TRSTENÁ. Pamätník pri trstenskej čerpacej stanici postavili pred rokmi na pamiatku tých, ktorých počas vojny zastrelili a pochovali do masových hrobov. Podľa dobových materiálov ležalo pod Hálečkovou až devätnásť tiel. Vojnových hrobov, pamätných miest a pietnych symbolov pripomínajúcich vojnové udalosti je v Trstenej oficiálne osem.
Štyri masové hroby
Na tragické udalosti z druhej svetovej vojny poukazuje mestská kronika, do ktorej zapísali: „V Roháčoch chytili Nemci Štefana Žežulku, člena ONV z Dolného Kubína, a popravili ho v lese. Popravili ďalej jednu neznámu ženu poľskej národnosti a matku s dieťaťom na rukách a iných neznámych. Medzi zavraždenými boli partizáni, Židia a iní nevinní ľudia. Na druhej strane Hálečkovej popravili takto sedem ľudí. Rok 1945 značí najťažšie dni v dejinách Trstenej vôbec. Také tragické udalosti ako v roku 1945, neprežívala Trstená od svojho bytia. Strata na ľuďoch, na movitom i nemovitom majetku bola ohromná, skoro nenahraditeľná.“
V dobovom časopise Východoslovenská Pravda v tom čase autor zachytil exhumáciu, miesta nálezu masových hrobov aj pohreb popravených ľudí. Obete našli v štyroch hromadných hroboch, v ktorých bolo pochovaných pätnásť ľudí, ďalší boli zakopaní samostatne. Komisia poverená exhumovaním tiel zistila totožnosť sedemnástich obetí, zvyšným dvom nevedela určiť mená ani pôvod. Medzi zavraždenými boli starší ľudia, ale aj dvadsaťdva- a devätnásťroční chlapci z Podbiela. Obete boli z Oravy, iných častí Slovenska, ale aj z Poľska či Stalingradu.
Autor vtedajšieho článku v skratke zachytil aj drastický pohľad na obete. „Všetky mŕtvoly boli v značnom štádiu rozkladu. Hlavy, najmä tváre, mali zohavené a deformované. Usmrtené boli strelnými ranami do tyla a niektoré mali celé dávky z automatu v chrbte. Nájdené boli v zemi, obrátené tvárou dolu,“ napísal v článku.
Pribudne tabuľa
Kamenný monument s plastikou piatich ľudí v lese pod Hálečkovou o tom, prečo tam stojí a čo sa pod ním nachádza, nehovorí nič. Chýba tabuľa, ktorá by tieto udalosti, alebo aspoň mená obetí pod ním pochovaných, priblížila. Žiada o ňu poslanec Mojmír Krajči. Na ostatnom zasadnutí zastupiteľstva sa dozvedel, že mesto pamätnú tabuľu pripravuje a čoskoro tam bude umiestnená.
Okrem toho radnica žiada peniaze na starostlivosť a údržbu vojnových hrobov a s vojnou spojených pietnych miest či symbolov, ktoré v meste sú.
Okrem už spomínaného pamätníka SNP pri čerpacej stanici pohonných hmôt je do zoznamu zaradený pomník padlým vojakom Červenej armády na Námestí Milana Rastislava Štefánika, pomník padlým v prvej svetovej vojne a decénium ČSR pod Hálečkovou, hrob podporučíka Františka Hollého v tej istej lokalite. Patria k nim aj štyri pamätné tabule – ilegálneho revolučného Okresného národného výboru na fasáde hotela Roháč, tabuľa padlým železničiarom na budove železničnej stanice, tabuľa padlým v SNP – K. Pafčugovi a J. Zembjakovi, ako aj padlému R. Budjačovi, obidve sú osadené na mestskom úrade. O dotáciu, ktorej výška sa odvíja od zákonnej minimálnej hodinovej mzdy, žiada samospráva každý rok.
