NÁMESTOVO. Samospráva navrhla pravidlá na výstavbu inžinierskych sietí v nových stavebných lokalitách. Jednou z možností je, aby sa aj stavebníci podieľali na nákladoch. Druhou je vykupovanie pozemkov developerskym spôsobom.
Poslanci na prvom tohtoročnom zasadnutí návrh radnice neschválili. Stretli sa na pracovnom stretnutí. Problémom sa budú znovu zaoberať na ďalšom zastupiteľstve.
Správcovia chcú záruky
Je celkom bežné, že ľudia, ktorí chcú stavať v metropole Bielej Oravy, zaplatia za meter štvorcový pozemku 60 a viac eur. Platia v podstate za lúku, bez cesty, elektriny, vody. To by nebolo až také zarážajúce, keďže vo väčšine oravských obcí a miest je to tak isto. Zarážajúca je však práve cena. Tá je podľa primátora Jána Kaderu veľmi vysoká. „Za toľko sú v iných mestách pozemky vrátane sietí,“ hovorí. „My ceny nezmeníme, závisia od ponuky a dopytu. Musíme však začať uvažovať, či a ako ideme budovať siete na rozostavaných a plánovaných lokalitách. Musíme určiť pravidlá.“
Primátor poukázal na to, že mesto nemôže každému stavebníkovi hneď zaručiť cestu, elektrinu, vodu či plyn. „Každý správca inžinierskych sietí si dáva podmienku – návratnosť a napojiteľnosť. Každý chce, aby sa mu investícia do niekoľkých rokov vrátila. Na Čerchľoch sme urobili asfaltovú cestu. Nie je tam obsaditeľnosť, ako by sme si želali. Máme ďalšiu ulicu, kde je asfaltka a domy okolo nej nestoja. Treba sa preto vážne zamyslieť, či ideme robiť kompletne všetko, alebo iba hlavné trasy.“
Z návrhov samosprávy vyplýva, že ak by sa vlastníci pozemkov v jednotlivých lokalitách vedeli dohodnúť, spoločne by prispeli na inžinierske siete. Iným návrhom je, že by mesto skupovalo pozemky za znaleckú cenu, urobilo by siete a následne by ich opäť predávalo, samozrejme, drahšie o náklady na úpravy, ktoré tam robilo.
Spoločné riešenie verzus individuálne
Návrh vyvolal v poslaneckom pléne, ale aj medzi prítomnými Námestovčanmi, búrlivú debatu. „Treba nájsť riešenie, kto by akým podielom prispel na vytvorenie sietí a ciest,“ povedal poslanec Eduard Dunčič. „Mesto nemá na to, aby začalo robiť siete všade tam, kde chcú ľudia stavať. Podmienky by mali byť dané pre všetkých rovnako, aby niekto nepovedal, že bol iný zvýhodnený, aby nedochádzalo ku klientelizmu.“
Poslanec Marián Grígeľ navrhol prijatie súboru návrhov a opatrení, individuálne pre jednotlivé lokality a ulice. „Rozdiel je medzi ulicami, kde už ľudia bývajú a tými, kde ešte nie.“
Zástupca primátora Anton Ťapák je zase za jednotné riešenie pre všetky stavebné lokality. „Aby sa ľudia nehádali, že niekto je vo výhode a iný v nevýhode. Jedine Brezovú ulicu treba riešiť inak, pretože tá je špecifická.“
Prednosta Milan Rentka upozornil, že nie je reálne spustiť výstavbu ciest vo všetkých rozostavaných častiach mesta či pripravených na zástavbu. „Máme rozbité existujúce cesty, ktoré musíme priebežne opravovať. Nie sme schopní finančne utiahnuť aj výstavbu nových.“
Chodia po blate
Ľudia z dotknutých ulíc, ktorí prišli na zasadnutie zastupiteľstva, dali najavo nespokojnosť a rozhorčenie nad súčasným stavom.
Jeden z prítomných upozornil, že pravidlá by mali byť, ale konkrétne a obšírne, aby ľudia vedeli aj to, koľko stojí meter cesty, chodníka, meter kanála, vodovodu. „Nemôže dať toľko isto ten, ktorý bude mať pred domom cestu širokú šesť metrov, ako ten, ktorý bude mať jedenásťmetrovú,“ povedal.
Zúfalo sa na vedenie radnice obracali obyvatelia už spomínanej Brezovej ulice. „Žijeme tam roky a stále nemáme cestu, povedzte nám, čo s ňou,“ pýtali sa.
Podľa informácií boli v rozpočte na túto cestu vyčlenené peniaze už v minulosti. Dodnes však nie je. Dôvodom sú nevysporiadané pozemky. Hoci viacerí prítomní povedali, že mestu pod cestu predali, stále sú vlastníci, ktorí tak neurobili.
Dôvodom je zrejme nízka cena – euro za meter štvorcový. „Tak to vyvlastnite, nech sa konečne niekam pohneme,“ navrhol jeden z tamojších obyvateľov. „Alebo odsúhlaste vyššiu cenu, desať alebo pätnásť eur, myslím, že predá každý.“
Schválenie takéhoto návrhu by zrejme narobilo v meste viac škody ako osohu. Bolo by totiž minimálne z etického hľadiska nespravodlivé voči vlastníkom, ktorí predávali pozemky pod cesty za podstatne nižšiu cenu.
