RABČA. Kostol v Rabči stojí viac ako dvesto rokov. Pôvodne bol stavaný pre tri dediny – Rabču, Sihelné a Oravskú Polhoru. Preto je situovaný na kraji dediny. Podľa vedenia Spišskej diecézy by miestni veriaci mohli zvážiť výstavbu druhého kostola na opačnej strane obce. U niektorých ľudí návrh vyvolal rozhorčenie. Mladí ľudia diskutujúci na sociálnych sieťach s nákladnou investíciou nesúhlasia.
Dostupnejšie
Jedna z najväčších obcí Námestovského okresu má viac ako 4600 obyvateľov. Pri celoštátnom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa ku rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 4482 ľudí, čo bolo takmer 97 percent. Dedina je dlhá zhruba päť kilometrov, kostol sa nachádza na jednom konci, pár desiatok metrov od hranice Oravskej Polhory. Na okraji stojí preto, že kedysi slúžil trom dedinám, okrem Rabče a Polhory aj Sihelnému. Súčasná poloha kostola je presne v ich strede.
Za dvesto rokov sa farnosti rozdelili, dediny rozrástli, pribudlo veriacich. A to je dôvod, prečo spišský biskup počas vlaňajšej vizitácie v Rabči navrhol, aby ľudia zvážili výstavbu druhého kostola, ideálne na opačnom konci dediny.
Dostupnejšie bohoslužby
„Vyzval som pána farára, členov hospodárskej rady farnosti a aj veriacich, aby porozmýšľali nad stavbou ďalšieho kostola,“ povedal spišský biskup Štefan Sečka. „Vzhľadom na veľký počet veriacich by bol dobre využitý a jednoznačne by poslúžil k tomu, aby sa bohoslužby stali pre veriacich ľahšie dostupnými, aj vďaka vhodnému situovaniu kostola.“
Majú porozmýšľať
Podrobnosti, napríklad miesto výstavby, projekt, no najmä spôsob financovania a predpokladané náklady, sme sa od biskupa nedozvedeli. „Je to v kompetencii farára, pričom sa, samozrejme, vyžaduje konzultácia so mnou,“ uviedol biskup Štefan Sečka.
Viac informácií nám nepovedal ani rabčiansky farár Peter Bolibruch. Okrem financovania nás zaujímal aj jeho názor, či druhý kostol v dedine treba, či by bol využívaný.
Odpoveď sme do uzávierky nedostali. Do obecných novín však napísal, aby sa ľudia zamysleli nad spomínanými otázkami. „Dnešná doba nám prináša možnosť oveľa ľahšie prekonávať vzdialenosti rôznymi dopravnými prostriedkami,“ napísal. „Autom alebo autobusom sa rýchlo dostaneme z jedného konca dediny na druhý. Potrebujeme dnes, keď nám vzdialenosť nerobí závažný problém, stavať kostol, ktorý bude stáť bližšie pri našich príbytkoch?“
Farár súčasne v správe pre miestnych ľudí poznamenal, aké ďalšie náklady sa spájajú s takou rozsiahlou stavbou. Okrem vysporiadania pozemku a samotnej výstavby bude treba následne peniaze na chod a réžiu druhej dominanty obce.
Diskutujúci nesúhlasia
K avizovanému zámeru sa na sociálnej sieti rozprúdila vášnivá diskusia. Nikto z desiatok diskutujúcich Rabčanov však stavbu druhého kostola nepodporil. Kristína si myslí, že je to posledné, čo ich obec potrebuje. „Ak ho postaví cirkev zo svojho majetku, nech stavajú, no ak chcú zase od občanov ťahať peniaze na množenie majetku cirkvi, je to prinajmenšom divné,“ napísala Iveta.
Krása sa dotýka detí už troch generácií Čítajte Mirka je presvedčená, že by sa peniaze mali investovať do rozumnejších vecí, nie do zbytočností. „Jeden kostol tu už je a o pár rokov ani do neho nebude mať kto chodiť. Dva chátrajúce kostoly by boli priveľa,“ myslí si. Viacerí poukázali na to, že súčasný kostol kapacitne úplne stačí a celkom naplnený je iba počas veľkých sviatkov. Mnohí by skôr uvítali, aby sa peniaze investovali do niečoho iného v obci, napríklad do chodníkov, ciest či rekonštrukcie obecných stavieb. Pravdou však je, že zámer nevychádza od obce a nebude ani financovaný z obecného rozpočtu. Ako uviedol starosta Július Piták, otázka druhého kostola nemá vplyv na investičné plány obce.
Oficiálne Rabčania prejavia svoj názor v referende, ktorý farár Peter Bolibruch avizoval na poslednú májovú nedeľu, 28. mája. Zrejme jeho výsledky rozhodnú o tom, či bude Rabča jednou z mála oravských farností s dvomi kostolmi.
