MALATINÁ. „Chceli by sme, aby sa jej trápenie čím skôr skončilo, pretože nevieme koľko dní tam takto bezvládne leží. Nevedeli sme rozoznať, ani či je to krava alebo býk, je ponorená v blate. Spozorovali sme ju pred troma dňami.“ Toto upozornenie poslal anonymný oznamovateľ na Veľkonočný pondelok Občianskemu združeniu SOS linka pre zvieratá v núdzi.
Čas hral proti
Inšpektorka združenia Mária Sliacka začala okamžite konať. Zatelefonovala starostovi, od ktorého získala kontakt na majiteľa Jána. „Zistila som, že je trochu mimo. Povedal, že býk nepotrebuje veterinára, ale mäsiara. Nebola s ním rozumná reč.“
Preto požiadala o pomoc pracovníkov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RPVS) v Dolnom Kubíne. O prípade v tom čase už vedeli, lebo im to oznámil starosta Zdenko Kubáň. „Povedali mi, že o zviera sa má postarať majiteľ, preto som mu zatelefonoval.“ No ani starosta nedokázal prinútiť Jána, aby dal veci do poriadku.
V tom čase pršalo, teplota začala klesať k nule. Býk musel veľmi trpieť. Chovateľ starostovi tvrdil, že mu dal seno aj vodu. Veterinárny lekár vraj nemôže prísť, lebo odcestoval na sviatky.
Neprítomnosť súkromného veterinára potvrdil aj Juraj Dušek, vedúci odboru zdravia zvierat RPVS. „Veterinár sľúbil, že príde do Malatinej v utorok ráno.“
Na internete sa strhla búrlivá diskusia. Viacerí diskutujúci žiadali potrestanie vinníka, iní sa čudovali, prečo nikto nevie pomôcť.“
O hospodárske zvieratá sa stará iný veterinárny lekár ako o spoločenské,“ hovorí Mária Sliacka. „Je veľký rozdiel či ošetruje psa, mačku, alebo tristokilogramového býka. Tamojší veterinárny lekár pre hospodárske zvieratá naozaj nemohol prísť.“
Pomoc prišla neskoro
V utorok ráno prišli ku býkovi traja zástupcovia štátnych veterinárov a jeden súkromný. Zviera už bolo mŕtve. Majiteľ mu podrezal krk. „Čo sa uliahne, musí aj zomrieť,“ povedal redakcii. „Ak sa má trápiť, treba ho humánne utratiť.“ Prečo tak urobil až po štyroch dňoch, prípadne prečo nepožiadal o pomoc niekoho z domácich gazdov, aby zviera neskončilo v kafilérii, sme sa nedozvedeli. „Ale viem hrať sudoku,“ ukončil rozhovor s nami.
Pracovníci dolnokubínskej veterinárnej správy poznajú Jána veľmi dobre. „Riešime ho už dva roky,“ povedal Juraj Dušek. „V tomto prípade nezabezpečil veterinárne ošetrenie. Príčinu straty pohyblivosti sme pri mŕtvom zvierati zistiť nemohli. Nebolo týrané ani vychudnuté. Predpokladáme, že sa pošmyklo a zlomilo si panvu.“
Pokuty nepomáhajú
Dolnokubínski veterinári udelili chovateľovi z Malatinej už niekoľko pokút.
„Zvieratá netýra, ale nerešpektuje zásadné pravidlá chovu hovädzieho dobytka vo vzťahu k ustajneniu a evidencii zvierat,“ hovorí Juraj Dušek. „Veľmi ťažko sa s ním komunikuje. Má svoj svet. Každý deň vypustiť zvieratá, pásť ich, vrátiť sa domov.“
Družstevné seno nechce, lebo je vraj hnojené, známky do uší pre dobytok odmieta, lebo pri ich zakladaní by trpeli. Ale býka nechal v blate pri potoku trpieť štyri dni. O zvláštnom prístupe svedčí aj to, že pasie aj v noci.
Ján nemal do roku 2015 chov registrovaný.
„Urobili sme opatrenia, poučili sme ho, dostal kontakty na plemenárske služby. U jeho zvierat sme vykonali štátne skúšky. Zakázali sme mu chov v jednej z maštalí, ktorá nevyhovovala ustajneniu.“
Veterinári dúfali, že si zoberie ponaučenie. No nestalo sa tak.
Minulý rok u neho opäť vykonali kontrolu a zistili, že nové zvieratá zase neregistroval, nevyhovujúcu maštaľ stále využíva. Situácia sa zopakovala aj marci tohto roku. Pokuty sa množia, no náprava stále neprichádza.
„Stále to nechápe, robí si po svojom. A pritom si vo svojom zošite vedie podrobnú evidenciu. Zvieratá majú mená, ale to na splnenie zákona nestačí.“
Snahou je chov obmedziť
Veterinári vidia, že hovädzí dobytok pre Jána znamená veľa. Preto nechcú aby sa ho celkom vzdal. „Snažíme sa na to pozerať aj z ľudskej stránky,“ hovorí Juraj Dušek. „Tlačili sme ho, aby niektoré predal a nechal si dva, tri, o ktoré by sa dobre postaral.“
Chovateľ všetky návrhy odmieta. Neuvedomuje si, že takýmto prístupom môže prísť nielen o kravy ale aj o majetok. Dôvodom sú nezaplatené pokuty.
„Ak ich nezaplatí, posunieme ich exekútorovi, ktorý ich od neho bude vymáhať,“ hovorí Juraj Dušek.
Týrané zvieratá majú šancu
„Veľmi ma mrzí, ako tento prípad skončil,“ hovorí Mária Sliacka, ktorá sa ochrane týraných zvierat venuje už 12 rokov. „Škoda, že sme sa o ňom nedozvedeli skôr.“ Spolu so 40 inšpektormi – dobrovoľníkmi je pripravená pomôcť každý deň.
Na telefónnom čísle 0907 332 835 prijímajú oznámenia od ôsmej rána do pol desiatej večera. K dispozícii je aj email sosinspektori@gmail.com, alebo internetová stránka www.soslinka.eu. Každý mesiac pomôžu desiatkam týraných zvierat na celom Slovensku. Väčšina sa týka psov, ale aj prípad z Malatinej je príkladom, že sa iným zvieratám nevyhýbajú.
„Budeme radi, ak nám ľudia týranie zvierat oznámia. Preveríme to. Ak sa potvrdí, o zviera sa postaráme, prípadne požiadame o pomoc štátne orgány. Ľudia sa nemusia báť. Meno a kontakt oznamovateľa neprezradíme.“
