DOLNÝ KUBÍN. „Na premiére filmu Únos v ružomberskom kine som na jednom predstavení napočítal viac ako päťdesiat Dolnokubínčanov,“ hovorí jeden z obyvateľov mesta, ktorý využil možnosť pozrieť si horúcu novinku tohtoročnej jari. Svoje skúsenosti pridáva ďalší Dolnokubínčan. „S rodinou chodíme do kina v Námestove, Liptovskom Mikuláši alebo Žiline.“ Ich slová svedčia o zmene postoja obyvateľov dolnej Oravy ku striebornému plátnu.
V Trstenej a Námestovo to funguje
Premietanie filmov v Kine Choč skončilo pred piatimi rokmi. Dôvodom bola nerentabilnosť prevádzky, nutnosť investovať do novej technológie a generálnej opravy budovy. Videá zapríčinili ústup kín. Nová 3D technológia a kvalitné filmy ľudí prilákali späť.
Vzorom pre Dolný Kubín môže byť Trstená. Tamojšie kino premieta od marca 1942. Vlani ho navštívilo 16 624 divákov, za prvé tri mesiace tohto roku prišlo takmer osemtisíc ľudí.
„Samozrejme, nákladov je veľa – požičovné za filmy, poštovné, povinné odvody Audio-vizuálnemu fondu, Slovenskému ochrannému zväzu autorskému, náklady na energie, údržbu techniky a priestorov, mzdy,“ hovorí Ivana Gloviaková, vedúca oddelenia kultúry na mestskom úrade. „Napriek tomu je však Kino Mier ziskové.“
Dverami druhého oravského kina v Námestove prešlo minulý rok 21 816 návštevníkov, tento rok 10 551. Kino je tiež ziskové. „K dobrým číslam v tomto roku prispeli zaujímavé premiéry,“ povedala riaditeľka Domu kultúry Eva Mušáková. „Premietame šesťkrát za týždeň. Vo štvrtok a sobotu raz, v piatok a nedeľu pridávame detské predstavenie. V prípade zvýšeného záujmu pridáme ďalšie predstavenie.“
Ak to ide v týchto mestách, prečo by to nemalo v Dolnom Kubíne?
Synagógu treba najskôr opraviť
Snaha o obnovu dolnokubínskeho kina sa od jeho zatvorenia objavila viackrát. Všetky doterajšie pokusy stroskotali na nedostatku peňazí. Naposledy z neho chcel sociálny odbor mestského úradu urobiť komunitné centrum. Návrh neprešiel.
V súčasnosti sú v ňom verejné toalety za stotisíc eur, ktoré bývajú otvorené len počas leta. Sálu s približne dvesto sedadlami využíva kapela Oravia na skúšky.
„Keď počujem slová Kino Choč, je mi do plaču,“ povedala ešte v roku 2014 Jana Greššová, riaditeľka mestského kultúrneho strediska (MsKS). „Za dva roky sme predložili toľko čísiel, analýz, prepočtov. Aj tak nepremieta.“ Odvtedy prešli ďalšie tri roky a v kine je stále tma. „Som opäť pripravená predložiť ponuku na 3D formát. Ale najskôr treba dať do poriadku budovu a určiť, čo tam bude.“ Poukázala na zlý stav strechy, elektroinštalácie, vysoké náklady na kúrenie, potrebu výmeny kresiel a ďalších stavebných úprav.
„V roku 2014 sme odhadli výšku investícií na opravu budovy na 65-tisíc eur,“ hovorí vedúci kancelárie primátora Vladimír Adamec. „Dnes by bolo treba pravdepodobne viac.“
Kino v Trstenej premieta už trištvrte storočia Čítajte Navrhli Mediálny dom
Primátor vytvoril začiatkom tohto roku Komisiu pre budúcnosť bývalej synagógy. Okrem Jany Greššovej sú jej členmi viceprimátor Jozef Šimek, poslanec Peter Jonák a Leonard Vajdulák, konateľ mestskej televízia Jakub Krška a zástupcovia radnice, vedúci odboru výstavby Pavol Starek s vedúcim odboru školstva Michalom Šventom.
Komisia nebude mať ľahkú úlohu. Aj v rámci nej sa názory rôznia. Leonard Vajdulák spolu s Jakubom Krškom predložili návrh na vytvorenie Mediálneho domu. Boli by v ňom mestská televízia a noviny, multifunkčná sála, umelecká beseda Hviezdoslaviana, Múzeum židovskej kultúry, ktoré je teraz v MsKS, filmový klub a audiovizuálne centrum.
„Takto to funguje aj v zahraničí, dokonca v bývalých synagógach,“ hovorí Jakub Krška. Pre neho je dôležité audio-vizuálne centrum. „Súčasťou by bolo centrum praxe pre študentov.“
Leonard Vajdulák má blízko ku hudbe. Organizuje hudobné festivaly. Privítal by nízke zasúvacie pódium, kvalitné zázemie pre účinkujúcich, izolovanú sálu, ktorá by sa dala využiť ako nahrávacie štúdio.
Podmienkou na také využitie je zrušenie stupňovitosti hľadiska, čo nevyhovuje kinu. „Na premietanie by sa využíval balkón nad sálou s kapacitou približne 40 sedadiel,“ hovorí Jakub Krška. V projekte rátajú s 10 až 15 premietaniami v kine mesačne.
„Som za multifunkčnosť budovy, ale musí byť dostatočný počet premietaní,“ hovorí Jana Greššová. „Od toho sa odvíja aj prísun filmov a premiér. Kto premieta málo, nedostane premiéry. Ľudia budú znova chodiť do okolitých kín.“
Výklad na synagóge
Súčasťou Mediálneho domu je odvážny návrh na presklený priestor nadzemného podlažia nad terajšou prístavbou. Mohla by tam byť univerzálna miestnosť pre približne sto ľudí. Slúžiť môže ako zázemie pre podujatia organizované v sále. Môže byť prevádzkovaná aj ako kaviareň alebo čajovňa. Do tejto časti chcú inštalovať dominantnú časť expozície Múzea židovskej kultúry. Výklad je určený aj na menšie hudobné produkcie, semináre, prednášky, klubové posedenia, školenia. Miesto by si tam našla umelecká beseda Hviezdoslaviana, ktorej úlohou by bolo organizovanie umeleckého života, usporadúvanie festivalov, súťaží, koncertov, vystúpení, besied, konferencií, klubových aktivít.
Návrh sa nepozdáva poslancovi Petrovi Jonákovi. „Odporúčam urobiť kino dočasne v MsKS, kde už raz bolo. Keď synagógu opravíme, presunieme ho do nej. Ale o budúcnosti kina nemôže rozhodnúť komisia ani poslanci bez toho, aby sme do diskusie zapojili verejnosť, občianske združenia, Dolnokubínčanov.“
Všetci oslovení vravia, že o spomínaných návrhoch sa bude ešte veľa diskutovať. Výsledok nie je istý rovnako ako termíny realizácie a financovanie.
