Utorok, 23. október, 2018 | Meniny má Alojzia

Šermiar musí mať odhodlanie, pevnú vôľu a k tomu istú dávku šialenstva

Muži v zbroji by sa nemali báť pohľadu na krv a panikáriť pri rozbitej hlave či jemných rezných ranách. Taká zbroj váži aj tridsať kilogramov.

Súčasný rytier v plnej paráde podľa stredovekej módy.(Zdroj: Naďa Kališová)

PODBIEL. Rinčanie zbraní, hrkotanie oceľovej zbroje a bojové pokriky sa posledný marcový víkend niesli okolím podbielanskej športovej haly. Už štvrtýkrát sa tam stretla zhruba stovka šermiarov z rôznych kútov Slovenska, tento rok zavítali na Oravu aj dve šermiarske skupiny z Čiech.

Stretli sa, aby si odovzdali skúsenosti a hoci to tak na prvý pohľad určite nevyzeralo, aj aby nadviazali nové priateľstvá. Akciu už tradične organizovala skupina historického šermu Staroslovania z Podbiela.

Prešívanica na leto i zimu

Po príchode do haly sa nás ujíma Michal Hajdúch a Vladimír Spišák z chlebnickej skupiny historického šermu Draco – Rád dračích rytierov. Vedú nás k svojmu vedúcemu. „On jediný tu má so sebou celú zbroj,“ vysvetľujú cestou z chodby do haly. „Ukážeme vám, ako kedysi vyzeral rytier.“

Článok pokračuje pod video reklamou

Chlapci sa snažia Jána Janíka Furjela, zakladateľa skupiny, prehovoriť, aby sa nám ukázal v plnej zbroji. Nedarí sa im to. „Ste mladší, vy sa obliekajte,“ hovorí. Michal sa výzvy chopí, aj preto, že ešte nikdy na sebe brnenie nemal. Vlado je hlavný panoš, pomáhajú mu ďalší traja kamaráti. Ján nám zatiaľ vysvetľuje, čo všetko mal rytier na sebe.

„Základom bola košeľa, najčastejšie z plátna,“ rozpráva. „Na to išla prešívanica, kabát, ktorý sa obliekal pod oceľovú košeľu. Tlmil nárazy, ale pôsobil tiež ako dnešné termoprádlo. V zime držal teplo, v lete neprepustil horúčavu.“

Od šermiarov z Podbiela sa dozvedáme, že prešívanice sa nosili až koncom stredoveku. Ich predchodcami boli špeciálne bojové tuniky. Oproti obyčajným sa líšili tým, že boli ušité z niekoľkých vrstiev vlny.

„Bojové tuniky boli skvelou voľbou aj pre bojovníkov z nižších sociálnych vrstiev, ktorí nepoužívali ďalší typ zbroje, napríklad krúžkovú či šupinovú,“ vysvetľujú Staroslovania. „Vďaka dostupným materiálom a nenáročnej výrobe boli vhodné aj pre chudobnejších bojovníkov. Majetnejší používali rôzne zdobenie, či už olemovaním okrajov karetkami, tkanicami alebo výšivkou.“

Nebezpečné chrániče krku

Michalovi jeho pomocníci medzitým obliekajú drôtenú košeľu. Chceme si ju poťažkať, lebo neveríme, že môže mať dvanásť kíl, ako nám tvrdia naši spoločníci. Uveríme, len ak nás pod ťarchou košele prehne v krížoch. Michal sa však tvári odhodlane, keď mu ju preťahujú cez hlavu. „Bránila hrudník aj chrbát rytiera pred hrotmi šípov, proti rezným ranám,“ vysvetľuje Ján. „Môže si ľahnúť na nôž a čepeľ cez oceľové krúžky neprejde.“

Na drôtenú košeľu ide oceľový kyrys, hrudný pancier. Chlapci zisťujú, že musia rytiera odzbrojiť. Zabudli mu totiž dať pod pancier opasok, na ktorý sa upínajú chrániče na nohy. Opäť skladajú chrániče rúk, ramien i hrude. Začínajú s obliekaním nanovo. A Ján pokračuje v rozprávaní.