„Siedmy rok chodíme cez susedov dvor,“ odznelo od ďalšieho z prítomných ľudí. „V lete sa chce sťahovať do nového domu. Ako sa potom dostanem do vlastného domu? Problém sa stále len alibisticky odsúva a nič sa nerieši.“
Poslanci sa na konkrétnom riešení problému inžinierskych sietí nedohodli. Stanovili si termín pracovného stretnutia. Jeho výstupmi sa zrejme budú opätovne zaoberať na najbližšom zasadnutí zastupiteľstva.
Píše predseda komisie výstavby
Zásobovanie vodou, elektrinou či plynom, odvádzanie odpadových vôd predpokladá komplexné riešenie.
Vzhľadom na obmedzené možnosti mesta a nezáujem štátu o realizáciu inžinierskych sietí v nových stavebných lokalitách je nevyhnutná spoluúčasť všetkých stavebníkov na financovaní infraštruktúry. Stavebník sa musí podieľať na nákladoch nevyhnutných na ich výstavbu. Inžinierske siete sú základným predpokladom rozvoja každého mesta.
Neobstojí tu názor, že načo treba rozvíjať mesto, stačí nám počet obyvateľov taký, aký je. V takom prípade súčasní obyvatelia z mesta odchádzajú a v počte obyvateľov nás predbehne pomaly aj Vavrečka. Tento stav je alarmujúci, veď počet obyvateľov sa znížil pod hranicu 7950. Mestské zastupiteľstvo si je vedomé zodpovednosti a hľadá riešenie. Na to, aby nastalo oživenie bytovej výstavby, je potrebné vytvoriť podmienky. Vytváranie podmienok na bývanie začína schválením územného plánu mesta, následne po schválení regulatívov nasleduje oživenie komplexnej bytovej výstavby.
Pre rok 2017 je naplánovaná a v súčasnosti už aj prebieha výstavba viac ako sto bytových jednotiek. Poddimenzovanie individuálnej bytovej výstavby a neplnenie plánu investičného rozvoja v uplynulých obdobiach si vyžiadalo svoju daň v podobe nepripravených území, ktoré nie sú majetkovo vysporiadané.
Tak, ako je zabezpečený rozvoj komplexnej bytovej výstavby v roku 2017, je potrebné vytvoriť podmienky aj v oblasti individuálnej bytovej výstavby. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Námestova na obdobie 2015 – 2024 počíta s rozvojom lokalít pre bytovú výstavbu v lokalitách Čerchle, Laz, Slanica, Vojenské a Brehy, ktoré predstavujú plochu pre 657 rodinných domov.
Problém financovania a výstavby IBV treba riešiť systémovo, tak, aby bol zaistený rozvoj mesta a hlavne treba hľadať aj mimorozpočtové zdroje na financovanie. Poslanci a vedenie mesta sa na pracovnom stretnutí dohodli na zásadách, ostáva určiť len prioritné lokality, pripraviť zdroje a vytvoriť podmienky pre rozvoj bývania. Jednou zo zásad je nevyvlastňovať. V zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy SR (460/1992 Z. z.) vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Podobne, Všeobecná deklarácia ľudských práv v článku 17 ods. 2 stanovuje, že nikto nesmie byť svojvoľne zbavený vlastného majetku.
Druhou určujúcou podmienkou výstavby je spolufinancovanie a spoluúčasť všetkých stavebníkov na financovaní infraštruktúry. Stavebník sa musí podieľať na nákladoch nevyhnutných na vybudovanie potrebnej infraštruktúry.
V Námestove je viac ako 32 kilometrov mestských ciest a je potrebné vybudovať ďalších 6,8 kilometra. Na výstavbu sú potrebné zdroje financovania a tu je potrebná spolupráca mesto, stavebník, štát, pretože ani štát sa nezbaví zodpovedností za bývanie svojich občanov. Je potrebné vytvoriť pravidlá a následne ich aj dodržiavať.
Klesajúci počet obyvateľov v meste zastaví iba vytvorenie podmienok pre individuálnu bytovú výstavbu. Rast mesta nemôže byť zastavený a nedostatočne využitý. Potenciál, aký má naše mesto, sa nenapĺňa, a to najmä z dôvodu neusporiadaných vlastníckych vzťahov k pozemkom.
Výstavba prebieha živelne, bez budovania inžinierskych sietí. Náklady na vybudovanie komunikácie spolu s inžinierskymi sieťami na jeden rodinný dom predstavujú podľa druhu lokality 6816 až 8521 eur. Kto a ako ich zaplatí, to musí rozhodnúť zastupiteľstvo v spolupráci s vedením mesta. Pokiaľ sa nerozhodne ako ďalej, donekonečna budeme opakovať: ,,Nestavia sa, lebo nemáme siete, inžinierske siete nemáme, lebo máme malý rozpočet, malý rozpočet máme preto, lebo nám klesá počet obyvateľov, počet obyvateľov nám klesá, lebo máme malý rozpočet.“
Nestačí len konštatovať, je potrebné hľadať riešenia. Sme za to zodpovední všetci, bez rozdielu.
MARIÁN GRÍGEĽ
