Historickú budovu by mali zbúrať, ale ona neexistuje

SUCHÁ HORA. Správa o tom, že obec pripravuje povolenie na zbúranie starej železničnej stanice, vyvolala u niektorých nadšencov histórie a tradičnej architektúry vlnu nevôle. Jedinou záchranou viac ako storočnej budovy by zrejme bolo vypátranie jej súčasného majiteľa. To je však viac ako náročné.

Hľadajte možnosti záchrany

Úsek železnice Trstená – Suchá Hora bol otvorený v decembri 1899. Je teda viac než pravdepodobné, že z toho roku pochádza aj budova stanice. Sú ľudia, ktorí sú presvedčení, že je škoda zbúrať ju a ešte nie sú vyčerpané všetky možnosti na jej záchranu.

„Je to posledná najsevernejšia železničná stanica Rakúsko- Uhorska,“ napísal po zverejnení článku o plánovanej sanácii milovník histórie Peter Očovský. „V Londýne vedia zachovať historickú budovu, aspoň jej vonkajší plášť. Je lepšie ponechať obvodové múry, ako pamiatku zbúrať.“

Reálny stav je zlý

Informácia šokovala aj stavebného inžiniera a statika Lukáša Kramarčíka. „Ako jedni z mála na Slovensku sa venujeme práve historickým konštrukciám, riešime konzerváciu väčšiny slovenských hradov, kaštiele, kúrie, kostoly, väčšinou národné kultúrne pamiatky,“ povedal. „Vždy ide o to, či je vôľa zachrániť stavbu. Obnoviť a zachrániť sa dá takmer všetko. Stanica, podľa fotiek, má prepadnutú strechu, tá je vhodná na rozobratie a výmenu. Zrejme budú chýbať aj stropy, ale steny sú v poriadku, bez jedinej trhliny.“

Aj on si myslí, že budova by po zrekonštruovaní lákala turistov. O to viac, že popri nej vedie cyklochodník spájajúci Slovensko s Poľskom.

Optimistické vyjadrenia statika sa trochu zmenili po tom, ako si bol zrúcaninu osobne pozrieť. „Krov je v havarijnom stave. Jeho celkové prepadnutie je otázka času, stropy chýbajú, padnutý je aj jeden komín, ktorý so sebou strhol časť vnútorných stien. Príčinou je dlhodobé zatekanie vody do budovy spojené pravdepodobne s vandalizmom. Teraz som skeptickejší k tomu, že to niekto na Orave obnoví. Možné to je, ale náročné.“

Návrh na vyhlásenie bol, podklad nie

Záchranou pre budovu by mohol byť status chránenej kultúrnej pamiatky. Pamiatkový úrad má totiž často problém schváliť čo i len rekonštrukciu takýchto stavieb. O ich búraní nemôže byť ani reč. „Budova železničnej stanice nie je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, preto nespadá pod režim ochrany a konania Pamiatkového úradu,“ uviedol Slavomír Katkin.

Dobové fotografie svedčia o tom, že stanicu využívalo mnoho cestujúcich. (zdroj: Zdroj: http://www.vasutallomasok.hu/)

Podľa našich informácií v minulosti boli snahy o zaradenie stavby medzi pamiatky. Ako nás informoval Miloš Dudáš, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Žilina, vypracovaný bol aj návrh na jej vyhlásenie za národnú kultúrnu, takzvanú industriálnu pamiatku. „Návrh spracoval externý odborník a doručil ho na Pamiatkový úrad v Bratislave. Ale objekt nebol vyhlásený.“

Dôvod nevedel, obrátili sme sa teda na Petra Škulavíka, vedúceho Odboru štátneho informačného systému na Pamiatkovom úrade. „Nebol spracovaný podklad na jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku a ani nebol vzhľadom k nezodpovedajúcim pamiatkovým hodnotám predmetom výberu a následného posudzovania. Preto nemohlo byť a nikdy nebolo začaté, a teda ani zrušené, správne konanie vo veci vyhlásenia predmetného objektu stanice za národnú kultúrnu pamiatku.“

Kde je zmluva?