„Rytier na koni bol vrcholom vojska, išiel ako malý stredoveký tank. Kôň bol špeciálne cvičený na boj, do zbroje ho obliekal tesne pred bojom, tak ako aj seba. Každý rytier mal minimálne dva kone. Jeden ho nosil mimo boja, na druhom jazdil na bojisko.“

Náš pokusný rytier už pomaly začína vyzerať ako ozajstný. Pomocníci mu dali opasok, na ktorý pripevnili chrániče nôh. Na krk upevňujú oceľový golier. Namiesto neho mohol rytier dostať aj nákrčník. Jeho výhodou bolo, že zakryl celý krk a teda ho súper v tejto časti tela nemohol zraniť. Michal sa pri skúšaní chráničov krku netvári dvakrát nadšene. „Nie je to príjemné, akoby mi išli odseknúť hlavu,“ hovorí s chabým úsmevom.

Desiatky kíl ocele

Po takmer polhodine je náš rytier kompletne ustrojený. Nemá plnú zbroj, ale len polozbroj. Chýbajú mu oceľové topánky, chrániče holení, netrápili sme ho ani s koženou ochranou krku či drôtenou čiapkou, ktorá má ísť pod prilbu. „Na hrudný pancier ešte išiel gambezon. Bol to kabát v heraldických farbách bojovníka, aby sa na bojisku vedeli rozoznať,“ hovorí Ján Janík.

Michal za tridsať minút pribral zhruba o tridsať kíl. „Cítim sa, akoby ma zatvorili do železa,“ hovorí. „Na chvíľu je to celkom fajn, uvidíme, čo to bude po niekoľkých minútach. Ale pohybuje sa v tom strašne.“ Kompletná zbroj mohla v minulosti vážiť aj 45 kilogramov, spolu s mečom a štítom. Rozdiel bol v tom, o akú zbroj išlo.

Dnešná oceľ je ľahšia, ako bývala kedysi. Súčasní šermiari nie sú takí silní, aj strava sa zmenila. „Všetko je o zvyku a tréningu. Novému členovi obliekame zbroj postupne. Keby dostal na seba všetko hneď na začiatku, zničil by som mu chrbticu, kĺby. Musí postupne spevňovať a rysovať svalstvo, naberať kilá a podľa toho aj jednotlivé časti brnenia.“

Medzitým, ako nášho rytiera kamaráti dozbrojujú, strhne sa vedľa poriadny hrmot. Naprieč halou prechádzajú muži so štítmi v rukách. „Trénujú štítovú hradbu,“ vysvetľuje Ján. „Takto sa cvičila vojenská taktika, organizované vojsko malo svoju presnú hierarchiu.“

Voľný čas inak

Na chodbe sa školia fakíri, vonku sa skupina šermiarov oboznamuje so švajčiarskou poradovkou. „Hlavnou myšlienkou akcie je stretnúť sa, nadviazať nové priateľstvá, odovzdať si skúsenosti, schopnosti, zručnosti, vedomosti,“ hovorí vedúci Staroslovanov Kristián Furiak. „Toto je ideálne obdobie na takéto stretnutie, kým sa všetci nerozpŕchneme po rôznych akciách a vystúpeniach. Človek sa tu môže veľa naučiť.“

Prichádza policajné auto. Ťažko povedať, či niektorému zo susedov vadili sporadické bojové pokriky alebo len náhodne prechádzajú okolo. Policajti sa však otáčajú a odchádzajú. A historickí šermiari môžu pokračovať v tom, s čím sa minimálne dva mesiace v roku prezentujú nielen na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách. Nie je to totiž len o bitkách, ale aj o histórii, niekdajších udalostiach, vtedajšom živote. Je to takmer životný štýl.

