Tohtoročná zima síce nebola bohatá na sneh, za to však bola príjemne dlhá, mrazivá a slnečná. Do terénu sa dalo prakticky chodiť už od decembra. Dali sa lyžovať rôzne žľaby, rôzne doliny. Proste všetko tak, ako si to nejedno skialpinisticky ladené srdce žiada.
Nikomu snáď netreba pripomínať ani vysvetľovať, že vrcholom sezóny boli preteky Bokami Západných Tatier. Pojem skialpinizmus sa v dnešnej dobe všeobecne dehonestuje a znevažuje, kedy týmto pojmom označujeme šport, ktorý s horami prakticky nijako nesúvisí. Našťastie je tu skupina zanietených horalov, ktorá už 10 rokov pripravuje unikátne preteky, ktorých cieľom je skialpinizmu a jeho pretekovej forme vrátiť pravú, pôvodnú tvár.
To, že sú Boky z roka na rok lepšie pripravené, sa stáva akýmsi nepísaným pravidlom a je to vlastne značka kvality, ktorá ku ním neodmysliteľne patrí. Kultové trojdňové preteky dvojíc usporiadala partia organizátorov z Bobrovca, Zuberca a Žiarskej doliny už po desiaty raz. Prvé malé jubileum tohto významného a jedinečného podujatia dopadlo na 110 percent.
Novinky
Bokami Západných Tatier som sa z pozície pretekára zúčastnil po štvrtý raz. Už som si zvykol, že podujatiu nemám znova čo vytknúť. Naopak, každý rok pribúdajú nové detaily či novinky, ktoré ma milo potešia a prekvapia.
Desiaty ročník organizátori spestrili kvalitným marketingom, kde pretekárov čakali krásne bundy ako aj množstvo doplnkov, ako sú čiapky, šiltovky, tričká, originálne hrnčeky či dokonca náušnice a prstene. Osobne sa mi veľmi páčil nápad s podpisovaním na veľký baner podujatia a následné fotenie pretekárov pri ňom.
V dnešnej dobe sa meranie výsledkov pomocou čipov stáva nepísaným pravidlom a tak aj Boky tento rok vsadili na spoľahlivú čipovú technológiu. V kútiku duše som si prial, aby organizátori pre desiaty ročník zvolili náročnejšie a dlhšie trasy, čo sa im v konečnom dôsledku podarilo a myslím, že každý si počas troch etáp prišiel na svoje.
Miznúci sneh robil vrásky
Prudké oteplenie, ktoré prišlo týždeň pred pretekmi, pridalo pár vrások na čelách pretekárov, ale najmä organizátorov. Vysoké teploty a dážď spôsobili, že sneh doslova mizol pred očami zo dňa na deň.
Prvá etapa bola plánovaná z Bobroveckej doliny cez Červenec popod Sivý vrch a Brestovú na Zverovku. Kvôli vysokým teplotám a mäkkému snehu bola trať oproti plánu mierne pozmenená, no i tak dala každému zabrať. Aj napriek nepriaznivému počasiu bola trať výborne pripravená a atmosféra na kontrolách bola elektrizujúca. Zjazdy v mäkkom a kašovitom snehu dali každému zabrať. V cieli nad zjazdovkou Spálená nás čakala kontrola výstroja a výborne padol vhod teplý čaj i nefalšované škvarky.
Po pretekoch sa športovci presunuli na svoje ubytovne, kde ich čakal obed a zaslúžený relax. Pred večerou boli zverejnené výsledky prvej etapy a nasledoval výklad trate sobotňajšej etapy a premietnutie filmu Obyčajní chlapci od Rasťa Hatiara.
Patrične unavení, ale o to viac nabudení a motivovaní, sme sa rozutekali na izby kuť plány a stratégie na ďalší deň.
Lyžiarka zo Zuberca vyhrala Slovenský pohár Čítajte Na druhý deň prišlo ochladenie
Predpovede počasia sa začali napĺňať a avizované ochladenie naozaj prišlo. Ráno sa zobúdzame do slnečného dňa a organizátori nás upozorňujú na veľmi náročné podmienky v teréne.
Nočný mráz sneh premenil na veľmi tvrdý až zľadovatelý podklad. Čakali nás štyri výšľapy a do povinnej výbavy pribudli aj mačky a sedák.