Miloš Dudáš si myslí, že by malo niekomu záležať na záchrane stanice. Či už Železniciam SR alebo obci. „Je predsa významným dôkazom vtedajšej doby, dôležitou súčasťou histórie i života samotnej Suchej Hory.“

Sám však potvrdil, že problémom pri stanici môžu byť nevysporiadané majetkové vzťahy, ktoré sú v súčasnom právnom systéme veľmi dôležité. Bez nich sa totiž nedá nikam pohnúť. Obec nemôže do budovy investovať, keďže jej nepatrí. A nemôže ani vyzvať vlastníka, aby s ňou niečo robil. Nemôže sa dokonca ani pokúsiť budovu kúpiť, čo niektorí ľudia navrhujú. Zdá sa totiž, že budova po revolúcii zmizla z akýchkoľvek materiálov.

Jej pôvodným vlastníkom boli vtedajšie Česko-slovenské štátne dráhy. Od nich podľa hovorkyne Železníc SR Martiny Pavlíkovej v roku 1987 prešli do vlastníctva štátneho podniku Rašelinové závody Bratislava. Podkladom prevodu mala byť hospodárska zmluva. O tej však dnes nikto nevie. Majetok štátneho podniku prešiel po privatizácii v roku 1994 na Fond národného majetku a následne na súkromnú spoločnosť. „Dokumenty týkajúce sa Rašelinových závodov sa v Štátnom archíve nenachádzajú,“ informovala Lucia Szőcsová zo Štátneho archívu v Bratislave. „Všetky záväzky zrušeného podniku v roku 1994 prebral Fond národného majetku, ktorý ich odpredal spoločnosti EBA, s. r. o., Bratislava.“

Záhada nedoriešená

Po vlastníkovi sme teda pátrali ďalej. Fond národného majetku už neexistuje, nahradila ho akciová spoločnosť ministerstva hospodárstva MH Manažment. Tam sme sa dozvedeli, že práve budova železničnej stanice nebola predmetom privatizácie, a teda ani následného predaja súkromníkovi.

Niekdajší vzhľad stanice v Suchej Hore. (zdroj: Zdroj: http://www.vasutallomasok.hu/)

„Privatizovaný subjekt nepreukázal, akým spôsobom ju štát nadobudol a nemal ho ani zapísaný na liste vlastníctva, takže neboli dodržané zákonné podmienky,“ uviedla Scarlett Filipovičová, odborná referentka MH Manažment. „Predmetom privatizácie môžu byť len stavby, ktoré sú vo vlastníctve štátu, pokiaľ k nim privatizovaný subjekt preukazuje právo správy. Nakoľko majetok nebol predmetom privatizácie, dňom zrušenia štátneho podniku neprešiel do vlastníctva Fondu národného majetku.“

Zostali sme teda stáť na mŕtvom bode. Železnice tvrdia, že budova prešla na Rašelinové závody. Zmluva o tom však neexistuje dnes a zrejme neexistovala ani v minulosti, keďže ju štátny podnik nepredložil pri privatizácii. Ako je to možné, vedia zrejme len tí, ktorí v tom čase pôsobili na niektorej z dotknutých inštitúcií. Nateraz je isté len to, že budova de facto neexistuje.

Na parcelu, na ktorej stojí, nie je založený list vlastníctva. Pozemok je vedený ako manipulačná a skladová plocha s objektom a stavbou slúžiacou lesnému hospodárstvu. Bludný kruh okolo vlastníctva historickej budovy je teda stále otvorený. Možno sa však ešte nájde niekto z kompetentných, kto sa chýbajúce dokumenty pokúsi objaviť. Ešte predtým, než sa budova buď zrúti sama, alebo jej v tom pomôžu ťažké mechanizmy.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Tragédie a nešťastia na železničnej trati Oravou. Na vine bolo počasie, ale i ľudia Čítajte