„Šermiar musí mať pevnú vôľu a istý stupeň šialenstva, lebo je dosť odvážne ísť na pole a mlátiť sa tam oceľovými zbraňami,“ hovorí nadnesene a s úsmevom Kristián. „Šerm je náročný aj na fyzičku a financie. Je to však plnohodnotné trávenie voľného času. Namiesto toho, aby sme vysedávali v krčmách, alebo chodili po diskotékach, vybijeme sa tu. Potom už nejdeme nikam, lebo nemáme za čo.“

O Staroslovanoch

Skupina historického šermu existuje od roku 2008, aktívne sa prezentuje na verejnosti od roku 2010. Zaoberá sa najstarším obdobím národných dejín, obdobím Veľkej Moravy. Napodobňuje život v 9. storočí. Okrem historického šermu sa Staroslovania venujú aj historickej lukostreľbe, vtedajšej kuchyni, remeslám a mnohým ďalším stredovekým aktivitám a činnostiam. Pôvodne sa venovali scénickému šermu a vystúpeniam na rôznych podujatiach. Postupne sa začali zúčastňovať historických akcií, na ktorých na vlastnej koži okúsili, ako chutí boj. Začali sa aktívne zapájať do rôznych hromadných bitiek, obliehačiek, turnajov. Momentálne je v skupine niekoľko plne vyzbrojených bojovníkov v ťažkej zbroji, v ľahšej zbroji, zopár lukostrelcov a taktiež ženy.

Vo svojom znaku majú tri meče, ktoré symbolizujú piliere skupiny – odvahu, priateľstvo a česť.

Dve sekery sú symbolom oddanosti a sily. Svarga (solárny symbol) umiestnená v strede je odkaz na kultúru našich slovanských predkov, pričom jej farby poukazujú na krv (červená) preliatu v boji s nepriateľmi (čierna) za náš kmeň (biela).

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prečo sú pneumatiky dôležitejšie ako bezpečnostné pásy?
  2. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  3. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  4. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  5. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  6. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  7. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s
  8. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  9. Dva rekordy na druhý pokus
  10. Mestská polícia má viac slúžiť záujmom občanov
  1. Prijatie delegácie z Kyjevskej národnej ekonomickej univerzity
  2. Nevymením peniaze Humenčanov za hodnotenie jednej mimovládky
  3. Ako zabrániť povodniam, či suchu? Riešenie nájde Climathon
  4. Tatra banka opäť rozdáva vreckové 22 eur k novému Detskému účtu
  5. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy
  6. 3 najväčšie chyby pri zateplení šikmej strechy
  7. EU v Bratislave udelila čestný titul doctor honors causa
  8. Company´s autumn in the High Tatras
  9. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli
  10. 322 m2 a mesto ako na dlani. Bratislava má atypický penthouse
  1. V Žiline sme vytvorili priestor, aby mladí ľudia neodišli 33 133
  2. Pravda o mäse v burgroch z McDonald’s 28 845
  3. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 18 020
  4. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 470
  5. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 8 653
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 7 113
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 4 477
  8. Vydanie denníka SME spolu s knihou Po stopách dávnej Bratislavy 4 348
  9. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu 4 238
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká 4 122

Hlavné správy z MY Orava

Objednali ste sa už u zubára? Preventívne ...

Kedy ideme k stomatológovi? Keď už musíme. Bolesť je stále jediným dôvodom, kedy sa odhodláme sadnúť si do zubárskeho kresla.

Základné školy dostali certifikát bezbariérovosti

Väčšina zdravých ľudí si neuvedomuje potreby telesne postihnutých spoluobčanov.

Mútne prekonalo trojtisícovú hranicu

Za ostatných päť rokov počet obyvateľov dediny pod Piľskom narástol o dvesto.

Slovensko bude opäť spievať koledy

Regionálne týždenníky MY pripravujú pokračovanie úspešnej vianočnej kampane Slovensko spieva koledy 2018.

Turistku zachraňovala horská služba i vrtuľník

Výlet na vrch Šíp zdramatizovala náhla nevoľnosť mladej ženy.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Príčiny smrteľnej nehody známe. Vodička (†78) prešla do protismeru

Podľa našich zistení prešla z neznámych príčin do protismeru.

Bojnická nemocnica bola v hodnotení najhoršia na Slovensku. Prečo?

Zdravotnícke zariadenia porovnávali v piatich hlavných oblastiach.

Naozaj si musia pacienti do martinskej nemocnice nosiť už aj svoj teplomer?

​​​​​​​Tepličan musel stráviť pár dní na lôžku v martinskej nemocnici, no pred prijatím ho zarazil zoznam vecí, ktoré si má so sebou priniesť. Zdalo sa mu absurdné, že od neho žiadajú aj vlastný digitálny teplomer.

Vybrali SME

Už ste čítali?