako aj Miroslav Chlebík ml. si myslí, že ak si vie žena zabezpečiť sterilné prostredie a všetky potrebné veci na odrodenie, môže rodiť aj doma. „Samozrejme, s odbornou pomocou.“