Druhá etapa bola situovaná do okolia Salatína. Etapa preverila najmä technickú zručnosť pretekárov, ako aj lyžiarske schopnosti na veľmi tvrdom snehu. Zaujímavý bol výšľap na mačkách cez ypsilon, zjazd do Tmavej Spálenej aj následný výšľap na Salatín.
Záverečný zjazd zo Salatína sa niesol v znamení tvrdého snehu, kde sa potvrdilo pravidlo, pomaly ďalej zájdeš, resp. pri opatrnej jazde lyžu nezlomíš. Po takmer 2300 výškových metroch nás v cieli opäť čakal chutný čaj a občerstvenie.
Druhá etapa dala všetkým zabrať a tak bol každý v očakávaní, čo pre nás organizátori na záverečnú nedeľnú etapu pripravia.
Kráľovská záverečná etapa
Podľa predpovede mal byť v noci a z rána opäť mráz a počas dňa čerstvý vietor. Ráno nás privítala zamračená obloha a na pretekároch bolo vidno určitú dávku neistoty a nervozity.
Avizovaných bolo päť výšľapov a počasie na štarte nevypadalo moc priaznivo. Sneh bol naďalej veľmi tvrdý, na čo nás organizátori opäť upozornili. Viacerí pretekári štartovali vo vetrovkách, niektorí do ruksakov pre istotu pribalili nejaké to oblečenie navyše.
Začiatok etapy viedol od penziónu Šindľovec cez Smutnú dolinu do Smutného sedla, odkiaľ sme prešli do Žiarskej doliny. Výstup do sedla bol na mačkách, vietor na hrebeni bol nepríjemný, ale keď sme zlyžovali pod Prostredný hrot, už sa ukázalo slnko a to nás sprevádzalo napokon po celý deň.
Organizátori nám pripravili kráľovskú etapu s prevýšením takmer 2300 výškových metrov, kde nechýbal unikátny prechod cez Tri Kopy. V nižších polohách bolo slnko silné, avšak čím sme boli bližšie k hrebeňu, vietor pribúdal a pocitová teplota klesala. Zjazdy boli na tvrdom snehu opäť veľmi náročné.
Čerešničkou na torte bol záverečný výšľap do cieľa, kde nás čakalo pár serpentín a približne 100 výškových metrov. Originálny a unikátny záver jubilejného desiateho ročníka, na ktorý len tak skoro nezabudneme. V cieli z nás opadlo všetko napätie a sústredenie a dostavil sa pocit radosti a šťastia. Viacerí sme si siahli na dno svojich síl a po troch nádherných dňoch v horách nás čakal pomalý návrat do reality.
Čaro pretekov dvojíc
Na záver by som chcel vyzdvihnúť a oceniť prácu všetkých organizátorov a dobrovoľníkov, ako aj chalanov z Horskej záchrannej služby, ktorí odviedli kus skvelej práce nielen počas pretekov, ale najmä počas príprav v týždni pred pretekmi.
V náročnom počasí pripravili skvelé a bezpečné trate, natiahli výborné stopy, ktoré držali aj napriek tomu, že bolo veľmi tvrdo. Rád by som podotkol, že organizátori vybudovali azda najväčšie a najširšie plošiny na prezúvanie za celú existenciu Bokov.
Bokami Západných Tatier je fenomén, ktorý by si podľa mňa zaslúžil uznanie nielen medzi horalmi a skialpinistami, ale aj medzi verejnosťou, nakoľko je to čisté spojenie prírody, pokory, priateľstva a vzájomnej pomoci. To sú hodnoty, ktoré robia z Bokov to, čím sú.
Rád by som ešte pripomenul, prečo sú to preteky dvojíc. Je to krásny pocit, keď pretekáte po boku kamaráta, na ktorého sa môžete spoľahnúť a ktorý vám vie dať pomocnú ruku. Naopak, vy ste pre neho rovnakou oporou ako on pre vás. Tešte sa z toho a užívajte si to. Nekričte po sebe, nenadávajte si, neutekajte jeden druhému, buďte pri sebe, bok po boku, vzájomne si pomáhajte.
V tom je čaro pretekov dvojíc, o spoločnej radosti a nie o hneve a egoizme. Ten na Boky nepatrí. Horám zdar.
Autor: Peter Paľa
